![]() |
![]() |
Riečka Rudava preteká stredom Záhorskej nížiny, pričom stredná časť
jej toku od sútoku s Rudávkou, cca po Veľké Leváre, leží v oblasti naviatych
pieskov. Vďaka vysokému stavu podzemných vôd tu došlo k zrašelineniu. Nakoľko
sa v záujmovom území doposiaľ nerealizovali meliorácie, spojené s jednostranným,
prekotným odvodnením, možno tu ešte recentne zaznamenať celý rad slatinných
a rašelinných spoločenstiev, typických pre Záhorie.
![]() |
V súčasnosti na Záhorí nezvestný druh - diablik močiarny (Calla palustris) v alúviu Rudavy v roku 1981 |
Pod hájovňou Mikohal je raritou reliktný Allium victorialis, Hesperis matronalis subsp. candida, Corralirhiza trifida, ktorá je tu pravdepodobne splavená z Malých Karpát.
Z nelesných spoločenstiev najvyššou biodiverzitou oplývajú slatinné močaristé lúky. K sublitorálnym spoločenstvám vysokých ostríc patrí vzácne spoločenstvo Caricetum appropinquatae Aszód 1936. Vyskytuje sa na trvalo podmáčaných slatinách s vysokou hladinou podzemnej vody, vystupujúcej po väčšinu vegetačného obdobia nad povrch. Spoločenstvo charakterizuje dominancia Carex appropinaquata, z význačných druhov sa tu vyskytuje Menyanthes trifoliata a vzácny Pedicularis palustris.
Z elitorálnych spoločenstiev vysokých ostríc nachádzame na strednom
toku Rudavy spoločenstvo Caricetum gracilis (Almquist 1929, Tűxen 1937).
Zo vzácnych nordicko - sibírskych spoločenstiev prechodných rašelinísk
sú tu vyvinuté dve spoločenstvá : jedným je ostricovomachové spoločenstvo
s prítomnou Carex lasiocarpa a Peucedanum palustris - Peucedano - Caricetum
lasiocarpae Tűxen 1937, druhým je veľmi ohrozené spoločenstvo Caricetum
diandrae (Almquist 1929, Jonas 1933) vyskytujúce sa v malých, trvalo podmáčaných
zníženinách slatinných lúk.
![]() |
Močaristé lúky meandrujúcej riečky Rudavy sa vyznačujú vysokou biodiverzitou |
Zo spoločenstiev údolných podmáčaných lúk a mokradí sa na strednej
Rudave nachádza fragmentárne spoločenstvo Cirsietum rivularis, (salisburgensis,
Noviński 1927) predstavujúce prechodné porasty medzi pôvodnými spoločenstvami
slatinových lúk a spoločenstvami trvale alebo prechodne zaplavovaných lúk
na minerálnych pôdach. Tvoria ho predovšetkým kvitnúce aspekty pichliača
potočného (Girsium rivulare). V súčasnosti v dôsledku nepriaznivých sukcesných
vplyvov sú už chudobnejšie (nádherné ešte na Červenom rybníku pri Lakšárskej
Novej Vsi).
Z ochranárskeho i prírodovedného hľadiska sú na strednej Rudave ako
jedny z najzaujímavejších spoločenstvá striedavo vlhkých jednokosných lúk,
hlavne pod sútokom Rudavy s Rudávkou. Bezkolencové lúky s Carex davalliana
patria floristicky k najzaujímavejším. Vyvinuli sa na slatinových pôdach
s vysokým stavom a relatívne malým kolísaním hladiny podzemnej vody (letná
hladina neklesá pod 30 cm). Rastie tu Molinia coerulea, vzácne nízke a
vysoké ostrice, z ochranársky význačných druhov spomeniem : Drosera rotundifolia,
Comarum palustre, Scorzonera humilis, Menyanthes trifoliata, Triglochin
palustre, mimoriadne významný Baeothryon alpinum, tiež významný boreálny
glaciálny relikt Rhynchospora alba (najbližšie na Slovensku rastie až na
Orave). Zo vstavačovitých je to Epipactis palustris, Dactylorhiza incarnata,
len nedávno na Rudave objavený Liparis loeselii - jednoznačne najvzácnejšia
orchidea Slovenska ! Je to len malá populácia ohrozená nielen výraznou
sukcesiou, ale aj zmenou vodného režimu lokality (nedávno vykopaný odvodňovací
kanál). Len účinný zásah kompetentnej ochranárskej inštitúcie môže zachrániť
túto v súčasnosti jedinú recentnú lokalitu hľuzovca Loeselovho na Slovensku.
Na mezotrofných slatinových pôdach tu rastie na Slovensku veľmi vzácny
subatlantský druh Carex pulicaris.
![]() |
Meandrujúca riečka Rudava |
Neďaleko od posledne menovanej ostrice, pod mostom pri hradskej Malacky
- Studienka je rašelinná lúka s ešte donedávna tu rastúcou Drosera rotundifolia,
podobne je na tom aj Rhynchospora alba (platí to aj pre jej lokalitu pod
sútokom Rudavy s Rudávkou). V máji a začiatkom júna skrášľuje lokalitu
veľmi hojná Dactylorhiza majalis, početné kolónie Menyanthes trifoliata
sú čoraz viac v dôsledku narastania pre ňu negatívnych ekologických parametrov
sterilné. Pomerne hojná je Viola palustris, kedysi aj tu rástol diablik
močiarny (Calla palustris). Z bezkolencových lúk je známy Iris sibirica,
Dianthus superbus subsp. superbus, Gentiana pneumonanthe, Parnassia palustris,
atď.
S lužnými lesmi, mokrými lúkami, močiarmi a rašeliniskami sa v špecifických
podmienkach striedajú fytocenózy kyslých viatych pieskov. Medzi význačnými
psamofytmi dominujú : Silene conica, Silene borystenica, unikátna Spergula
pentandra (jednu z jej bohatých lokalít zničilo nedávne rozoranie s následnou
intenzívnou pastvou na pieskovej dune), ďalej Veronica dilenii, Pulsatilla
pratensis subsp. bohemica, panónske piesky zastupujú Dianthus serotinus,
Kochia laniflora, ktorá v Rakúsku a na južnej Morave pravdepodobne už vyhynula.
Výskyt Biscutella laevigata agg. a len neďaleko od alúvia Rudavy rastúceho
prealpína Daphne cneorum na kyslých pieskoch Záhoria je oproti ich typickým
slovenským lokalitám výnimočný.
![]() |
Prechodné rašelinisko pod sútokom Rudavy a Rudávky v dôsledku nepriaznivého sukcesného vývoja výrazne zaniká |
Súčasný stav, najmä spomenutých unikátnych močiarnych biotopov s vysokou
biodiverzitou je veľmi nepriaznivý. Prechodné rašelinisko pod sútokom Rudavy
s Rudávkou je v dôsledku dlhotrvajúceho živelného vývoja, s absenciou jeho
extenzívneho využívania v minulosti (kosba, zrejme aj pastva), takmer zničené.
Husté nálety jelšín i trsti obyčajnej tu doslova “zadusili” jedinečný boreálny
relikt Baeothryon alpinum, podobne dopadla v minulosti tu veľmi hojná Drosera
rotundifolia, atď. Účinný a kvalifikovaný manažment tu v súčasnosti nezvestné
spomenuté druhy pravdepodobne obnoví, nakoľko vodný režim tejto lokality
je dosiaľ zachovaný.