Pôsobenie zinku na organizmus človeka
    Voda, ktorá sa  vyskytuje v prírode je rôzne znečistená. Môžeme ju pokladať za roztok rôznych plynov, anorganických i organických látok. Zloženie prírodných vôd je ovplyvnené rozpustnosťou tuhých látok a plynov, výmenou iónov medzi kvapalinou a tuhou fázou, oxidačno - redukčnými a biochemickými procesmi.
    V súčasnosti sa stále viac dostáva do popredia problematika prítomnosti ťažkých kovov v jednotlivých zložkách životného prostredia, ich pohybu v potravinovom reťazci a nakoniec problematika ich vplyvu na živé organizmy, najmä na organizmus človeka. Z nich má významné postavenie zinok, ktorý  je pre človeka nepostrádateľným prvkom. Jeho celkový obsah v ľudskom organizme je 2-4 g.
    Prírodným zdrojom zinku a zároveň zdrojom znečistenia podzemných vôd sú zinkové rudy. Najrozšírenejšou je sfalerit /ZnS/, menej rozšírenou je smithsonit /ZnCO3/. Väčšie množstvo zinku sa dostáva do podzemných vôd pri oxidačnom rozklade sulfidických rúd. Umelým zdrojom zinku v prírodných vodách môžu byť odpadové vody z povrchovej úpravy kovov a z výroby viskózy. Ďalším umelým  zdrojom zinku vo vodách môžu byť pozinkované kovy (nádoby, potrubia, plechy a pod.).
    V povrchových a podzemných vodách sa  zinok obvykle  nachádza v množstve 5-200 mg.l-1.  Niektoré banské vody obsahujú zinok rádove v gramoch na liter. Bohaté na zinok je predovšetkým: Nízky obsah zinku majú pekárenské výrobky, ovocie, zelenina, cukor, tuky. Z celkového denného príjmu Zn pripadá na pitnú vodu asi 14%. Doporučený denný  príjem Zn pre deti je 3-12 mg, pre dospelých 10-20 mg. Skutočný denný príjem je asi 10-22 mg, ale väčšinu z toho organizmus neutilizuje, takže u mnoho ľudí je obsah Zn v organizme prinajmenšom na hranici nedostatočnosti.
    Jeden z prvých  príznakov nedostatku Zn je zníženie chuti  k jedlu, zníženie schopnosti utilizácie potravín a spomalený prechod potravy tráviacim ústrojenstvom. Vznik deficitu Zn možno predpokladať pri strate krvi, po fyzickej záťaži, pri alergiách, otravách, popáleninách, cukrovke a pod. Medzi príznaky deficitu Zn sa radí: Všeobecne je možné konštatovať, že sa doposiaľ nepodarilo v plnom rozsahu identifikovať, ktoré špecifické biochemické defekty sú zodpovedné za jednotlivé klinické dôsledky nedostatku Zn. I keď organizmus človeka toleruje relatívne značné množstvo Zn, jeho nadmerné dávky môžu indukovať deficit ďalších prvkov, najmä medi. Zinok je z hygienického hľadiska málo škodlivý. Podľa STN 757111 / Pitná voda / v pitnej vode sa dovoľuje max. 5 mg.l-1 zinku. Vo vodárenských tokoch sa pripúšťa však len 0,05 mg.l-1, pretože Zn veľmi škodí rybám a iným vodným organizmom. V ostatných tokoch sa pripúšťa 0,1 mg.l-1.
    Najtypickejším a najčastejším toxickým prejavom je horúčka zlievačov, ktorá pripomína záchvaty malárie. Na pľúcach býva astmoidný nález. Vdýchnutie oxidu zinočnatého môže spôsobiť pľúcnu granulomatózu, pneumokoniózu. Zo všetkých stopových prvkov má Zn najvýznamnejšiu biologickú úlohu v priebehu embryogenézy a považuje sa za esenciálnu ochranu plodu proti teratogénom.
    Z uvedeného prehľadu hodnotenia vplyvov zinku na zdravie človeka vidno, že zinok je nepostrádateľným prvkom a jeho doporučovaný denný príjem si sčasti zabezpečujeme   prostredníctvom pitnej vody.

(Poz. red.: Faktografia prevzatá z časopisu  Vodohospodársky spravodajca 7/97)