Základné východisko pre koncipovanie opatrení na ochranu a tvorbu
životného prostredia (ŽP) predstavuje kvalitná údajová základňa popisujúca
environmentálnu situáciu, charakterizovanú stavom ovzdušia, podzemnej a
povrchovej vody, horninového prostredia, pôdy, bioty vrátane lesov. Jej
súčasťou je sledovanie problematiky produkcie a nakladania s odpadmi, fyzikálnych
rizikových faktorov, napr. hluk, radón, chemické rizikové látky ako sú
obsahy cudzorodých látok v potravinách a pitnej vode. Základom pre tvorbu
tejto údajovej základne je environmentálny monitorovací systém, ktorý sa
v Slovenskej republike buduje na troch základných, navzájom sa doplňujúcich
úrovniach : celoplošný, regionálny a účelový. Základňa je dopĺňaná údajmi,
ktoré sú výstupom činnosti orgánov a organizácií zodpovedných za starostlivosť
o životné prostredie a zdravie ľudí. Syntéza uvedených údajov poskytuje
komplexný obraz o stave územia z hľadiska ŽP a tvorí podklad pre tvorbu
a realizáciu jednak nápravných opatrení vo väzbe na zdravotný stav ľudí,
ako aj podklad pre celkový rozvoj územia tak, aby neboli ohrozené
podmienky zdravého života ďalších generácií a možnosti zabezpečenia trvalo
udržateľného rozvoja.
Súčasťou celoplošného monitoringu SR v oblasti ovzdušia v garancii
Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ktorý mal v roku 1995
32 lokálnych monitorovacích staníc, sú aj dve lokality na území mesta Banská
Bystrica. Meracie stanovištia sú lokalizované v centre mesta v blízkosti
hotela LUX a na Krivánskej ulici sídliska Sásová. Merané sú priemerné 24-hodinové
koncentrácie SO2, NOx na obidvoch meracích staniciach a naviac polietavý
prach, O3, CO na meracej stanici v blízkosti hotela LUX. Monitorovaním
kvality ovzdušia sa zaoberá aj Výskumný ústav trávnatých porastov a horských
pasienkov (VÚTPHP) Banská Bystrica, ktorý má v Banskej Bystrici dve
monitorovacie lokality - Suchý vrch a areál VÚTPHP .
Kvalitu ovzdušia monitoruje aj Špecializovaný štátny zdravotný ústav
(ŠŠZÚ) Banská Bystrica v dvoch lokalitách (Pamätník SNP a Sásová - ZŠ Magurská
ul.). V rámci projektu CESAR, ktorý v období od novembra 1995 do októbra
1996 hodnotil vzťah medzi kvalitou ovzdušia a zdravotným stavom, boli
merané priemerné 24-hodinové koncentrácie prachových frakcií PM10
a PM2,5, ďalej SO2 a NO2. Od apríla 1997 do marca 1998 bude prebiehať v
uvedených lokalitách séria meraní priemerných 24-hodinových koncentrácií
PM10 a PM2,5 , NO2 a NOx.
Štátny zdravotný ústav (ŠZÚ) Zvolen monitoruje kvalitu ovzdušia
na 21 monitorovacích lokalitách vo Zvolene a na jednej lokalite na Sliači.
Meria sa prašný spad, polietavý prach, SO2 a NOx v priemerných 24-hodinových
koncentráciách, pričom trvale znečistenými miestami sú Paneláreň, Ul. Jesenského,
sídlisko Sekier. Uvedené chemické škodliviny v meste Zvolen neprekračujú
platné limitné hodnoty.
ŠŠZÚ monitoruje zároveň hluk v životnom prostredí. Závažnosť
hlukovej expozície v obytnom prostredí je z hľadiska ochrany zdravia významná
najmä z týchto dôvodov : hluk postihuje celú populáciu (citlivé osoby,
ľudí vyžadujúcich si zvýšenú ochranu pred hlukom, po prekonaní ušných ochorení,
chronicky chorých ), expozícia hluku v mimopracovnom prostredí nie je časovo
obmedzená (skracuje sa pokojový interval noci), k expozícii dochádza v
prostredí, ktoré má slúžiť k reštitúcii pracovnej schopnosti a k zotaveniu.
Z hľadiska zaťaženia obyvateľov stojí v centre záujmu
najmä hluk z dopravy, ktorého analýza sa nerobí každý rok, ale v určitých
časových intervaloch. Najpodrobnejšia analýza sa uskutočnila v roku 1991
na 63 stanovištiach v Banskej Bystrici. V roku 1997 sa zopakovalo meranie
v miestach predpokladaných zmien hlukových pomerov na 13-tich pôvodných
stanovištiach a jednom novom stanovišti na Rudohorskej ulici. Z nich sa
na ôsmich zistilo zníženie hluku od 0.5 dB (A) do 14.6 dB (A). Toto zníženie
napriek zvýšeniu prejazdnosti najmä osobných automobilov je dôsledkom zmien
v zložení automobilovej dopravy. Avšak na žiadnom z meracích miest nebola
zistená hluková situácia, ktorá by vyhovovala požiadavkám vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR č. 14/1997 Zb.o ochrane zdravia pred nepriaznivými
účinkami hluku a vibrácií.
Hlukové zaťaženie mesta Sliač a Zvolen sa zvýšilo v roku
1992 presunom vojenskej letky na letisko Sliač. V meste Zvolen pretrváva
nepriaznivá situácia najmä v centre mesta a na sídliskách, pričom namerané
hodnoty prekračujú hygienické požiadavky. Na území mesta Zvolen bol hluk
z dopravy monitorovaný na 27 meracích stanovištiach.
Hlavné zdroje pitnej vody pre mesto Banská Bystrica sú Pohronský
skupinový vodovod (PSV), pramene Tajov, Jergaly, Laskomer, Ľadová studňa
(Slovenská Ľupča) a Štepnica ( Sásová ). V rámci monitoringu pitnej vody
v meste Banská Bystrica ŠŠZÚ robí rozbory vzoriek v rozsahu celej STN 75
7111 - Pitná voda pre štyri odberné miesta : Starohorská ul. (Jergalská
vetva), Fončorda - obchodné stredisko Astra (PSV), Tajovského ul. (voda
z Laskomerského prameňa), Ul. 29. augusta (voda z Ľadovej studne). Podrobný
monitoring pitnej vody vykonávajú Stredoslovenské vodárne a kanalizácie
(StVaK) , ktoré spravujú uvedené zdroje a odoberajú vzorky pitnej vody
na cca 35 odberných miestach, čím sa kontroluje zásobovanie zo všetkých
zdrojov. Kvalita pitnej vody vo verejných vodovodoch na území Banskej Bystrice
v súčasnosti vyhovuje STN 75 7111 - Pitná voda pre všetky ukazovatele.
ŠŠZÚ v Banskej Bystrici pravidelne sleduje kvalitu rekreačných
vôd na dvoch lokalitách: na Krytej plavárni na Štiavničkách a
na Plážovom kúpalisku. V bazénoch s recirkuláciou vody sú vyšetrované fyzikálno-chemické,
mikrobiologické a biologické ukazovatele. V letnej sezóne sa sledovali
rekreačné vody na verejných kúpaliskách vo Zvolene, Kováčovej
a na Sliači.
Hlavné zdroje zásobovania mesta Zvolen pitnou vodou sú
skupinový vodovod Hriňová - Lučenec - Fiľakovo, Hučava, Pohronský skupinový
vodovod, Podzámčok, Sekier, Čačín. Uvedené zdroje ako aj vodovodná sieť
v meste je v správe StVaK-u. Všetky vodovody majú zabezpečenú permanentnú
dezinfekciu chlórom. Na základe výročnej správy ŠZÚ Zvolen z roku 1996
„Hygiena životného prostredia" je stav pitnej vody hodnotený podľa
STN 75 7111 v okrese Zvolen veľmi dobrý. Počet odberných
miest vzoriek pitnej vody vo Zvolene je 21. Sliač je zásobovaný z Pohronského
skupinového vodovodu a zo Sielnice. Vzorky sa odoberajú z dvoch odberných
miest. Stav pitnej vody kontroluje ŠZÚ aj StVaK.
