Bolo to roku 1988. V tom case som nevedela o lymskej chorobe
takmer nic. Velmi casto som chodila ako botanicka do Slovenskeho
krasu, je to prekrasna krajina, kde sa rada zatulam i dnes.
V tejto oblasti sa vyskytuju klieste prenasajuce infekcne
choroby.
Neraz sa mi na kozi prichytil kliest. Osetrila som si ranku
liehom a sla dalej. Raz som sa vybrala na skalnate strane v okoli
turnianskeho hradneho vrchu. A tu som tiez zbadala na sebe
cicajuceho kliesta. Na druhy den bola ranka vacsia ako
zvycajne,bolela a zapalila sa. Ked ma okolie ranky zacalo
svrbiet, myslela som, ze som si zaniesla infekciu spinavymi
rukami od pody. Nevenovala som tomu vacsiu pozornost. Od maja do
septembra cerveny flak okolo ranky bledol, ale zostal vo velkosti
peciatky.Dnes uz viem, ze som toto prve varovanie podcenila.
V nasledujucom roku, koncom marca, sa mi bolestivo zapalili klby
na rukach, boli az bordovej farby. Vtedy som uz vyhladala lekara,
ale este stale som nechapala suvislosti s kliestom. Zial, v tom
case ani lekari prveho kontaktu nevedeli o lymskej borelioze
vela. Poslali ma na reumaticke vysetrenie, ale vsetky boli
negativne. Napriek tomu mi naordinovali antireumaticke lieky. Po
urcitom case som mala taky ubytok hemoglobinu, ze som ich musela
prestat uzivat. A tym sa moje liecenie skoncilo, nastupila som
do prace. Ruky som vsak mala stale opuchnute a poriadne ma
boleli.
V septembri sme sa vsetci na pracovisku mali podrobit ockovaniu
proti virusovej encefalitide a spomenuli aj boreliozu. Vtedy som
sa po prvy raz opytala: Co to je ta lymska borelioza? Zacala som
sa o nu zaujimat a vyhladala som clanok RNDr. Jozefa Rehacka.
A tak som si precitala svoju diagnozu. Spomenula som si na
kliesta spod turnianskych hradieb a vybrala som sa rovno za nim.
Po vsetkych potrebnych vysetreniach, ktore boli pozitivne, som sa
dozvedela, ze mam druhe stadium lymskej choroby.
Potom uz dostali udalosti v mojom zivote prudky spad. Infekcny
pavilon nemocnice na bratislavskych Kramaroch sa stal na cely
mesiac mojim prechodnym pobytom. Ujali sa ma laskavo a venovali
mi vsetku starostlivost. Po mesiaci som odisla zdrava, co
potvrdili aj kontrolne testy o dva roky neskor.
Nikomu nezelam ten neprijemny pocit neustalej unavy, bolesti ruk,
opuchy a modre ruky. Velmi si vsak zelam, aby vedci na tuto
nebezpecnu chorobu vynasli co najskor ucinnu vakcinu. Ved ide
o jeden z najzavaznejsich problemov nasho zdravotnictva.