Invázne druhy globálnym problémom

Invázia zavlečených druhov rastlín do prirodzených spoločenstiev sa stáva v súčasnosti globálnym problémom. Medzi významné faktory umožňujúce inváziu a úspešnosť introdukovaných druhov v pôvodných rastlinných spoločenstvách patrí antropogénny tlak na vegetáciu a jej prostredie (imisie, kyslé dažde, eutrofizácia prostredia, erózia a pod.). Pre invázne druhy je charakteristická určitá stratégia v úspešnom obsadzovaní teritória - obrovská vitalita, schopnosť odolávať stresom, tvorba obrovského množstva semien, rýchle vegetatívne rozmnožovanie, schopnosť prispôsobiť sa zmeneným životným podmienkam, silná konkurenčná schopnosť (zatienenie, odoberanie živín, pôsobenie fytohormónov), rýchla tvorba biomasy, široká ekologická valencia. V nových podmienkach fungujú iné ekologické väzby a vzťahy, ako na ich prirodzených stanovištiach, preto sú schopné osídliť na novom území aj odlišné typy stanovíšť. Najagresívnejšie z nich dokážu zmeniť prirodzené, alebo poloprirodzené spoločenstvá a vytvoriť úplne nové typy vegetácie, znižujú biodiverzitu autochtónnych biocenóz, čím vážne narušujú ekologickú stabilitu. Najvýraznejšie sa podieľajú na degradácii prirodzených spoločenstiev v brehových líniách pozdĺž tokov a v lesných typoch ekosystémov. Ich šírenie na týchto stanovištiach je úspešné aj vďaka tomu, že na brehoch tokov sa vytvára mnoho otvorených plôch, ktoré umožňujú uchytenie rastlín. Ďalšou významnou migračnou trasou sú železnice a cestné komunikácie. Diaspóry sa rozširujú najmä z botanických záhrad, parkov a záhrad. Hlavným faktorom umožňujúcim rýchly nástup a získanie dominantného postavenia populácie invázneho druhu vo fytocenóze je disturbancia porastov a narušovanie povrchu pôdy, či už prirodzeného, alebo antropogénneho pôvodu (regulácie tokov, likvidácia brehových porastov, používanie ťažkej mechanizácie, degradácie
pod vplyvom kontaminácie chemickými látkami a pod.). Niektoré invázne rastliny vám bližšie predstavíme.
 Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská) patrí do čeľade Asteraceae (astrovité). Je to trváca rastlina s plazivým výbežkatým podzemkom, byle sú priame, 30 až 150 cm vysoké, nerozkonárené, dolu holé, hore drsno odstávajúco páperisté, husto listnaté, listov je na byli 40 až 110, smerom dohora sa zmenšujú, dolné čoskoro odumierajú, prostredné sú veľkosti 6-13 x 0,5-2 cm, sediace, ostro pílkovité, dlho končisté, aspoň na žilnatine na rube drsno odstávajúco páperisté, súkvetie je široko kužeľovité, s konárikmi oblúkom až kolmo odstávajúcimi, úbory len na vrchnej strane konárikov, drobné, zákrovy 2-3 mm dlhé, koruna zlatožltá, nažky 1 mm dlhé, páperisté s chocholcom. Kvitne od augusta do septembra, je to hemikryptofyt (rastlina s obnovovacími púčikmi pri povrchu pôdy). Obsadzuje planárny až submontánny vegetačný stupeň. Rastlina je pôvodná v Kanade, u nás sa často vysádza v parkoch a záhradách ako okrasná trvalka. Splanená sa často vyskytuje na ruderálnych stanovištiach, na rumoviskách a v pobrežných krovinách, na násypoch železničných tratí, v celom štáte je hojná. Úspešnému šíreniu dopomáhajú povodne, sypanie odpadových materiálov na skládky, skládkovanie zeminy a pod. Obľubuje svieže až vlhké pôdy, neutrálne až kyslé, nie je náročná na živiny. Rastlina je alergénna. Diaspóry sa rozširujú anemochórne (vetrom) a hemerochórne (vplyvom človeka), produkuje obrovské množstvo semien s dlhotrvajúcou klíčivosťou, vytvára dlhodobú a takmer nevyčerpateľnú banku semien, vegetatívne sa šíri rozrastaním polykormónov, regeneruje i z úlomkov výhonkov. Druh sa do Európy dostal okolo roku 1648 a používali ho v parkových výsadbách ako okrasnú rastlinu. Dokonalé obsadenie pôdneho povrchu obmedzuje možnosť ostatným druhom preniknúť do jeho porastov. Po osídlení stanovišťa vytvára populácia hustý, nepriepustný porast s vysokou pokryvnosťou, druh dominuje v iniciálnych aj neskorších štádiách sukcesie. Vo svojej domovine osídľuje vlhké stanovištia, kde je súčasťou spoločenstiev lesných lemov. V Európe osídľuje i  stanovištia s deficitom vlahy, je však výrazne svetlomilný, pri zatienení vytvára neplodné klony s nízkou pokryvnosťou. Limitujúcim faktorom pre tento druh nie sú ani znečisťujúce látky v pôde. (Pokračovanie v ďalšom čísle.)
Mgr. Zuzana Kuderavá,  SCHKO Kysuce
snímok : Jozef Janovec
Detailný pohľad na porast zlatobyle obrovskej