Poznávame zložky životného prostredia
 
        Cieľom environmentálnej politiky MŽP SR je aj činnosť zameraná na osvetu týkajúcu sa tvorby a ochrany životného prostredia. Ciele rezortu sú realizované i prostredníctvom aktivít jeho odborných organizácií - ako je i Slovenská agentúra životného prostredia so svojimi organizačnými zložkami. Jednou z týchto zložiek je stredisko Centra územného plánovania a environmentálnej regionalizácie so sídlom v Nitre na Ďurkovej ul. č. 19. V rámci svojej pôsobnosti v 3 krajoch, 15 okresoch a 660 obciach plní úlohy hlavne v oblasti územného rozvoja, ktoré sú neodmysliteľne spojené so sledovaním zložiek životného prostredia pre trvale udržateľný rozvoj.
 
 
 
        Jedným z  vybraných negatívnych faktorov životného prostredia priamo súvisiacich s územím a jeho funkčným využitím je poznanie radónového rizika. Radón ako produkt rádioaktívnej premeny rádia sa obyčajne nachádza v pôdnom vzduchu. Ako rádioaktívny interný plyn ľahko preniká cez rôzne prostredia následkom teplotného a tlakového rozdielu vo vnútri budov a mimo nich, ktorý je nasávaný z podložia budov a môže byť príčinou zvýšenej objemovej aktivity radónu v ovzduší obytných priestorov. Tomuto faktoru sa začala venovať pozornosť a sledovanie v území. Výrazne sme sa s ním začali stretávať až v 90. rokoch, kedy boli odvodené mapy radónového rizika. (Uranpres Spišská Nová Ves). Mapy predkladajú informácie o stave radónového rizika na Slovensku.
        Pre okres Nitra vyplýva, že prevažná časť okresu, asi 2/3, je z hľadiska radónového rizika hodnotená ako územie s nízkym radónovým rizikom. V rámci vyhodnotenia okolia okresných miest je Nitra zaradená medzi mestá s pomerne nízkym radónovým rizikom. Z 28 referenčných plôch, vyhodnotených v okolí, bolo v nízkom radónovom riziku 96 % plôch, v strednom 4% plôch. Na severovýchodnej a severozápadnej strane mesta sa nachádzajú i plochy so stredným radónovým rizikom, takže nie je možné vylúčiť na menších plochách možnosť vysokého radónového rizika (viď. mapka).

        Vzhľadom na to, že radónové riziko priamo súvisí s priepustnosťou zeminy, i keď v okrese Nitra je nízke, treba mu venovať zvýšenú pozornosť hlavne pri zakladaní nových stavieb, nakoľko široká verejnosť bola o tejto problematike málo informovaná.
        Pri analýze radónového rizika pracovníci strediska v Nitre priebežne spolupracovali so Štátnym zdravotným ústavom v Nitre a spracovali informácie o okrese Nitra. Táto spolupráca bola dôležitá hlavne z dôvodov, že Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo vyhlášku č. 406/1992 o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia u radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.
        Stavom radónového rizika a jeho riešením sa zaoberá aj v súčasnosti spracovávaná územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku Nitrianskeho kraja.
        Pripravovaný nový stavebný zákon, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1.1. 1999 zohľadňuje skutočnosť výskytu radónu a opatrenia, ktoré je nutné vykonať pri vypracovaní projektovej dokumentácie, vybavení stavebného povolenia a následné zabezpečenie stavebných úprav, ktoré by zabránili prenikaniu prípadného jestvujúceho radónu do novonavrhovaných objektov.