Pozor na lymsku chorobu a jej prenasaca


Vyhybajme sa kliestom

S pribudajucimi teplymi dnami, ktore sme vsetci tuzobne ocakavali, pretoze zima sa dlho nechcela zrieknut svojho mraziveho zezla, sa nevieme nabazit rozkvitajucej prirody, zelenych luk a lucnych kvetov, ktore nam s prichodom slnka skraslili vikendove volna. S touto krasou vsak prichadzaju kazdy rok v tomto case aj mnohe nebezpecenstva, pred ktorymi sa musime mat napozore, poznat ich a vediet,ako sa pred nimi chranit!

Lymska choroba ci lymska borelioza je sice staronovou chorobou, ale dodnes sa o nej medzi ludom vela nevie. Preto treba o nej hovorit a varovat. Prvy ju opisal svedsky lekar Arvid Afzelius v roku 1908. To bolo este na zaciatku nasho storocia, ked povodca prveho stadia tejto choroby, tzv. erythema chronicum migrans /ECM/ nebol znamy. Predpokladalo sa, ze ide o akusi toxicku latku, ktoru prenasa na cloveka kliest alebo krv cicajuci hmyz. Do uvahy pripadal aj infekcny mikroorganizmus, pravdepodobne bakteria alebo virus. Zahadu povodcu ECM a lymskej choroby vyriesil medicinalny entomolog svajciarskeho povodu, dr. Willy Burgdorger, vedecky pracovnik Rocky Mountain Laboratory v Hamiltone v state Montana. Koncom roka 1981 vysetroval na Shelter Island v state New York klieste druhu Ixodes scapularis, u ktorych bolo podozrenie z premorenia rickettsiami. Tieto nenasiel, ale v zazivacom trakte az 60 % kliestov zbadal spirochety. Otestoval ich v kliestoch so serami rekonvalescentov po lymskej chorobe a vysledok bol pozitivny. Potom spirotechy izolovali z kliestov, ako aj z krvi, miechy a z biopsii erytemov chorych s ECM. Nebezpecna bakteria Borelia burgdorferi bola odhalena.

- Choroba vsak dostala svoje meno podla mestecka Old Lymev state Connecticut, kde borelie pred 20 rokmi vyvolali vlnu detskych reumatoidnych artritid, - zacina nas rozhovor RNDr. Jozef Rehacek, DrSc., vedecky pracovnik Virologickeho ustavu Slovenskej akademie vied v Bratislave. Vedeckemu skumaniu lymskej choroby sa venuje uz viac rokov a svoje poznatky publikuje v rozlicnych vedeckych aj popularnych casopisoch.
-Je to jedna z najrozsirenejsich kliestom prenasanychchorob cloveka, ale aj zvierat. Borelia burgdorferi sa nachadzav Amerike najma u kliesta druhu Ixodes scapularis,v Azii prevazne u druhu Ixodes persulcatus a v Europe je jej prenasacom kliest obycajny Ixodesricinus. Ulohu kliesta ako jedineho doteraz overeneho vektora pri prenose tohto patogena na cloveka vsak nastrbuju udaje mnohych chorych s preukazanou lymskou chorobou, ktori v anamneze prichytenie a cicanie kliestov neuvadzaju. Mozno to vysvetlit tym, ze clovek kliesta v stadiu nymfy nezbada. Vynimocne moze bakterie preniest aj krv cicajuci hmyz, napriklad ovady alebo komare. Odhadujem, ze len na Slovensku kazdorocne ochorie na lymsku boreliozu najmenej 500 o sob. Choroba vsak okrem cloveka postihuje aj psov, kone, hovadzi dobytok a vtakov.


Kartodiagram vyskytu kliesta obycajneho
Percento vyskytu kliesta obycajnehos bakteriou B.burgdorferi na Slovensku (1991)


Aky ma choroba u cloveka priebeh, ake ma stadia?
- V prvom stadiu dochadza pocas niekolkych dni aj tyzdnov po infekcii k vyvoju ochorenia podobneho chripke /bolest hlavy,svalov, horucka, zvracanie, nausea a pod./a asi u 15 - 60 % postihnutych sa v mieste cicania kliesta alebo aj na inom mieste vytvara vyrazna cervena skvrna - erytem. Byva casto vacsi ako 5 cm, ohraniceny cervenym okrajom, v strede svetlejsi. Po niekolkych tyzdnoch sa prejavi druhe stadium choroby - poruchy kardiovaskularneho systemu /rozlicne stupne blokady prace srdca, arytmia srdca, zapal srdcovehosvalu/ a nervoveho systemu ,ochrnutie licneho nervu,bolesti hlavy, chrbta, koncatin, stuhnutost sije, espavost,strata koncentracie atd./. Zakernost choroby je v tom, ze tretie stadium, ktore byva uz pre postihnuteho velmi vazne,sa prejavi az poniekolkych mesiacoch alebo rokoch.Postihnutie nervoveho systemu, klbov a degenerativne zmeny koze su uz vyraznejsie.

