Na úvod krátkeho seriálu článlov o hubách si v stručnosti priiblížime tieto zaujímavé organizmy, ich význam v ekosystéme, ako aj ich využitie v ľudskej činnosti.
 
 
Čo sú huby ?

        Huby sú organizmy s eukaryotickou bunkovou štruktúrou. Veľká väčšina z nich má vyvinutú bunkovú stenu (chýba u vegetatívnej stielky niektorých húb, napr. u vnútrobunkových parazitov, u zoospór a gamét). Väčšinou je zložená z chitínu (vysokomolekulová látka tvorená aminocukrami, z nich najmä poly-N-acetyl-glukózamínom), zriedkavejšie z celulózy, manánov (polysacharidy, polyméry manózy) alebo glukánov (polysacharidy, polyméry glukózy). Niekedy sú prítomné bielkoviny, lipidy, prípadne iné látky. Pod bunkovou stenou je cytoplazmová membrána.V cytoplazme sa nachádza jadro, jadierko, endoplazmatické retikulum, ribozómy, mitochondrie, Golgiho aparát, vakuoly, rezervné látky a pigmenty. Niektoré huby obsahujú aj toxíny a mnohé iné látky.
 

 
Pavučinovce patria tiež medzi symbiotické huby. U nás ich máme viac ako 600 druhov. Pavučinovec škoricový je jedným z nich
 
        Na základe doterajších poznatkov predpokladáme, že huby sú po hmyze druhou druhovo najpočetnejšou skupinou živých organizmov. Celkový počet druhov sa odhaduje na 1 500 000. Doteraz bola z nich právoplatne popísaná len malá časť (približne 70 000 druhov), čo predstavuje necelých 5 % z uvedeného predpokladaného počtu. Pre porovnanie uveďme, že napr. z cievnatých rastlín poznáme viac ako 8O % a z machorastov a rias takmer 70 % z predpokladaného počtu druhov, ale napr. z vírusov poznáme len 4 % druhov. Vzhľadom na viaceré odlišnosti od sveta rastlín, živočíchov a iných organizmov, huby zaraďujeme do samostatnej ríše Fungi. Huby sú jednobunkové alebo mnohobunkové organizmy, ktoré nie sú schopné fotosyntézy a vyživujú sa heterotrofne. Niektoré jednobunkové huby, alebo niektoré vývinové štádiá mnohobunkových húb (výtrusy) sú schopné aktívneho pohybu. Väčšinou sa však huby aktívne nepohybujú. Z praktického hľadiska často rozlišujeme nevláknité a vláknité typy húb. Okrem jednobunkových nevláknitých typov poznáme aj vláknité jednobunkové huby. V tomto prípade hubové vlákno (hýfa) predstavuje jednu veľkú vláknitú bunku s mnohými jadrami. U iných druhov húb sú hubové vlákna rozdelené priehradkami (septami) a vtedy je hubové vlákno tvorené viacerými bunkami. Hubové vlákna sa rozkonárujú a vytvárajú makroskopicky viditeľné podhubie (mycélium), ktoré môže za vhodných stanovištných podmienok tvoriť fruktifikačné orgány (plodnice). Preto z čisto odborného hľadiska nezbierame huby, ale iba ich časti - plodnice. Totiž, podhubie a ďalšie útvary huby (rizomorfy a iné) zostávajú v dreve, hrabanke, pôde, či v inom substráte. Podobne nemusí byť pravdivé konštatovanie "huby nerastú". Presnejšie by bolo " huby netvoria plodnice ". Plodnice niektorých húb (plávok, rýdzikov, hríbov atď.) sú veľmi nápadné, a preto tieto huby označujeme termínom makromycéty. Niektoré skupiny húb tvoria len mikroskopicky viditeľné plodnice a tieto nazývame mikromycéty.

        V praktickej literatúre sa ešte môžeme stretnúť s pojmami " vyššie " a " nižšie " huby, čo sa v podstate kryje s pojmami makro- a mikromycéty. Tzv. vyššie a nižšie huby sú len technickými termínmi bez akýchkoľvek podstatných biologických rozdielov, pretože veľkosť plodníc nie je určujúce kritérium ani vo fylogenéze, ani v klasifikácii húb. Mnohé druhy húb totiž plodnice tvoria len veľmi zriedkavo, alebo ich doteraz vôbec nepoznáme.
 
 

Aký je význam húb v ekosystémoch a pre človeka ?

        Huby (aspoň vo forme výtrusov) sa vyskytujú napr. vo vode, v pôde, vo vzduchu, v obytných priestoroch atď. Všade majú svoje miesto a význam. Saprofytické huby sú významnou skupinou reducentov organickej hmoty odumretých organizmov alebo ich častí v terestrických a vodných ekosystémoch. Majú napr. rozhodujúci význam pri " spracovaní " odumretých drevín (aj ostatných rastlín) a ich zvyškov v lesných ekosystémoch. Svojou metabolickou aktivitou takto významne participujú na kolobehu látok. Bez húb a ostatných mikroorganizmov by sme zakrátko skončili " v horách odpadov ". Ani desaťročia v tomto smere nič " nezobrali " z výroku Ľ. Pasteura: " Mikroorganizmy budú mať posledné slovo ". Huby sa uplatňujú v trofických pyramídach: sú zdrojom potravy pre chvostoskoky, chrobáky, dvojkrídlovce, nematódy, drobné zemné cicavce, mäkkýše, drevokazný hmyz a iné živočíchy. Naproti tomu tzv. dravé huby sú schopné aktívne usmrtiť niektoré iné organizmy, vrátane patogénov rastlín.
 