Za systém sledovania kvality povrchových vôd je v súčasnosti
zodpovedný SHMÚ. Vzorkovanie a analytické práce vykonáva Povodie Hrona
v Banskej Bystrici. Kvalita povrchovej vody sa vyhodnocuje podľa
STN 75 7221 Klasifikácia akosti povrchových vôd z výsledkov laboratórnych
rozborov vody . Akosť povrchových vôd bola v roku 1995 sledovaná v 240
objektoch. V oblasti Banská Bystrica - Zvolen je lokalizovaných 8
odberných miest
v povodí rieky Hron.
Od roku 1992 platí na Slovensku vyhláška Ministerstva zdravotníctva
SR č.406/ 1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu
a ďalších prírodných rádionuklidov. Táto vyhláška určuje limity koncentrácie
radónu v ovzduší pobytových miestností, v pitnej vode, i maximálnu
hmotnostnú aktivitu rádia v stavebnom materiáli. Na jej základe sa uskutočňuje
hlavne kontrola hmotnostnej aktivity rádia v stavebnom materiáli a radónu
v pitnej vode, čím sa u nás eliminovali dva dôležité zdroje radónu v bytoch.Problematike
radónu sa v Banskej Bystrici venujú pracovníci ŠŠZÚ. Zatiaľ vykonali
kontrolné meranie na 147 lokalitách.
Na základe údajov zo ŠŠZÚ Banská Bystrica sa vykonalo kontrolné meranie
radónu na 8 lokalitách vo Zvolene a na 2 lokalitách na Sliači.
Okresný úrad v Banskej Bystrici a vo Zvolene zabezpečuje
monitorovanie odpadov v okrese Banská Bystrica a Zvolen, čím sa
vytvára databáza pre regionálnu úroveň informačného systému o odpadoch
- RISO v rámci celoplošného monitoringu odpadov. Systém RISO zabezpečuje
celoplošný zber údajov o tvorbe a nakladaní so zvláštnym a nebezpečným
odpadom na území Slovenskej republiky. Na základe nariadenia vlády SR č.605/1992
Zb. o vedení evidencie odpadov sa evidujú údaje z hlásení pôvodcov
odpadov o vzniku a nakladaní so zvláštnym a nebezpečným odpadom.
Zdravotný stav lesov SR monitoruje Lesnícky
výskumný ústav vo Zvolene v sieti 16x16 km na 111 trvalo monitorovacích
plochách (TMP). Plošné monitorovanie lesov a lesných pôd v sieti 4x4 km
sa uskutočňuje v 5-ročných cykloch. V rámci tématickej mapy zobrazovaného
územia v okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa nachádza 30 TMP .
Monitorovanie pôdy sa realizuje v rámci celoplošného monitoringu,
ktorého garantom je Výskumný ústav pôdnej úrodnosti Bratislava. Meranie
pôdnych vlastností sa vykonáva v 5-ročných cykloch a v troch štandardných
hĺbkach pôdneho profilu. Cieľom monitoringu je zaznamenať zmeny a rovnako
aj stabilitu najdôležitejších vlastností pôdneho krytu. Základná
monitorovacia sieť mala v roku 1995 647 lokalít . V okolí Banskej
Bystrice a Zvolena sa nachádza 11 monitorovacích lokalít základnej siete
monitoringu pôd.
V okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa nachádza 9 lokalít,
kde sa v rámci projektu ČMS Geologické faktory sledujú
tieto subsystémy : zosuvy a iné svahové deformácie (2 lokality ), vplyv
ťažby nerastných surovín na ŽP (1 lokalita ), antropogénne sedimenty
pochované (5 lokalít ) a monitorovanie kvality snehovej pokrývky
(1 lokalita ) s cieľom priblížiť komplexný systém hodnotenia
ŽP verejnosti.
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) Banská Bystrica
spracovala mapy v mierke 1:10 000 a 1: 50 000 so zobrazením vyššie uvedených
lokalít. Návštevníci III.ročníka Envirofilmu ´97 v Banskej
Bystrici mali možnosť sa s mapami oboznámiť. Spolu s ďalšími informáciami
sú k dispozícii na SAŽP, na odelení stavu životného prostredia.
Ing. Zuzana Lieskovská,
Ing. arch. Adriana Roháriková,
Ing. Miroslava Uhríková
SAŽP B.Bystrica