Federácia prírodných a národných parkov Európy FNNPE - EUROPARC získala finančné prostriedky z programu PHARE na projekt Technická pomoc krajinám strednej a východnej Európy. Táto pomoc sa začala realizovať najmä prostredníctvom školení, seminárov a výmenných pobytov.
 
 
 
        V dňoch 3.-6.novembra 1997 sa konal v Slovinskom Blede jeden zo šiestich plánovaných seminárov v rámci tohto projektu zameraný na profesionálnu prácu strážcov - rangerov v chránených územiach. Zúčastnilo sa na ňom 20 delegátov z troch krajín EU a trinástich štátov PHARE. Na seminári sa sústredila pozornosť do troch hlavných oblastí: 1. Definícia práce rangera, jeho vzdelanie a postavenie, 2. Environmentálna výchova v práci rangera, komunikácia s návštevníkmi a miestnym obyvateľstvom, 3. Ďalšie úlohy rangerov.

        Hlavné referáty pri všetkých troch témach mali Keith Bungey, riaditeľ z národného parku Exmoor (Veľká Británia), Klaus Robin, riaditeľ Swiss National Park (Švajčiarsko) a Hans Kiener, vrchný ranger z NP Bavorský les (Nemecko). Vo svojich príspevkoch načrtli možnosti ďalšieho smerovania Ranger Servisu v štátoch bývalého východného bloku. Účastníci si mohli vypočuť aj informácie o stave a perspektívach profesionálnych terénnych služieb v jednotlivých štátoch vo väzbe na hlavné okruhy seminára. Slovensko reprezentovali Jaroslav Babic, S CHKO BR Poľana a Ing. Jaroslav Hrvol, S NAPANT, ktorý hovoril na tému: Úloha a poslanie rangerov v NP Nízke Tatry a Úloha environmentálneho vzdelávania v práci rangerov.
 
 

Z výsledkov seminára

        Na základe referátov si nebolo ťažké vytvoriť obraz o systéme práce terénnej služby v tom-ktorom štáte. Pre zaujímavosť uvádzam, že v Maďarsku tohto roku vyhlásený národný park Balaton zamestnáva 18 rangerov, z toho deväť s vysokoškolským vzdelaním. Na Slovensku, ktoré má 14 chránených krajinných oblastí a 7 národných parkov pracuje približne 30 rangerov. Myslím, že v prípade NP Balaton je zbytočné hľadať paralelu s novými slovenskými národnými parkami - Poloninani a Muránskou Planinou, kde pracuje v každom chránenom území jeden profesionálny strážca. Určite nie prvoradým, no jedným z dôležitých kritérií pre posúdenie funkčnosti terénnej služby daného chráneného územia je plocha pripadajúca na jedného rangera. V národnom parku Bavorský les je to tisíc hektárov, vo Švajčiarskom národnom parku dvetisíc, v českom KRNAPe 3200 ha, v Triglavskom národnom parku 4500 ha, v národnom parku Guaja (Litva) 7000 ha. Pre ilustráciu uveďme z našich národných parkov NAPANT, kde na jedného rangera pripadá územie väčšie ako 30 tisíc hektárov! Možno tu ešte hovoriť o premyslenej a koncepčnej práci? V súčasnosti zmiešaný britsko-slovenský tím pracuje na metodike slovenského rangerského certifikátu. Je to obdoba programu, podľa ktorého prebieha vzdelávanie a overovanie vedomostí rangerov vo Veľkej Británii. O jeho vysokej úrovni svedčí aj fakt, že za jeho odbornú úroveň ručí Oxfordská univerzita. Avšak potrebuje Slovensko v súčasnosti rangerský certifikát? Som presvedčený, že áno. Treba urýchlene zvýšiť počet terénnych pracovníkov v chránených územiach. Len potom bude možné zaznamenať pozitívny obrat v práci Ranger Servisu. Orientácia stredo a východoeurópskych terénnych služieb správ chránených území na britský model rangera je pochopiteľná a žiadúca. Britský ranger, jeho prirodzená autorita, schopnosť komunikovať s ľuďmi, organizovať a získavať dobrovoľníkov, viesť hodiny environmentálnej výchovy i profesionálne asistovať odborníkom pri špeciálnych činnostiach, z neho spravili takpovediac prototyp európskeho rangera. Je pochopiteľné, že štáty východného bloku v ňom vidia jeden zo spôsobov, ako prelomiť ľady nedôvery medzi miestnym obyvateľstvom žijúcom v chránených územiach a návštevníkmi na strane jednej a správami chránených území na strane druhej.
 

 
Jeseň v Triglavskom národnom parku (Slovinsko)
 
 
Čo dodať na záver?

        V prvom rade si musíme uvedomiť, že tí, čo sa od nás pred časom chodili učiť, teraz môžu učiť nás. Hoci nepatrím k pamätníkom, pamätám si ešte časy, keď kolegovia z Maďarska či Čiech chodili k nám zbierať skúsenosti. Dnes môžeme tak trochu so závisťou sledovať ich napredovanie za posledných desať rokov. Na seminári bol dostatok času aj na neformálne stretnutia. Mnohých zaujímal TANAP, pretože v minulosti o ňom veľa počuli. Ťažko sa vysvetľoval fakt, že z dobre fungujúceho národného parku, ktorý slúžil za vzor okolitému svetu, sa zo dňa na deň stala miniorganizácia, ktorej personál sa bez poblémov zmestí do jedného osobného auta. O tom, že TANAP - náš najstarší a najznámejší národný park nezamestnáva ani jedného strážcu-rangera sa radšej taktne pomlčalo. Asi by neverili...