 

Nejedlé a jedovaté huby na konzum nezbierame a veľakrát ich ani nepoznáme Celkom isto však plnia viaceré funkcie v ekosystémoch. S prvým snehom uvoľňujú svoje výtrusy, aby mohli ďalej slúžiť. Nerozkopávajme im plodnice !

 
        Symbiotické huby sú významnými životnými partnermi a podporovateľmi rastu a vývinu mnohých poľnohospodárskych plodín, lesných a okrasných drevín a iných rastlín. Vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami dalo vznik novým organizmom - lišajníkom.

        Parazitické huby sa vyvíjajú na úkor svojich hostiteľov, preto môžu byť príčinou chorôb mikroorganizmov, rastlín, živočíchov aj človeka. O hubových chorobách rastlín, živočíchov (hlavne stavovcov) a človeka máme oveľa viac poznatkov ako o chorobách ostatných organizmov. Je to zrejme preto, že tieto choroby majú kľúčový hospodársky význam. A tak vždy boli v centre pozornosti výskumníkov. Ale terajšie poznatky naznačujú, že aj tzv. hospodársky nevýznamných chorôb bude veľa. Napr. trieda vodné slizovky (Labyrinthulomycetes) zahŕňa viacero druhov, ktoré parazitujú na riasach. Jednoduché huby z triedy Chytridiomycetes napádajú taktiež riasy, ale aj iné huby: Chytridum olla parazituje na vláknitých vlastných zelených riasach z rodu Oedogonium, huba Phlyctidium scenedesmi atakuje bunky cenóbií vlastných zelených rias z rodu Scenedesmus. Z celkového počtu známych druhov húb asi 8000 z nich môžeme označiť za pôvodcov hubových rastlinných chorôb. Spôsobujú značné škody. Odhaduje sa napríklad, že huby zničia asi 10% úrody obilia. Huby môžu infikovať len určité časti rastlín (korene, stonky a kmene, listy, kvety, plody a semená), alebo môže odumrieť celá rastlina. Huba Plasmodiophora brassicae spôsobuje nádorovitosť koreňov hlúbovej zeleniny, Synchytrium endobioticum je príčinou karanténnej choroby rakoviny zemiakov. Mycélium mnohých drevokazných bazídiových húb rozkladá drevo kmeňov, konárov aj koreňov stromov. Zástupcovia rodov Alternaria, Aspergillus, Botrytis a mnohých ďalších sú príčinou chorobných procesov plodov a semien počas vegetácie i v období uskladnenia. Huby môžu byť taktiež pôvodcami viacerých ochorení živočíchov a človeka. V zásade ich môžeme rozdeliť na: mykózy (hubové infekcie živých tkanív), alergie (sú výsledkom precitlivenosti na antigény húb), toxikózy, ktoré delíme na mykotoxikózy a mycetizmy. Mykotoxikózy sú ochorenia vyvolané požitím mykotoxínov (t.j. toxických metabolitov mikromycét). Známe sú napr. aflatoxíny produkované druhmi Aspergillus flavus a Aspergillus parasiticus. Mycetizmy vznikajú po požití plodníc jedovatých makromycétov.
 
 

Drevokazné huby sú pôvodcami hnilôb dreva

 
 

Aké je využitie húb v rôznych sférach ľudskej činnosti ?

        Huby svojou metabolickou aktivitou sa uplatňujú vo viacerých výrobných postupoch a výrobu mnohých produktov by sme si bez nich nevedeli ani predstaviť. Súčasné komerčné využitie húb zahŕňa výrobu aminokyselín, piva, vína, destilátov, antibiotík, chleba a iných pekárenských výrobkov, kvasených potravín, enzýmov, syrov, prostriedkov biokontroly, farbív, bioplynu, herbicídov a ďalších pesticídov, organických kyselín, vitamínov a niektorých iných produktov. Huby sa využívajú v biologickej degradácii odpadov a stále väčší význam nadobúda pestovanie jedlých húb ako zdroja potravín v období, keď sú pôdne zdroje obmedzené. Hoci " hubárenie " je obľúbeným koníčkom v našich podmienkach, v pestovaní húb zďaleka nevyužívame naše možnosti. Je to škoda, pretože dnes je známe, že huby nie sú len pochutinou, ale disponujú vlákninou a niektoré z nich aj látkami, ktoré posilňujú obranyschopnosť organizmu. V neposlednom rade plodnice mnohých druhov húb plnia významnú estetickú funkciu v prírode a mnohé huby slúžia ako modelové organizmy pre genetické, fylogenetické a iné štúdie.

RNDr. Ján Gáper, CSc.,
Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene