Na území Slovenska dosiahla výmera lesných pozemkov k 31.12.1996 hodnotu 1987,9 tis. ha. Predstavuje to 40,6% podiel rozlohy štátu, čím sa radíme medzi popredné krajiny Európy. V Európe má vyššiu lesnatosť len Fínsko (77%), Švédsko (69%) a v strednej Európe Rakúsko (46%). Samotná pôda určená na pestovanie lesných drevín (porastová pôda) tvorila 1923,7 tis. ha, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje 96,7% z celkovej plochy lesných pozemkov.
 
 
Štruktúra vlastníctva

        Keď podrobne analyzujeme štruktúru vlastníctva lesných pozemkov, vidíme, že 43,2% lesov patrí štátu a 56,8% je lesov neštátnych. Z toho 5,2% je v súkromnom (individuálnom) vlastníctve, 21,8% je v podielovom spoluvlastníctve, 9% je vo vlastníctve obecnom, 2,8% je majetkom cirkvi a 0,2% patrí iným vlastníkom. Zvyšných 17,4% tvoria lesy neštátne, o ktoré bolo žiadané,a sú vo vybavovaní, alebo neboli žiadané o vrátenie, sú sporné, neuplatnené včas alebo neznáme.
 

 
Spracovanie kalamity v Osrblí si niekedy vyžiadalo až nadľudské úsilie
 
 
Kategorizácia lesov a ich funkčné zameranie

        Podľa prevažujúcich funkcii lesov sa lesy členia na hospodárske (66,4%), ochranné (14,8%) a lesy osobitného určenia (17,5%). Hlavným poslaním lesov hospodárskych je produkcia akostnej drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesov, funkčné zameranie ochranných lesov vyplýva z daných prírodných podmienok (majú 4 subkategórie) a poslanie lesov osobitného určenia vyplýva zo špecifických dôležitých potrieb spoločnosti (majú 8 subkategórii).
 
 

Druhové a vekové zloženie lesov

        Lesné porasty (lesy) Slovenska tvoria ihličnaté (41,7%) a listnaté dreviny (58,3%). Pomer plošného zastúpenia sa vývojovo upravuje v prospech listnáčov, čo vytvára určitú nádej zabezpečenia a zvýšenia ekologickej stability porastov. Prehľad skutočného zastúpenia drevín podľa druhu, vo významných časových radoch udáva nasledujúca tabuľka.
 
Drevina
Skutočné zastúpenie v roku
1950
1970
1980
1988
1995
1996
smrek
27,3
26,3
26,4
27,3
27,2
27,2
jedľa
7,7
6,6
5,8
5,0
4,6
4,5
borovica
6,3
6,9
7,5
7,9
6,8
6,8
smrekovec
1,1
1,4
1,6
2,0
2,2
2,1
kosodrevina    
1,0
1,1
1,0
1,0
ostatné ihličnaté
0,4
1,1
0,2
0,1
0,1
0,1
ihličnaté spolu
42,8
42,3
42,5
43,3
41,9
41,7
dub
11,7
11,6
11,7
11,5
11,5
11,5
dub cer
3,0
2,8
2,7
2,5
2,5
2,5
buk
28,4
29,3 
29,5
29,5
30,2
30,3
hrab
5,9
6,0
5,7
5,5
5,6
5,6
javor
0,9
1,1
1,2
1,5
1,6
1,7
jaseň
0,9
0,9
0,9
1,0
1,2
1,2
brest
0,2
0,2
0,1
0,1
0,1
0,1
agát
2,1
2,0
1,9
1,7
1,8
1,8
breza
2,1
1,3
1,3
1,2
1,3
1,3
jelša
0,5
0,5
0,6
0,6
0,6
0,6
topoľ domáci  
0,9
0,4
0,4
0,4
0,4
topoľ šľachtený    
0,8
0,6
0,6
0,6
vŕba  
0,3
0,2
0,1
0,1
0,1
ostatné listnaté
1,5
0,8
0,6
0,5
0,6
0,6
listnaté spolu
57,2 
57,7
57,5
56,7
58,1
58,3
 
        Na prvý pohľad pozornosť upúta výrazné zníženie zastúpenia ekologicky veľmi citlivej jedle, donedávna v lesoch Slovenska najprodukčnejšej dreviny. Ostatné dreviny nezaznamenali takýto významný rozdiel. Stav v súčasnom zastúpení drevín je odrazom predovšetkým ekonomických tendencií zvyšovania podielu ihličnanov, najmä smreka. Uprednostňovali sa zámery zvyšovania produkcie, častokrát na úkor jej trvalosti a bezpečnosti. Pestrosť zastúpenia drevín v prírodných lesoch vystriedali málo diferencované schématicky tvorené drevinové zmesi. Uplatnením lesníckej typológie sa v hospodársko-úpravníckom plánovaní presadzuje uprednostňovanie stanovištne vhodných drevín.

        Komplexnejšiu informáciu o drevinovom zložení lesov poskytuje prehľad o zastúpení lesných porastových typov, ktoré vyjadrujú stav i z hľadiska zmiešania a kombinácie drevín a ich priestorového rozmiestnenia. Zastúpenie hlavných porastových typov v lesoch Slovenska je nasledovné : smrečiny (17,3%), bukovo-jedľové smrečiny (12,1%), boriny (6,6%), kosodrevina (1,1%), bučiny (20,8%), smrekovo-jedľové bučiny (14,1%), dubové bučiny (7,3%), dubiny (7,8%), bukové dubiny (4,7%), agátiny (1,8%) a ostatné (6,4%).

        Porovnanie pôvodného, cieľového a skutočného zastúpenia drevín v lesoch Slovenska dokonale ilustruje nasledujúci graf č. l na príklade štyroch, hlavných hospodárskych drevín.
        Veková štruktúra lesov Slovenska nie je optimálna. Možno ju charakterizovať ako nevyrovnanú. Jej analýza ukazuje, že podiel vekových stupňov 1-4 (lesné porasty 1 až 40 ročné) je podnormálny, vo vekových stupňoch 5-9 (41 až 90 ročné porasty) prebytkový. Staršie porasty počnúc vekovým stupňom 10 (91 rokov a staršie) majú zastúpenie pod optimom.
 
 

Sprístupnenie lesov

        Optimálne sprístupnenie lesov Slovenska pre ich efektívne obhospodarovanie a ochranu, pri zohľadňovaní ekologických aspektov, sa zabezpečuje lesnou dopravnou sieťou (LDS), jej rozmiestnením, štruktúrou a hustotou. Najvýznamnejšou zložkou LDS je lesná cestná sieť. Dĺžka lesných ciest bola v roku 1996 je 20 645 km (10,4 m na ha lesnej pôdy) a dĺžka zvážnic 15 037 km (7,6 m/ha). Štruktúra lesných ciest Slovenska je z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska nevyhovujúca. Hustota lesných odvozných ciest u nás dosahuje len 30-50% z hustoty dosiahnutej v lesnícky vyspelých krajinách.
 
 

 
 
Vybrané ukazovatele lesníckej činnosti

        V roku 1996 sa zalesnilo 13 615 ha, z toho umelou obnovou 12 190 ha a prirodzenou obnovou 1425 ha. Prečistky (výchova mladých lesných porastov) boli realizované na ploche 35 470 ha a prebierky na ploche 45 695 ha. Celkom sa vyťažilo 5459 tis. m3 drevnej hmoty (ihličnaté 3430 tis. m3, listnaté 2029 tis. m3), z čoho náhodné ťažby (neplánované ťažby) tvorili 58,9% celkového objemu ťažieb, čo je v absolútnom vyjadrení 3218 tis. m3. Celková porastová zásoba bola 384 mil. m3, čo v porovnaní s rokom 1995 (378 mil.m3) predstavuje nárast o 6 mil. m3.
 
 

Poškodenie a zdravotný stav lesov

        Za ťažiskové príčiny náhodných ťažieb sa považujú abiotické škodlivé činitele. Rozsah škôd spôsobených ich činnosťou v roku 1996 bol následovný: vietor 1997 tis. m3, sneh 133 tis. m3, námraza 182 tis. m3, požiare 13 tis. m3, ostatné (najmä sucho) 430 tis. m3. Za “udalosť roka 1996” sa považuje vetrová kalamita (smršť) z 8. júla na Horehroní (Upozornili sme na ňu v Enviromagazíne č. 2/1996). Jej osobitosť spočíva predovšetkým v mimoriadne veľkej koncentrácii, ktorá predstavuje 1,5 mil. m3 zničeného a poškodeného dreva na výmere cca 2600 ha. Ani jedna z rozsiahlých vetrových kalamít, ktoré postihli Slovensko v 50. a 60. rokoch nemala takéto dimenzie. Celkový negatívny ekonomický dopad na lesné hospodárstvo SR bol odhadnutý na 970 mil. Sk. Spoločenská hodnota poškodených a zaniknutých lesných spoločenstiev vyčíslená nebola.
 
 

 
        Zo skupiny biotických škodlivých činiteľov spôsobil najväčšie poškodenie lesa podkôrny a drevokazný hmyz objemom dreva 783 tis. m3. Z toho ťažiskový podiel (95%) mali lykožrút smrekový a lykožrút lesklý. Listožravý hmyz spôsobil defoliácie na ploche takmer 21 tis. ha. Poškodené boli najmä dubové a bukové lesné spoločenstvá. Podstatnú časť plochy (75%) napadli piadivky a obaľovače škodiace v dubinách.

