Pre mnohých Slovákov nie je tento geografický názov príliš známy.
Waddenské more je súčasťou Severného mora a nachádza sa na severozápade
Holandska medzi pevninou (provincia Frísko) a reťazou Západofrískych ostrovov,
pričom celá oblasť pokračuje a prechádza za hranice do Nemecka a Dánska.
Je to veľmi plytké, šelfové more, kde príliv a odliv majú rozhodujúci
vplyv na rozsah súše, resp. mora a tým na fungovanie celého ekosystému,
nakoľko počas odlivu značná časť územia zostáva súšou. Hlavne pri ostrovoch
a pevninskom brehu sa obnažia rozsiahle bahnito-piesčité pláže a lavice
bohaté na benthos, ktorý je významnou potravinovou bázou pre množstvo vodných
a bahniakovitých vtákov, ktoré v oblasti žijú, resp. sa tu počas jarných
a jesenných migrácií zastavujú.
Celá oblasť je pre Holandsko hospodársky veľmi významná, najmä z hľadiska
ťažby ropy a zemného plynu z morského dna, rybolovu, významné je pestovanie
a výlov morských lastúrnikov, kôrovcov (garnáty, krevety), dôležité sú
dopravné a vojenské aktivity a veľmi významná turistika a rekreácia, keďže
ostrovy s piesčitými plážami sú obľúbené letoviská.
Väčšina ostrovov ohraničujúcich Waddenské more je osídlená (Texel,Vlieland,
Terschelling, Ameland, Schiermonnikoog), zopár menších je bez ľudských
usadlostí. Vzhľad ostrovov je prevažne nízky, rovinatý, nadmorské výšky
dosahujú len niekoľko pár metrov.
Značnú časť pokrývajú piesky a piesočné duny, tieto sú miestami spevňované
riedkymi porastami borovíc. Prevažná väčšina územia je porastená sporou
bylinnou vegetáciou. V najnižších polohách sú lúčne spoločenstvá, počas
jarného aspektu s kobercami ružovo-fialových kvetov vstavačovitých rastlín.
 |
Šabliarka modronohá - bežný hniezdič Waddenskej oblasti |
Malú časť územia tvoria pasienky okolo poľnohospodárskych usadlostí.
Centrum každého z obývaných ostrovov je prístav s neodmysliteľným
majákom, slúžiaci rybárskym člnom, ale aj množstvu športových jácht a plachetníc
a samozrejme trajektovej doprave.
V rámci každého ostrova je ekonomická činnosť a turistika usmernená
a časť územia vyčlenená pre ochranu prírody, hlavne lokality hniezdenia
vtákov.
Ochrana prírodného prostredia sa premieta aj vo forme pohybu návštevníkov
po ostrove. Tento je mimo urbanizované zóny čiste ekologický - bicyklami,
peši alebo konským povozom. V celom Holandsku je bicyklovanie jeden z najrozšírenejších
spôsobov relaxácie a pobytu v prírode. Sieť požičovní bicyklov robí túto
činnosť takmer bezproblémovou.
Vo väzbe na už spomenutý prílivový a odlivový efekt sa vytvoril jedinečný
prírodný ekosystém. Waddenskú oblasť možno z pohľadu fauny charakterizovať
ako:
-
- významnú oblasť pre vývoj hospodársky najdôležitejších morských rýb (treska,
úhor, sleď, platesa...), vajíčka a larválne štádiá sú morskými prúdmi zanášané
do týchto plytčín, kde konzumujú planktón a po určitom čase migrujú mladé
ryby do Severného mora,
-
- odpočinkovú zónu tuleňov (Phoca vitulina) a zároveň oblasť rodenia a
výchovy ich mláďat v letnom období. Približne tri týždne mláďatá cicajú
materinské mlieko. Tulene obľubujú pri odlive odpočívať na pieskových ostrovčekoch
a plytčinách. Ich stavy v päťdesiatych rokoch značne poklesli v celej Waddenskej
oblasti. Po zákaze lovu a poľovania ich počet pomaly narastal, avšak v
70-tych rokoch vplyvom zníženia kvality vody znečisťovaním ich stavy znova
poklesli. Od roku 1977 zlepšením kvality vody a snáď i prisťahovaním z
nemeckej a dánskej zóny Waddenského mora sú stavy o čosi vyššie, ale celkove
oproti roku 1950 stále nízke,
-
- raj vodných a bahniakovitých vtákov. Bohatstvo makro- a mikrobenthosu
na plytčinách je rozhodujúcou trofickou bázou množstvu uvedených skupín
vtákov. Maximálne počty výskytu udávané ornitológmi v posledných rokoch
prekračujú u niektorých druhov 100tisíc: lastúrničiar strakatý (Haematopus
ostralegus), niektoré druhy pobrežníkov (Calidris canutus, C. alpina),
hvizdák veľký (Numenius arquata), niektoré druhy čajok (rod Larus), kajka
morská (Somateria mollissima), kačica hvízdavá (Anas penelope).
 |
Čoraz vzácnejší pohľad na odpočívajúcich tuleňov |
Ako bežné hniezdiče tu možno pozorovať viaceré druhy, ktoré na Slovensku
hniezdia len ojedinele: brehár čiernochvostý (Limosa limosa), kalužiaky
(rod Tringa), šabliarka modronohá (Recurvirostra avoceta).
V rámci známeho boja Holanďanov s morom a úsilia získať ďaľšie územie,
bolo aj s Waddenskej oblasti ako o území, kde sa mali vybudovať medzi ostrovmi
hrádze spojené s pevninou, a takto ohradené more sčasti vysušiť a čiastočne
premeniť na sladkovodné jazero. Ešte v turistických sprievodcoch o Holandsku
z r. 1986 sa môžete dočítať, že po úspešnom ukončení "Delta plánu" čaká
Holanďanov realizácia ďalšieho veľkého projektu tzv."Waddenplanu". Hlavne
v dôsledku argumentácii odborníkov - ekológov a ochranárov, ale aj odporu
verejnosti si vládne inštitúcie uvedomili biologickú hodnotu tohto územia
a vláda koncom 80-tych rokov plán definitívne zamietla.
Napriek tejto "záchrane" Waddenského mora zosúladenie hospodárskych
aktivít so záujmami ochranárskymi nie je vždy jednoduché. Vďaka silnému
environmentálnemu povedomiu Holanďanov i pôsobeniu viacerých ekologických
aktivít - napr. Národnej asociácie pre ochranu Waddenského mora, ktorá
je najväčšou a najaktívnejšou holandskou ekologickou asociáciou, je predpoklad,
že tento jedinečný ekosystém bude zachovaný aj pre ďalšie generácie. Jedným
z krokov bolo zapísanie Waddenskej oblasti do zoznamu Ramsarských lokalít,
ako mokrade medzinárodného významu.
Slavo Vongrej
SAŽP - COPK Bratislava