Stredom Slovenska sa ako veľká hradba tiahne pohorie Nízke Tatry. Svojou dĺžkou takmer 100 km a nadmorskou výškou svojich najvyšších štítov nad 2000 m n.m. predstavujú jedno z najmohutnejších pohorí našej republiky a patria bezpochyby medzi naše najkrajšie a z prírodovedeckého hľadiska aj medzi najcennejšie územia.

        Vzhľadom na svoju rozľahľosť a geografickú polohu už od dávnej minulosti lákalo toto pohorie človeka, aby najprv len využíval jeho prírodné bohatstvo, no neskôr uvedomiac si jeho neopakovateľnú krásu a prírodné vzácnosti začal rozmýšľať aj o ochrane jeho prírodných hodnôt. Od roku 1918, kedy boli zaznamenané prvé snahy o ochranu nízkotatranskej prírody, prešli dlhé desaťročia, kým bolo zavŕšené úsilie ochrancov prírody, odborníkov - špecialistov, ale aj prostých obdivovateľov a milovníkov tohto územia a Nízke Tatry boli vyhlásené za národný park.

        Národný park Nízke Tatry (ďalej len NAPANT) bol vyhlásený Nariadením vlády SSR č.119/78 Zb. na rozlohe 81 095 ha a ochranné pásmo na ploche 123 990 ha. V tom istom roku vydalo Ministerstvo kultúry SSR, ktoré vtedy zastrešovalo štátnu ochranu prírody, Štatút Národného parku vyhláškou č.120/78 Zb., v ktorej sa určujú podmienky ochrany jednotlivých záujmových priestorov.
 

 
Vajskovský vodopád
 
        V roku 1997 pre lepšie uplatnenie stupňov ochrany prírody v praxi vyplývajúcich z príslušných ustanovení Zákona NR SR č.287/1994 Z.z. o štátnej ochrane prírody a krajiny, boli Nariadením vlády SR č.182/1997 Z.z. zo dňa 17. júna 1997 novelizované hranice tak vlastného územia, ako i ochranného pásma NAPANT. K dnešnému dňu majú hranice vlastného územia národného parku 72 842 ha, čo je oproti pôvodnej výmere menej o 8253 ha a ochranného pásma 110 162 ha, čo je oproti pôvodnej výmere menej o 13 828 ha. Administratívno-správne patrí územie NAPANT do územia troch krajov - Banskobystrického, Žilinského a Prešovského, piatich okresov - Banská Bystrica, Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad a do katastrálnych území 43 miest a obcí. Vo vlastníctve štátu je 61,90 % územia NAPANT a zvyšok 38,10 % je vo vlastníctve urbariátov, komposesorátov, obcí ako aj fyzických osôb.

        Dvadsať rokov existencie ochrany prírody v NAPANT potvrdilo na jednej strane, že Nízke Tatry sú oprávnene národným parkom. No na druhej i to, že riadiť a koordinovať ochranu prírody tak rozsiahleho a pestrého územia je mimoriadne zložité a náročné.
        Územie národného parku so svojou rozmanitosťou fyzicko-geografických pomerov, výskytom mnohých vzácnych endemických či reliktných druhov flóry a fauny, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňmi, tichými zákutiami je priamo určené k tomu, aby sa stalo jednou z najvyhľadávanejších oblastí turistiky, významným zdravotno-rekreačným priestorom, ale aj územím s neporušenými cennými prírodnými lokalitami. Rozsiahle plochy lesov, hôľ, pasienkov a lúk, ako aj výskyt významných hospodárskych zdrojov našli svoj obraz v celkovom hospodárskom zameraní ľudskej činnosti v tejto oblasti.