        Tracheomykózne, rakovinotvorné, drevokazné a ďalšie hubové ochorenia lesných drevín spôsobili poškodenie dreva v celkovom objeme 164 tis. m3 a ich vplyvom uhynuli mladé lesné porasty na ďalších 422 ha. Najväčší rozsah poškodenia (57%) pripadol na tracheomykózne ochorenia duba.

        Škody spôsobené raticovou zverou majú od roku 1992 klesajúcu tendenciu. Dôvodom je výrazný pokles kmeňových stavov jelenej zveri, čo má pozitívny dopad na úroveň škôd spôsobených na lesných kultúrach odhryzom a v mladinách lúpaním resp. obhryzom. Škody spôsobené poľovnou zverou dosiahli v roku 1996 10,1 mil. Sk, čo predstavuje 1106 ha redukovanej plochy zničenej zverou.

        Z ostatných škodlivých činiteľov sa na poškodzovaní lesa podieľajú imisie, pastva, turistika a krádeže dreva. Spracovalo sa 382 864 m3 imisiami poškodeného dreva a v mladších porastoch sa škody zaznamenali na 6 067 ha, z čoho pripadá na smrek 77%, jedľu 19% a borovicu 1%. .

        Pri sledovaní zdravotného stavu lesov Slovenskej republiky zohráva dôležitú úlohu monitoring. Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene (LVÚ) vykonal v roku 1996 už desiaty monitorovací cyklus v sieti 16 x 16 km, s počtom 111 trvalých monitorovacích plôch.

        Podľa výsledkov monitorovania z roku 1996 (na základe stupňa poškodenia a % defoliácie) bolo 13% stromov zaradených do kategórie nepoškodených, 87% stromov vykazuje príznaky poškodenia, pričom 34% stromov je poškodených stredne až veľmi silne. Do kategórie odumierajúcich a odumretých sú zaradené 4% stromov. Pri listnatých drevinách je situácia priaznivejšia ako pri drevinách ihličnatých. Najpriaznivejšie hodnoty priemernej defoliácie vykazujú buk (20%) a hrab (19%). Najvyššie hodnoty boli zaznamenané u jedle (33%) a borovice (31%) s najväčším podielom v stupňoch poškodenia 2-4 (poz. red. stromy stredne poškodené - 2. stupeň, silno poškodené - 3. stupeň, odumreté - 4. stupeň). Zvyšovanie podielu stromov v stupňoch 2-4 sa prejavuje nepriaznivo predovšetkým v znižovaní prírastku drevín a môže viesť až k rozpadu lesných ekosystémov.
 
 

Pohľad na zdravý lesný ekosystém 
 
        Z hľadiska dynamiky zmien zdravotného stavu lesov (vyjadreného stupňom defoliácie hodnotených stromov) v roku 1996 oproti roku 1995 zlepšilo svoj zdravotný stav 23% stromov, 62% hodnotených stromov ostalo na tom istom stupni poškodenia a 15% stromov svoj stav zhoršilo. Nezvýšil sa ani počet silne defoliovaných a odumierajúcich stromov.

        Výsledky monitoringu od roku 1987 doteraz poukazujú na stabilizovaný zdravotný stav lesov Slovenska, ktorý však zároveň možno hodnotiť ako jeden z najhorších v Európe, hneď po Českej republike a Poľsku.
 
 

Záver

        Syntézou prezentovanej analýzy príčin poškodenia lesa a následne zlého zdravotného stavu je poznanie, že príčinou takéhoto stavu je narušenie ekologickej stability lesných ekosystémov zmenou druhovej, priestorovej i vekovej štruktúry lesných porastov, ktorá sa výrazne odlišuje od prirodzených lesov, meniacimi sa ekologickými podmienkami a synergickým pôsobením celého radu škodlivých činiteľov. Porasty s narušenou štruktúrou sa vyznačujú malým odolnostným potenciálom s veľmi nepriaznivým vývojom a neschopnosťou prirodzenej autoregulácie. (Pozn.: Použitá literatúra: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1997. Bratislava MP SR 1997, Zdravotný stav lesov Slovenska, správa z monitoringu 1996, Zvolen LVÚ 1996, Hladík, M. :Trvale udržatelné obhospodarovanie lesov - základná úloha hospodárskej úpravy lesov, Les 8/97, s.15-18.)
 

Poučme sa z nešťastia a chýb, ktoré spôsobil ľudský činiteľ v ostravských lesov