V kalendári ochrany prírody nájdeme ďalšie okrúhle výročia svedčiace o tom, že i v minulosti bol rok končiaci číslicou 7 významný. Aký bol rok 1997? Pre dva nové národné parky rokom ich zrodu - Národný park Poloniny a Národný park Muránska planina. Pre ďalšie dva, rokom významných zmien - zmeny veľkosti územia - Národný park Pieniny a Národný park Nízke Tatry. A pre ďalší potenciálny národný park - Chočský, rokom spracovania projektu s návrhom vládneho nariadenia, ktoré môže tomuto jedinečnému územiu vpečatiť poslanie intenzívnejšej starostlivosti a ochrany prírody, ktorú si určite zasluhuje.
        Zdá sa, že tento rok bol v znamení národných parkov. Veď i ďalšie dve závažné úlohy boli s nimi úzko späté. Vláda SR spracovala a schválila Program starostlivosti o Národný park Malá Fatra. Ďalej bol spracovaný materiál Posúdenie súčasnej situácie v Tatranskom národnom parku a návrh na jej zlepšenie. Bohužiaľ, zatiaľ žiadne zlepšenie nepriniesol. Nepochopiteľne práve ľudia, ktorí sa často hrdia svojím jedinečným prínosom pre prírodu TANAPu, dnes odmietajú priznať právo na vyhovujúce podmienky pre novú správu. Zmení to rok 1998?

        Rok 1997 bol pre ochranu prírody zaujímavý aj inými udalosťami. Vláda a následne Národná rada SR schválila Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku. Naplnenie tohto mimoriadne významného dokumentu viac či menej zaväzujúceho všetky sféry nášho života, ďaleko prekračujúce rámec bežne chápanej ochrany prírody či životného prostredia predstavuje jeden zo základných pilierov trvalo udržateľného rozvoja vo väzbe na rozumné a udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Prijatie stratégie bolo logickým vyústením úsilia po pristúpení Slovenska k Dohovoru o biologickej diverzite. Tento Dohovor je prezentovaný ako zmluva spoločnej budúcnosti celej Zeme. Je vyústením pochopenia, že človek v snahe zvýšiť svoj momentálny blahobyt nerozumným čerpaním prírodných zdrojov ohrozuje svoju vlastnú existenciu a budúcnosť, že jednou zo základných záruk pre súčasné a budúce riešenia trvalo udržateľného rozvoja je uchovanie biologickej rozmanitosti.
        Zárukou takéhoto správania sa nemôže byť hŕstka “ochrancov prírody.” Zárukou je správanie sa spoločnosti, ľudstva. Bez pochopenia tejto skutočnosti nie je možné prestať s exploatovaním, na konci ktorého nebude nič.

        Rok 1997 bol teda skutočne závažným a významným rokom. Veď Národná rada SR okrem schválenia národnej stratégie súčasne žiada jej premietnutie do odvetvových politík, stratégií, koncepcií a programov a príslušných právnych predpisov. Ďalej žiada zabezpečiť jej implementáciu v súlade s Dohovorom o biologickej diverzite v záujme ochrany biodiverzity na Slovensku, trvalo udržateľného využívania jej zložiek a intenzívnej ochrany prírodného prostredia.
        Pri uvedomení si dosahu týchto slov, človek zrazu pochopí, že všetko úsilie, ktoré celý rok vynakladal na zabezpečenie ochrany prírody, desiatky, stovky, ba možno tisíce úspešne realizovaných úloh profesionálnymi i dobrovoľnými ochrancami prírody, ale aj zlé skúsenosti pri snahe presvedčiť o potrebe chrániť prírodu pre budúcnosť človeka a v rámci toho sa správať rozumne i veľkoryso, všetko to úsilie je vlastne len kamienkami veľkej mozaiky, ktorú nimi postupne skladáme. Zatiaľ nás nie je veľa na vyskladanie celého obrazu. Máme však obrovskú výhodu, v ktorej je záruka úspechu - neskladáme neznámy obraz. Návod na jeho zloženie je spomínaný dohovor a stratégia. Je na každom z nás, kedy sa z prizerajúceho zmeníme na aktívneho účastníka a svojou časťou prispejeme k dielu. Pre nás, naše deti, pre trvalo udržateľný život...

RNDr. Ján Zuskin,
riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny, posudzovania vplyvov na žívotné prostredie a medziodvetvových vzťahov MŽP SR