Jestvuju podla vsetkeho aj ine cesty nakazy ako kliestom. Niektore ste uz spomenuli. Ako sa este inak prenasa borelia na cloveka?
- Okrem kliesta napadaju cloveka aj rozlicne druhy krv cicajuceho hmyzu. V USA izolovali borelie z rozlicnych druhov ovadov, komarov a blch. Experimentalne sa dokazalo, ze patogen preziva v komaroch 6 dni, obrazok liesta ale v hlave a crevach komarov ho dokazovali este po 14 dnoch cicania na infekcnom hostitelovi. Bol dokazany priamy prenos borelii na cloveka komarmi a ovadmi. Deje sa tak pravdepodobne mechanicky - spirochetami znecistenym ustnym ustrojenstvom alebo vyvrhnutim obsahu zaludka kombinovaneho boreliami do rany. Kliest prenasa borelie slinou vpustenou do ranky. Mechanicky prenos krv cicajucim hmyzom je vsak v porovnani s biologickym- slinami kliestov zriedkavy a epidemiologicky menej dolezity.

Aky je teda mechanizmus prenosu borelii z kliesta na hostitela vratane cloveka?
- Kliest obycajny je u nas najaktivnejsim od konca marca do konca juna, v mensom mnozstve v septembri a v oktobri. Oblubuje vlhke pasma, nizinne listnate lesy, mozno ho vsak najst aj v nadmorskej vyske 600 - 800 m. Na svojich hostitelov caka na vrcholoch trav, rozlicnych rastlin a krikov asi do vysky 1 m. Najaktivnejsi je skoro rano a vecer v case, ked si zver hlada potravu. Klieste rozsiruju najma volne zijuce cicavce a vtaky, nie je preto nezvycajne vidiet kliesta aj v centre Bratislavy, napriklad v Horskom parku.
Nie kazdy kliest je infikovany boreliami. Predpoklada sa, ze k prenosu borelii na cloveka dochadza iba pri cicani asi 10% infekcnych kliestov. Velmi rozhodujuca je dlzka cicania. Pokusy na zvieratach ukazali, ze riziko infekcie pri cicani infikovanym kliestom do 24 hodin je male, pri 48 hodinach asi 50 percentne, ale pri 72 hodinach cicania je takmer stopercentne. Okrem prenosu borelii kliestami sa dalej zistilo, ze borelie vylucuju nakazene drobne hlodavce mocom. Moznost infekcie cloveka spirochetami napriklad pri praci v zahrade, ked sa dostava dostyku s pracovnymi nastrojmi pokvapkanymi mocom infekcnych hlodavcov, je realna. Vedci dokazali aj relativne dlhe prezivanie spirochet v surovom kravskom mlieku. Vnimavos t cloveka na infekciu boreliami peroralnou cestou vsak nie je zatial doriesena. Tu caka vedcov este vela prace. Okrem jedneho pripadu sa zatial nedokazal ani prenos borelii prostrednictvom krvnej transfuzie. Lymska borelioza je vsak osobitne nebezpecna pri gravidite zien. Prenos spirochet moze viest k poskodeniu plodu. Gravidne zeny, ktore ochoreju na lymsku boreliozu, sa musia neodkladne liecit.

Ako sa lieci lymska borelioza a ako sa mozno pred nou chranit?
- Je dolezite prist vcas a vyhladat pomoc lekara uz v prvom stadiu, najma ked pri cicani krvi kliestom doslo k tvorbe erytem. Na vyliecenie prveho stadia staci podavat antibiotika /penicilin/ peroralne. Pri druhom a tretom stadiu, ked uz ide o dlhotrvajuce a chronicke prejavy choroby, treba podavat rozlicne antibiotika vacsinou do zily. Zial, vakcinu este nemame. V USA ju uz vyvinuli, v terene sa vsak este nevyuziva. Na vakcine pracuju aj v inych statoch. Kym ju nebudeme mat, plati zasada: Vyhnut sa riziku cicania kliestom. Plati to pre cloveka aj pre domace zvierata, ktore musime takisto chranit, pretoze by sa mohli stat hostitelmi a prenasacmi borelii na cloveka. Ked sa uz nijako nemozeme vyhnut miestam s vyskytom kliestov, treba nosit bledo sfarbene oblecenie, aby sme kliesta na sebe lahko zbadali a pouzivat u nas dostupne repelenty. Aplikovat ich na pracovny odev, obuv. Casto sa v terene prezerat, najma vsak po navrate domov. Ak nas sprevadza pes, treba ho takisto prehliadnut a prichytene klieste hned odstranit. Pri odstranovani prichyteneho kliesta by sme ho nemali rozpucit, iba ho opatrne vykyvat a vytiahnut. Otacanim mozeme odtrhnut hlavu, pretoze je zafixovany v kozi hacikmi podobnymi harpune. Ranku treba vydezinfikovat antisepktikami /jodisol/. Ak nam vsak kliest v lokalite znamej vyskytom lymskej boreliozy hlboko vnikol do koze a spozorujeme na sebe priznaky ochorenia, o ktorych sme hovorili, treba bezpodmi enecne a rychlo vyhladat lekara, ktory na zaklade klinickych priznakov a serologickeho vysetrenia stanovi diagnozu a urci liecbu.

Spracovala a zhovarala sa Judita Jergusova


Precitajte si aj clanok
Podcenila som prve varovanie