Alternativne cesty rozvoja

Peniaze znamenajú bohatstvo. Zdraví a vzdelaní ľudia so silnou mentalitou, to je bohatstvo. Tulčík nepotrebuje veľa peňazí na uskutočnenie aktivít na lokálnej úrovni, potrebuje veľa času, energie a množstvo nápadov. Je veľa rozhovorov na teoretickej úrovni o tom, čo je udržateľnosť. Keď spojíme efektívnosť životného štýlu našich starých rodičov s rozvojom čistých obnoviteľných zdrojov, môže to fungovať. V skutočnosti je to bežný proces. Prečo by sme mali robiť problémy z bežných vecí ? - Ing. Jozef Lipka.

To je filozofia 31- ročného starostu malej obce Tulčík, ktorá leží na juhozápadnom okraji Nízkych Beskýd v údolí Sekčova, v nadmorskej výške okolo 285 m. Všetok svoj čas, energiu i nevyčerpateľné množstvo nápadov venuje Ing. Lipka obci, ktorá si ho zvolila za starostu. Priznám sa, že už z nášho prvého stretnutia som odchádzala nadšená. Nestáva sa často, aby ste našli pokope bystrosť, inteligenciu, cit, morálku a vytrvalosť, a to všetko v službe pre nejaký zapadákov, ktorý máte problém nájsť na mape. Dnes už viem, že aj takýto malý, nenápadný kút sa môže zmeniť na centrum, z ktorého čerstvé myšlienky zavanú do celého sveta. Myšlienky ale i konkrétne aktivity.

	Pán starosta, ak by sme mali začať od začiatku, tak musíme spomenúť Smädné večery. Aká bola vlastne ich história a prečo smädné ?
	Po skončení vysokej školy elektrotechnickej som sa vrátil do rodného Tulčíka. Cítil som potrebu realizovať niečo z nápadov, ktoré som dávno nosil v hlave obecnú sušiareň ovocia, lebo ma bavilo sušenie, projekt remeselnej kováčskej dielne, lebo otec robil so železom, tých nápadov bolo veľa. Nakoniec som oslovil priateľa Ľuba Kubičku z Prešova, ktorý robil umeleckého kováča v Zaježovej, a tak sme založili Klub ľudovej kultúry v Tulčíku. Pod názvom Ľabdy sme urobili prvé stretnutie remeselníkov hovorili sme o tradíciách, kultúrnom dedičstve .... neprišlo veľa ľudí, ale dôležité bolo, že sme začali. Bolo to v roku 91, odvtedy sme zorganizovali veľa takých podujatí predstavili tvorcov a výrobky z kože, šúpolia, zo slamy. Až teraz sa spätne čudujem, kedy sme to všetko stihli. A prečo Smädný večer? Išlo nielen o prezentáciu remesla ako takého, ale predovšetkým o predstavenie človeka, ktorý sa remeslu venuje.

	A ľudia ?
	To bol a je najväčší problém. Prichádzali a odchádzali. Nezabudnem na to, ako som viezol na fúriku drevo, aby sme zakúrili v domčeku, kde sa stretnutia konali a ľudia cez plot pozerali, robili na svojom. Bola sobota, aj ja som mal veľa roboty, ale chcel som, aby nám tie akcie vyšli. Uličky hanby ma neodradili, pokračovali sme. Napísali sme množstvo listov, dokonca získali grant, za peniaze Fondu Pro Slovakia sme kúpili pozemok a dom, nazbierali kontakty, začali s vidieckym turizmom. Na prvý Smädný večer v Tulčíku nikdy nezabudnem, tak ako nezabudnem na večer s rovnakým názvom, pripravený ešte v Bratislave.

