Cestovný ruch patrí k životu v dedinkách PEAKU. Tabuľka na rohu pohostinstva oznamuje, že stojíte na začiatku 4O2 km dlhej Peninskej cesty - turistickej magistrály smerujúcej až na sever Škótska
Štyridsiate roky tohto storočia priniesli Veľkej Británii
okrem vojnových útrap aj nový pohľad na vidiecku krajinu. Ľudia vyčerpaní
z hrôz vojny a enormného vypätia pri obnove krajiny si začali viac všímať
miesta svojho každovíkendového odpočinku. V roku 1949 začali Briti prijatím
zákona o národných parkoch písať novú históriu ochrany prírody tohto ostrovného
štátu. Bol to rok 1951, ktorý sa navždy zapísal do histórie európskej ochrany
prírody, keď vyhlásením územia v Peak Districte za národný park sa
učinilo zadosť všetkým dovtedajším snahám o zriadenie národného parku
na území Veľkej Británie. Peak - je aspoň podľa slovníka vrchol hory, najmä
ak je ostrý. Neočakávajme ale, že v Peaku nájdeme veľa ostrých, špicatých
vrcholov. Už v roku 924 nášho letopočtu bolo územie terajšieho národného
parku Peak známe ako "Peaclond", čo v staroangličtine znamenalo horskú
divokú oblasť s vrchmi a náhornými plošinami. No a z toho pochádza aj názov
celého Districtu a neskôr aj parku. S menom Peak sa stretávame aj v súvislosti
s názvom najvyššieho bodu oblasti so 636 metrami nad morom. Naposledy v
prehľadnej mape oblasti z roku 1864. V novších materiáloch sa už začal
objavovať názov Kinder Scout a toto meno nesie dodnes