        Vyhlásením geomorfologického celku Nízke Tatry za národný park sa vytvorili základné podmienky pre racionálne využívanie a ochranu prírodných hodnôt na tomto území. Prvoradým cieľom národného parku je zachovať hlavné ekologické procesy a funkcie ekosystémov, čo je zároveň podmienkou i pre dosiahnutie ďalšieho nie menej významného cieľa - zachovanie genetickej rozmanitosti druhov organizmov. Základné riešenie tohto problému znamená navrhnúť a uznať taký model využívania prírodných zdrojov národného parku, ktorý bude schopný nielen reálne zabezpečiť základné ciele a hlavné poslanie národného parku, ale súčasne umožní v diferencovanej podobe také využívanie prírodných zdrojov, ktoré neohrozí funkčnú spôsobilosť prírodných systémov ako základnú podmienku existencie národného parku. A práve to je jednou z hlavných úloh pracovníkov Správy NAPANT pri ich každodennej činnosti, keď vypracovávajú odborné stanoviská k jednotlivým zámerom a plánovaným zásahom do prírodného prostredia národného parku pre orgány štátnej správy. Rešpektovanie týchto stanovísk dáva predpoklady na udržanie prírodnej rovnováhy, predpoklady, aby sa prírodné hodnoty a hodnoty vytvorené človekom v tejto horskej krajine trvale zachovali. Veľakrát to však nie je jednoduché. Veď územie NAPANT, hlavne jeho ochranné pásmo, bolo, je a bude ovplyvňované hospodárskou činnosťou človeka. Aj vďaka tejto regulácii a usmerňovaniu hospodárskych činností pracovníkmi Správy NAPANT sa zachovali ešte aj dnes na území NAPANT mnohé, z prírodovedeckého hľadiska cenné územia. Najcennejšie z nich, ktoré boli a sú ešte uchránené pred výraznejším vplyvom človeka a ktoré tvoria spoločenstvá pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov, sú ekologickou kostrou krajiny. Ich komplexná ochrana sa zabezpečuje v kategóriách maloplošných chránených území. V súčasnosti je na území NAPANT a jeho ochranného pásma vyhlásených 10 národných prírodných rezervácií (NPP), 10 prírodných rezervácií (PR), 1 chránený areál (CHA), 5 národných prírodných pamiatok (NPP) a 6 prírodných pamiatok (PP) s celkovou výmerou 9 889 ha, čo je takmer 6 % z výmery NAPANT.
 

 
 
        Medzi turisticky najatraktívnejšie lokality celého pohoria z hľadiska výhľadov, ako aj reliéfu patrí žulová hrebeňová časť medzi Chabencom (1955 m n.m.) a najvyšším vrcholom Nízkych Tatier Ďumbierom (2043 m n.m.). Táto časť pohoria, ktorú významným spôsobom zasiahla ľadovcová modelácia, má typický vysokohorský charakter. V ľadovcových kotloch je možné vidieť strmé skalné steny, vysokohorské plesá a zvyšky kamenných ľadovcových morén. Z vegetácie sa tu vyskytujú druhy typické pre podmienky chladnej klímy. Kosodrevina, ako naša najodolnejšia drevina, tu vystupuje až do nadmorskej výšky 1800 m. Jej súvislé porasty na území Nízkych Tatier sa zachovali len miestami v dôsledku rozširovania plôch pre pastvu počas valašskej kolonizácie v 14. až 17. storočí. Aj preto je dnes zastúpenie kosodreviny z celkového drevinového zastúpenia v NAPANT len 0,30%. Z ďalších chladnomilných rastlinných druhov tu nájdeme vŕbu bylinnú, lomikameň karpatský, horec ľadový, horec bodkovaný, poniklec biely, plesnivček nízky, zvonček alpínsky a mnohé ďalšie. Tu v alpínskom pásme žijú typicky vysokohorské živočíchy ako napr. svišť vrchovský. Vo viacerých kolóniách v tejto časti NAPANT žije okolo 200 - 220 svišťov. Svoj druhý domov tu našla aj introdukovaná populácia kamzíka vrchovského tatranského, ktorý tvorí samostatný poddruh a je pôvodným obyvateľom Vysokých Tatier. Kamzík, ktorý je dnes ozdobou NAPANT bol do Nízkych Tatier introdukovaný v rokoch 1969 - 1974. Z pôvodných 28 ks, ktoré boli vypustené v závere Lomnistej doliny, žije dnes na území NAPANT hlavne v okolí NPR Ďumbier a PR Skalka 130 - 140 ks kamzíka, ktorý sa tu v Nízkych Tatrách dobre aklimatizoval a tvorí dnes významnú záložnú populáciu pre Vysoké Tatry, kde je jeho existencia vážne ohrozená. A práve z dôvodu lepšej ochrany tejto ohrozenej populácie kamzíka vypracovala Správa NAPANT pre oblasť Chabenca projekt na vyhlásenie tejto časti národného parku za prírodnú rezerváciu, čo sa realizovalo v roku 1997.

        V rozsiahlych lesných porastoch, ktoré zaberajú až 90 % rozlohy národného parku, žije aj naša najväčšia a najpopulárnejšia šelma medveď hnedý, ktorý je i v embléme národného parku a má v Nízkych Tatrách priaznivé podmienky pre svoju existenciu. Ich počet sa pohybuje okolo 160 kusov a tento stav sa kontroluje a reguluje v záujme zachovania rovnováhy jednotlivých druhov. Z ostatných šeliem tu žije rys a vlk. Vzťah vlka k druhým živočíšnym druhom vyplýva z jeho pôvodného určenia - selekcia slabých a chorých jedincov. Ľudská predpojatosť a jednoznačné označenie vlka ako škodlivej šelmy nemá plné opodstatnenie. Z vtáctva sú zastúpené najmä druhy z horských lesov, pásma kosodreviny a holí. Významný je výskyt tetrova, ktorý je veľmi citlivý na zásahy do pôvodných biotopov a jeho lokality v podhorskej oblasti boli zásahom človeka takmer zničené. Z dravých vtákov treba spomenúť orla skalného. Pozorovanie jeho majestátneho letu nad štítmi Nízkych Tatier patrí k nezabudnuteľným zážitkom pre návštevníkov národného parku.
 

 
 
        Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Tísícročia pôsobila voda na vápence a dolomity, až kým vytvorila povrchovú i podzemnú krásu Liptovského, Bystrianskeho a Važeckého krasu. Zaujímavosťou Nízkych Tatier je aj Ďumbiersky vysokohorský kras. Tu na povrchu týchto krasových oblastí nájdeme rastlinstvo, ktoré je oveľa pestrejšie a druhovo bohatšie ako na žulovom podklade. Zastúpené sú tu druhy: horec Clusiov, plesnivec alpísnky, poniklec slovenský, zvonček karpatský a maličký, črievičník papučkovitý a ďalšie. Z krasových javov sú najatraktívnejšie jaskyne. Zo sprístupnených jaskýň národného parku sú mnohé známe nielen doma ale aj v zahraničí. Vo vnútri vápencových brál v národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina je ukrytý systém Demänovských jaskýň, ktoré sú aj národnou prírodnou pamiatkou. Vytvorili ho podzemné vody potoka Demänovka v deviatich úrovniach, v celkovej dĺžke 24 km. Najväčšia a najbohatšia na pestrú farebnú a kvapľovú výzdobu je jedna z najkrajších jaskýň v Európe, jaskyňa Slobody. Vyniká neobyčajnou krásou kvapľových útvarov všetkého druhu, ktorá je umocňovaná pestrou paletou harmonicky ladených farieb. Demänovská ľadová jaskyňa patrí medzi najstaršie sprístupnené jaskyne v strednej Európe. Výskytom ľadu v jaskyni po celý rok sa táto jaskyňa líši od ostatných jaskýň Demänovského jaskynného systému. V Národnej prírodnej rezervácii Jánska dolina sa vyskytujú najmohutnejšie a z jaskyniarskeho hľadiska najzaujímavejšie krasové útvary v podobe najhlbšej jaskyne Starý hrad (-427 m) v masíve Krakovej hole (1751 m n.m.) ako aj najvýdatnejšej vyvieračky podzemných krasových vôd.

        Národný park Nízke Tatry svojou bohatosťou prírodných krás, priaznivých klimatických podmienok v letnom i v zimnom období priťahoval a priťahuje aj dnes množstvo návštevníkov, turistov a rekreantov. Hlavnými turistickými strediskami, či už v letnom alebo zimnom období, sú v národnom parku Demänovská dolina - Jasná, Tále - Srdiečko v Bystrianskej doline a v ochrannom pásme Donovaly a oblasť Čertovice s obcami Nižná a Vyšná Boca.

        Správa NAPANT sa snaží aj v novospracovanej ÚPN VÚC Banskobystrického, Žilinského a Prešovského kraja presadiť koncepciu rozvoja ochranného pásma, teda podhorských obcí, ktoré by sa mohli a mali stať centrami turistiky. Nie je predsa ani ekonomicky a ani pre ochranu prírody žiaduce stavať nové turistické centrá tzv. na zelenej lúke, urbanizovať voľnú krajinu a podhorské obce, v ktorých je dnes veľký nevyužitý ubytovací potenciál, ostanú ľudoprázdne a bez života. Mnohé podhorské obce majú dnes okrem ubytovacieho potenciálu vo svojom blízkom okolí aj potenciál pre vybudovanie rôznych športových zariadení. V bezprostrednom okolí týchto podhorských obcí je možné budovať lyžiarske vleky aj s umelým zasnežovaním, vyznačiť trasy pre dnes tak populárnu horskú cyklistiku medzi jednotlivými obcami. V obciach je potrebné dobudovať aj doplnkové športové zariadenia (tenisové kurty, haly, bazény, golfové ihriská) pre návštevníkov a tak do týchto obcí pritiahnuť návštevníkov rovnomerne v letnej a zimnej sezóne.
 