Ľudoví remeselníci v Tulčíku budia zaslúžení záujem

	O harmóniu krajiny a človeka sa usilujete aj vo Vašom združení pre vidiek Dubiny.
	Občianske združenie Dubiny združenie pre vidiek Tulčík, sme založili v roku 1994. Chceme pomôcť riešiť problémy nezamestnanosti a vysokej migrácie za prácou, trápi nás znižovanie ekologickej i estetickej hodnoty krajiny, rozchod ľudí s tradíciami, strata vzťahu ľudí k obci i nízka úroveň kultúrneho a spoločenského života. Preto sme za hlavné ciele združenia stanovili konkrétne veci pomôcť dosiahnuť trvalo udržateľné ekonomické využívanie krajiny v Tulčíku a okolí, vrátiť krajine ekologické a estetické hodnoty a funkcie, tiež zvýšiť kvalitu života viedieckeho obyvateľstva a ich záujem o vlastnú obec.

	To sú pomerne náročné a dlhodobé ciele ...
	Niektorí nám hovoria, že to ide veľmi pomaly. Áno, keď to takto vidíte, tak jednoducho pomôžte, aby to išlo rýchlejšie. Mnohí však chcú vidieť výsledky, ale bez vlastného pričinenia. Iným sa opäť zdá, že sa toho neurobilo veľa. Opak je však pravdou. Dnes má Tulčík medzi iniciatívami rozvoja vidieka na Slovensku dobré meno.

Ľudoví remeselníci v Tulčíku budia zaslúžení záujem

A nielen na Slovensku. Vďaka vašim aktivitám ju mnohí poznajú dobre aj v Spojených štátoch, Holandsku, Anglicku, Poľsku, Maďarsku, na Ukrajine. Od nich prišla aj podpora v podobe odbornej pomoci a grantov.

Na dosiahnutie cieľov, o ktorých sme už hovorili, sme si zvolili tri projekty. Projekt hnutia vidieckej mládeže (deti a mládež od 5 do 18 rokov si môžu vybrať z niekoľkých krúžkov, napr. staroslivosť o domáce zvieratá, domáce remeslá, turistika, životné prostredie atď.), ďalej Projekt podpory rozvoja vidieckeho ekoturizmu a propagácie nových foriem mikropodnikania na vidieku a Projekt centra alternatívnych technológií, ktoré ako ukážkové a vzdelávacie centrum bude inšpirovať ľudí k praktickému využívaniu dostupných alternatívnych technológií, mám na mysli využívanie slnečnej energie, kompostovanie, hlinenú architektúru. To sú všetko aktivity, ktoré sme nevymysleli my v Tulčíku, ale sme ich u nás nanovo objavili, obohatili o náš prístup a snažíme sa ich realizovať. Takéto projekty sú všeobecne podporované aj vo svete.

Boli ste na študijnej ceste v USA. Čo je spoločné a čo odlišné v prístupoch k rozvoju vidieka na Slovensku a vo Virgínii ?

Mňa osobne najviac zaujalo, množstvo charakteristík, ktoré dokazujú rozvinutosť demokracie. V tomto smere sa máme čo učiť. Rovnako otvorená občianska spoločnosť ľudia sa ďaleko viac zaujímajú o veci verejné ako u nás. Práve preto sú veci u nich oveľa priechodnejšie, ľudia sú zaangažovanejší, chápu, prečo majú robiť pre svoju komunitu. Obec u nich spolupracuje s mimovládnymi občianskymi združeniami a štátom. Veľa projektov bolo práve takéhoto charakteru štát, obce a združenia ich financovali a ľudia dávali do nich svoju vlastnú prácu a nadšenie. Aj v tom je rozdiel v našich pomeroch, kde významu občianskych združení ľudia ešte stále nerozumejú, alebo združeniam nedôverujú.
Ďalšia vec, ktorú si nebolo možné nevšimnúť je, že ľudia v Amerike sú oveľa bohatší, čo sa týka príjmov. Viac plytvajú, čo je sprievodný znak bohatstva, ale na druhej strane sú ochotní aj viac dávať. Filantropia im je vlastná. Naši ľudia sú ochotní dávať často iba na kostol. A v minulom režime na nejaké fondy solidarity, ktoré im jednoducho stiahli z výplaty. Zatiaľ si neviem predstaviť, že by nejaký občan Tulčíka, nečlen organizácie, finančne podporil napríklad naše združenie Dubiny. Áno, pár priateľov, známych, dajú materiál, odvezú niečo... Stále to zostáva na úrovni ja a moji priatelia, iná úroveň spolupráce sa zatiaľ presadzuje ťažko. V USA je to ináč. Bez ich pomoci by ani mnohé naše mimovládne organizácie neprežili.

V kováčskej vyhni býva poriadne horúco

Stretli ste sa v Spojených štátoch s príkladmi permakultúry, ktorá bezprostredne súvisí s možnosťou zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja?

Na celej ceste sme sa nestretli s vecou, ktorá by nebola inšpiratívna alebo použiteľná aj u nás. Silným zážitkom bolo práve stretnutie s farmárom, permakulturistom, kde nešlo o nejakú malú záhradku, ale o skutočnú veľkú farmu. Tento človek získal poznanie štúdiom permakultúry, ale veľa vecí odpozoroval z prírody a naučil sa od svojho otca. Napríklad vrstvenie, ktoré bežne vidíte v lesoch, aplikoval na svojej farme, a to na poľnohospodárskej pôde nielen pri pestovaní rastlín v záhrade, ale aj v prípade chovu zvierat. Napríklad sliepky majú svoj domček na kolieskach, hovoria tomu eggs on wheels. Plnia sanitárnu funkciu na pozemku a zároveň znášajú vajíčka. Prasiatka využíva zasa na obracanie hnoja, a tak v praxi realizuje vzájomne užitočné prepojenia, čo je základom permakultúry.

Dá sa takýto permakultúrny príklad aplikovať aj u nás ?

Samozrejme. Napríklad môj dom a záhrada v Tulčíku je už teraz čiastočne príkladom využitia permakultúrnych princípov, rovnako ako pozemok našej organizácie Dubiny. A verím, že aj naši ľudia, ktorí absolvovali kurz permakultúry, budú v nej pokračovať v praktickom živote. Keď som im ukazoval fotografie z americkej permakultúrnej farmy so zaujímavým menom Farma mnohých tvárí, boli nadšení a nanovo odhodlaní realizovať svoje plány. A predstavte si, že ten americký permakultúrny farmár výrazne profituje, má zisk 50 centov z obratu jedného dolára. Produkuje mäso s vysokou biologickou hodnotou rozdiel medzi mäsom z obchodu a mäsom z jeho produkcie bol na prvý pohľad evidentný. Minimalizuje svoje náklady, navyše robí dobrý marketing, ľudia z okolia prídu vtedy, keď robí porážku a buď si berú mäso čerstvé, alebo zavolajú a on im ho okamžite zmrazí do ich boxov. Priamo bez sprostredkovateľa. Aj to ovplyvňuje jeho zisk.

Starosta Ing. Jozef Lipka asistuje koškárskemu majstrovi

Takže ste si zo svojej študijnej cesty priniesli veľa inšpiratívnych projektov ...

To určite. Napríklad projekt tržnice, ktorý by slúžil aj občanom z okolia. Máme už štúdiu, vypracovanú bratislavskou fakultou architektúry a teraz aj know-how zo Spojených štátov. Alebo projekt malých domovov dôchodcov, v ktorých žije v rodinnej atmosfére pár obyvateľov s personálom, ktorý sa o nich stará. Ďalej malé obchody, zriadené výrobnými družstvami, v ktorých si členovia družstva predávajú svoje remeselné výrobky a poľnohospodárske produkty, napríklad metly, košíky, džemy atď.. Aj u nás v Tulčíku plánujeme založiť také výrobné a marketingové družstvo, kde by sme okrem predaja poskytovali marketingové služby pre oblasť vidieckeho ekoturizmu. Už teraz sa nám rysujú zahraniční partneri. Ďalšími zaujímavými projektami, ktoré ma inšpirovali, sú rybia farma a tzv. Incubator Kitchen. V tomto prípade išlo o zriadenie kompletnej kuchyne, v ktorej je za veľmi malý poplatok umožnené spracovávanie potravinového nadbytku, ktorý sa potom môže predávať s pridanou hodnotou. Takýchto dedinských podnikateľských inkubátorov môže byť na dedine samozrejme aj viac s rôznym zameraním.

Vráťme sa ešte k pôvodnej téme. Hovorili sme o ekoturizme a udržaní života na vidieku.

Udržať život na vidieku neznamená vrátiť ľudí na stromy. To v prvom rade znamená udržať mladých ľudí na vidieku. Ako? Dať im vzdelanie, poznanie, čo majú a môžu robiť, aby získali odvahu a hlavne nástroje na to, aby v obci zostali a prosperovali. Problémom nie je iba nezamestnanosť, väčšina ľudí z Tulčíka pracuje v 18 km vzdialenom Prešove, ale aj nízke príjmy. Jednou z možností, ako si ich doplniť, je ekoturizmus. Pustili sme sa do toho, pridali sa aj obce Fulianka, Podhorany a Fričokvce. Ľudia boli na skusoch v Rakúsku, videli, ako sa to robí. Pomaly prichádzajú na to, že peniaze nie sú najdôležitejšie na dosiahnutie úspechu v turizme. Boli tu aj dvaja Nóri, mali namierené do Grécka. V Tulčíku sa iba zastavili. Bál som sa, čo im ukážem, keď Nórsko je také krásne. Nakoniec tu zostali a do Grécka ani necestovali. V obci je predajňa, servis a požičovňa horských bicyklov, hostia si môžu do okolitej prírody vyjsť na koňoch. Sú vďační za domáce jedlá, úprimnú pohostinnosť a pocit bezpečia.

Ing. Jozef Lipka v ľudovom kroji na návšteve školy v USA

Aká je vaša vízia dediny tretieho tisícročia?

V ekonomickej oblasti rozvinutý domáci priemysel, založený na malých rodinných firmách, ktoré budú dodávateľmi medziproduktov pre veľké firmy. V rámci využívania miestnych zdrojov sfinalizujeme miestne drevo, lesné plody, liečivé rastliny a kameň, vlastné obnoviteľné energetické zdroje. Nastane prepojenie kultúrneho a prírodného potenciálu napríklad vidiecka turistika, cykloturistika, hypoterapia a pod. Centrum alternatívnej technológie môže byť miestom poučenia a oddychu rodín s deťmi, permakulúrne farmy s priamymi dodávateľsko - odberateľskými väzbami. Kultúrne podujatia na spôsob Smädných večerov. Akcie, prijateľné aj pre peňaženky bežných ľudí. Zábava. Kooperácie už teraz sme rozvinuli spoluprácu s Poliakmi pre oblasť remeselnej výroby a marketingu. Domy, stavané jedine z prírodných surovín, niektoré strechy zatrávnené, iné zo slamy, nízka spotreba energií. Rozvoj remesiel, ktoré obnovia cit pre krásu. Obec Tulčík bude otvorenou občianskou komunitou, kde bude rozvinutý spoločenský život množstvo spolkov, krúžkov, hnutí. Ľudia budú mať záujem o veci verejné. Verím, že demokracia nebude spostredkovaná, teda vykonávaná cez poslancov, ale že dosiahneme ideál priamu účasť občanov na riadení obce, demokraciu na kresťanských princípoch, ktoré všeobecne uznávame. Vrátime sa k starým, všeobecne uznávaným veciam, ktoré budeme robiť novým spôsobom a vďaka novým technológiám aj na vyššej úrovni.

Eva Bodnárová

	A nielen na Slovensku. Vďaka vašim aktivitám ju mnohí poznajú dobre aj v Spojených štátoch, Holandsku, Anglicku, Poľsku, Maďarsku, na Ukrajine. Od nich prišla aj podpora v podobe odbornej pomoci a grantov.
	Na dosiahnutie cieľov, o ktorých sme už hovorili, sme si zvolili tri projekty. Projekt hnutia vidieckej mládeže (deti a mládež od 5 do 18 rokov si môžu vybrať z niekoľkých krúžkov, napr. staroslivosť o domáce zvieratá, domáce remeslá, turistika, životné prostredie atď.), ďalej Projekt podpory rozvoja vidieckeho ekoturizmu a propagácie nových foriem mikropodnikania na vidieku a Projekt centra alternatívnych technológií, ktoré ako ukážkové a vzdelávacie centrum bude inšpirovať ľudí k praktickému využívaniu dostupných alternatívnych technológií, mám na mysli využívanie slnečnej energie, kompostovanie, hlinenú architektúru. To sú všetko aktivity, ktoré sme nevymysleli my v Tulčíku, ale sme ich u nás nanovo objavili, obohatili o náš prístup a snažíme sa ich realizovať. Takéto projekty sú všeobecne podporované aj vo svete.

	Boli ste na študijnej ceste v USA. Čo je spoločné a čo odlišné v prístupoch k rozvoju vidieka na Slovensku a vo Virgínii ?
	Mňa osobne najviac zaujalo, množstvo charakteristík, ktoré dokazujú rozvinutosť demokracie. V tomto smere sa máme čo učiť. Rovnako otvorená občianska spoločnosť ľudia sa ďaleko viac zaujímajú o veci verejné ako u nás. Práve preto sú veci u nich oveľa priechodnejšie, ľudia sú zaangažovanejší, chápu, prečo majú robiť pre svoju komunitu. Obec u nich spolupracuje s mimovládnymi občianskymi združeniami a štátom. Veľa projektov bolo práve takéhoto charakteru štát, obce a združenia ich financovali a ľudia dávali do nich svoju vlastnú prácu a nadšenie. Aj v tom je rozdiel v našich pomeroch, kde významu občianskych združení ľudia ešte stále nerozumejú, alebo združeniam nedôverujú. Ďalšia vec, ktorú si nebolo možné nevšimnúť je, že ľudia v Amerike sú oveľa bohatší, čo sa týka príjmov. Viac plytvajú, čo je sprievodný znak bohatstva, ale na druhej strane sú ochotní aj viac dávať. Filantropia im je vlastná. Naši ľudia sú ochotní dávať často iba na kostol. A v minulom režime na nejaké fondy solidarity, ktoré im jednoducho stiahli z výplaty. Zatiaľ si neviem predstaviť, že by nejaký občan Tulčíka, nečlen organizácie, finančne podporil napríklad naše združenie Dubiny. Áno, pár priateľov, známych, dajú materiál, odvezú niečo... Stále to zostáva na úrovni ja a moji priatelia, iná úroveň spolupráce sa zatiaľ presadzuje ťažko. V USA je to ináč. Bez ich pomoci by ani mnohé naše mimovládne organizácie neprežili.

	Stretli ste sa v Spojených štátoch s príkladmi permakultúry, ktorá bezprostredne súvisí s možnosťou zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja?
	Na celej ceste sme sa nestretli s vecou, ktorá by nebola inšpiratívna alebo použiteľná aj u nás. Silným zážitkom bolo práve stretnutie s farmárom, permakulturistom, kde nešlo o nejakú malú záhradku, ale o skutočnú veľkú farmu. Tento človek získal poznanie štúdiom permakultúry, ale veľa vecí odpozoroval z prírody a naučil sa od svojho otca. Napríklad vrstvenie, ktoré bežne vidíte v lesoch, aplikoval na svojej farme, a to na poľnohospodárskej pôde nielen pri pestovaní rastlín v záhrade, ale aj v prípade chovu zvierat. Napríklad sliepky majú svoj domček na kolieskach, hovoria tomu eggs on wheels. Plnia sanitárnu funkciu na pozemku a zároveň znášajú vajíčka. Prasiatka využíva zasa na obracanie hnoja, a tak v praxi realizuje vzájomne užitočné prepojenia, čo je základom permakultúry.