 
 
        V letnom období je v NAPANT logicky najrozšírenejšie pešia turistika. Peší turisti majú na území celého národného parku k dispozícii takmer 1000 km turisticky značkovaných chodníkov (TZCH) rôznej kvality. Pretože hlavné ťažisko pešej turistiky smeruje do vlastného územia národného parku, kde sa táto aktivita turizmu prekrýva priestorovo s ťažiskovými priestormi ochrany národného parku, bude v budúcnosti potrebné zabezpečiť v rámci únosnosti územia rozptyl limitovaného počtu návštevníkov. Z tohto vyplýva, že prevažná časť vlastného územia národného parku bude využívaná len limitovaným počtom návštevníkov s únosným rozptylom najmä v Jasnej, Srdiečku, Táloch, Donovaloch a Čertovice po udržiavaných turistických chodníkoch bez osobitného vybavenia. Budú však určené niektoré časti, ktoré z tohto hľadiska budú nedotknuteľné v záujme ochrany ohrozených druhov fauny a flóry.

        Pre usmernený pohyb peších návštevníkov z hľadiska ochrany prírody do najmenej ohrozených lokalít slúžia už dnes a sú pripravené aj ďalšie náučné chodníky, od klasickej formy až po nový druh samoobslužného náučného chodníka. Pre zlepšenie zážitku z pešej turistiky boli po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier vybudované tri útulne, v ktorých je možnosť prenocovania, ako aj úkrytu pred nepriazňou počasia. Teda usmernený rozvoj pešej turistiky má v NAPANT všetky podmienky pre jej rozvoj a fungovanie.

        Osobitné miesto pri využívaní územia národného parku, a to najmä v oblasti Chopku, Jasnej a Srdiečka, zaujíma zimná turistika, predovšetkým lyžovanie so sústavou zariadení, ktoré túto formu využívania umožňujú. Ide hlavne o športové areály so zjazdovými lyžiarskymi traťami a trasami lyžiarskych vlekov a výťahov. Vplyv týchto zariadení je na prírodné prostredie národného parku mnohostranný. Avšak zimné športy nemôžeme vylúčiť ani z tohto územia, pretože možnosť turistiky vo vhodnom prostredí nie je ústupkom, ale celospoločensky preferovanou formou jeho širšieho využívania. Je však rozhodujúce stanoviť kapacity využívania prírodného prostredia a minimalizovať negatívne vplyvy zariadení. Z hľadiska ochrany tejto najvýznamnejšej časti NAPANT nie je únosné pokračovať v doterajšom trende zvyšovania kapacít návštevníkov. Už dnes poznáme dôsledky doterajšieho postupu zvyšovania návštevnosti, ktoré jednoznačne potvrdzujú postupnú devastáciu tohto priestoru národného parku. Preto za týmto účelom treba pri využívaní týchto vysokohorských priestorov na zimnú turistiku prijať hlavne tieto opatrenia a obmedzenia: V zimnom období by sa nemala zvyšovať súčasná kapacita návštevníkov, sieť lyžiarskych vlekov a výťahov, ako aj zjazdových tratí. Ich počet je nutné považovať na tomto území za dostatočný.

        Záverom možno konštatovať, že Správa NAPANT podporuje všetky formy rozvoja turistiky, ich manažment a aktivity, ktoré uchovávajú environmentálnu, sociálnu a ekonomickú integritu a kvalitu prírodných, vytvorených a kultúrnych zdrojov na trvalej báze. Osobitne ekoturistika a rôzne ďalšie formy prírodnej turistiky môžu v rámci trvalo udržateľného rozvoja regiónov a obcí v oblasti NAPANT ponúknuť šancu tak pre prírodu, ako aj pre návštevníka, ak budú citlivo rozvíjané vo vyčlenených zónach národného parku alebo v jeho blízkosti.