	Dá sa takýto permakultúrny príklad aplikovať aj u nás ?
	Samozrejme. Napríklad môj dom a záhrada v Tulčíku je už teraz čiastočne príkladom využitia permakultúrnych princípov, rovnako ako pozemok našej organizácie Dubiny. A verím, že aj naši ľudia, ktorí absolvovali kurz permakultúry, budú v nej pokračovať v praktickom živote. Keď som im ukazoval fotografie z americkej permakultúrnej farmy so zaujímavým menom Farma mnohých tvárí, boli nadšení a nanovo odhodlaní realizovať svoje plány. A predstavte si, že ten americký permakultúrny farmár výrazne profituje, má zisk 50 centov z obratu jedného dolára. Produkuje mäso s vysokou biologickou hodnotou rozdiel medzi mäsom z obchodu a mäsom z jeho produkcie bol na prvý pohľad evidentný. Minimalizuje svoje náklady, navyše robí dobrý marketing, ľudia z okolia prídu vtedy, keď robí porážku a buď si berú mäso čerstvé, alebo zavolajú a on im ho okamžite zmrazí do ich boxov. Priamo bez sprostredkovateľa. Aj to ovplyvňuje jeho zisk.

	Takže ste si zo svojej študijnej cesty priniesli veľa inšpiratívnych projektov ...
	To určite. Napríklad projekt tržnice, ktorý by slúžil aj občanom z okolia. Máme už štúdiu, vypracovanú bratislavskou fakultou architektúry a teraz aj know-how zo Spojených štátov. Alebo projekt malých domovov dôchodcov, v ktorých žije v rodinnej atmosfére pár obyvateľov s personálom, ktorý sa o nich stará. Ďalej malé obchody, zriadené výrobnými družstvami, v ktorých si členovia družstva predávajú svoje remeselné výrobky a poľnohospodárske produkty, napríklad metly, košíky, džemy atď.. Aj u nás v Tulčíku plánujeme založiť také výrobné a marketingové družstvo, kde by sme okrem predaja poskytovali marketingové služby pre oblasť vidieckeho ekoturizmu. Už teraz sa nám rysujú zahraniční partneri. Ďalšími zaujímavými projektami, ktoré ma inšpirovali, sú rybia farma a tzv. Incubator Kitchen. V tomto prípade išlo o zriadenie kompletnej kuchyne, v ktorej je za veľmi malý poplatok umožnené spracovávanie potravinového nadbytku, ktorý sa potom môže predávať s pridanou hodnotou. Takýchto dedinských podnikateľských inkubátorov môže byť na dedine samozrejme aj viac s rôznym zameraním.

	Vráťme sa ešte k pôvodnej téme. Hovorili sme o ekoturizme a udržaní života na vidieku.
	Udržať život na vidieku neznamená vrátiť ľudí na stromy. To v prvom rade znamená udržať mladých ľudí na vidieku. Ako? Dať im vzdelanie, poznanie, čo majú a môžu robiť, aby získali odvahu a hlavne nástroje na to, aby v obci zostali a prosperovali. Problémom nie je iba nezamestnanosť, väčšina ľudí z Tulčíka pracuje v 18 km vzdialenom Prešove, ale aj nízke príjmy. Jednou z možností, ako si ich doplniť, je ekoturizmus. Pustili sme sa do toho, pridali sa aj obce Fulianka, Podhorany a Fričokvce. Ľudia boli na skusoch v Rakúsku, videli, ako sa to robí. Pomaly prichádzajú na to, že peniaze nie sú najdôležitejšie na dosiahnutie úspechu v turizme. Boli tu aj dvaja Nóri, mali namierené do Grécka. V Tulčíku sa iba zastavili. Bál som sa, čo im ukážem, keď Nórsko je také krásne. Nakoniec tu zostali a do Grécka ani necestovali. V obci je predajňa, servis a požičovňa horských bicyklov, hostia si môžu do okolitej prírody vyjsť na koňoch. Sú vďační za domáce jedlá, úprimnú pohostinnosť a pocit bezpečia.