Zo spomienok na Julské Alpy
 
        Triglavský národný park má sídlo v Blede pod hradom. Je to pekné mestečko ležiace už v ochrannom pásme NP a rozprestierajúce sa na brehu rovnomenného jazera, ktoré je druhé najväčšie v Slovinsku.. Malebné sú však aj ďalšie Triglavské jazerá ležiace vysoko v horách.
        Pramenia tu dve veľké rieky. Sáva odvádza svoje vody cez Dunaj do Čierneho mora a Soča, ktorá je znalcami tečúcich vôd považovaná za najkrajšiu európsku rieku. Horné toky riek vytvárajú pekné vodopády, ktorých je tu veľa. Z nich sú najznámejšie a najnavštevovanejšie pomerne dobre dostupné Slap Savica, vysoký 52 metrov a 51 metrov vysoký Veľký Peričnik v doline Vrata. Aj prameň rieky Soče vytvára pekný vodopád prístupný po zabezpečenom chodníku.
        Z krás neživej prírody sa žiada spomenúť korytá niektorých riek. Tu si voda vo vápencovom podoloží vyerodovala zaujímavé tvary často do hĺbky až 20 metrov. Najznámejšie a aj najnavštevovanejšie sú Korita Soče, Tolminky, Mostnice, kde sa platí vstupné. Ich dĺžka je okolo dvoch kilometrov a po obidvoch stranách vedie pekný chodník. Je tu niekoľko skalných okien. Najznámejšie je Prisojnikovo a je dobre viditeľné z cesty od Kranskej Gory na sedlo Vršič. Z viacerých tiesňav sú najznámejšie Pokljuška sútieska a Vintgar. V dĺžke asi 2 km vedie nenáročná drevená cestička, ktorá bola vybudovaná v roku 1893 a platí sa vstupné. Preteká ňou riečka Korana, ktorá ju opúšťa mohutným 13 m vysokým vodopádom Šum a vlieva sa do Sávy.

        Z krás živej prírody je na prvom mieste kvetena, ktorá je tu pestrá. Okrem kvetov ktoré rastú aj u nás ako plesnivce, horce, zvončeky, klinčeky, žltohlavy európske sme videli aj niekoľko endemitov. Vo viacerých vyššie položených dolinách nás očaril pohľad na ružové koberce práve kvitnúcich azaliek. Treba tu ešte spomenúť botanickú záhradu Alpinium Juliana, kotrú založil veľký milovník alpskej kveteny Július Kugy. A tak ten, kto nemá čas alebo nechce ísť do vyššie položených dolín, tu môže za malý poplatok uvidieť všetky kvety Julských Álp.
        Na turistické značenie sa používa len červená farba vo forme terča alebo pásu. Je tu veľa značených ciest, vo vysokohorskom teréne vedených často odvážne zaistených technickými pomôckami. Je tu aj niekoľko diaľkových ciest - tranzverzál. Z nich je najznámejšia Skovenská planinská poť dlhá 800 km a od Mariboru prechádza všetkými pohoriami Slovinska: Pohorie, Kamnické a Savinské Alpy, Karavanky, Julské Alpy, Kras a končí sa na brehu jadranského mora v Ankarane. Zaujímavé je, že ju abslolvuje každý rok 100 žien zo Slovinska. Na mapách aj v teréne má číslo 1. Turistické mapy sú tu dostať v mierkach 1:50000 a 1:25000. Sú podrobnejšie a sú na nich vyznačené aj stupne obtiažnosti trás. Pre tých, čo chcú poznávať krásy tunajšej prírody, je dobrou pomôckou celofarebná publikácia vreckového formátu Triglavski narodni park - 74 naravnich znamenitostí (prírodných zaujímavostí). Všetky spomenuté zaujímavosti nájdete na náučných chodníkoch.
        Turistických chát je v podhorí aj vo vysokohorskom prostredí. Menšia skupina dostane nocľah aj bez predbežného prihlásenia sa. Pri návšteve vysokohorských je treba so sebou doniesť pitnú vodu. Na niektorých chatách akceptujú aj naše turistické preukazy a tak možno dostať výraznú zľavu. Preto sú ceny rôzne, a to od 680 do 1800 SIT.
        V Triglavskom národnom parku platia také isté obmedzenia ako u nás. Lanovkou sa tu možno dostať len od Bohinského jazera ku ski hotrelu Vogel v Bohinských horách ležiace už v ochrannom pásme národného parku. Odtiaľto sa už na všetky strany rozbieha množstvo lyžiarskych zjazdoviek a napočítali sme tu 7 jednosedačkových lanoviek a vlekov. Aj známe lyžiarske stredisko Planica leží už v ochrannom pásme NP. Takto majú centrum či srdce národného parku uchránené od veľkého náporu turistov - nezdevastované (ako to vidíme u nás napr. na Skalnatom plese). Ten, kto chce niečo pekné uvidieť aj z výšky, prípadne si to nafotografovať, musí sa tam vyšplhať len po vlastných nohách. Lesy sú tu na pohľad zdravé, je vidieť že ich tak neohrozujú imisie ako u nás. Nevideli sme v nich ani holoruby tak časté u nás. Odhliadnuc od toho, že máme takmer podobný názov republiky, ba dokonca aj zástavu, máme aj viacero podobných názvov, ako je Slovenská Bistrica, Kamnišká Bistriaca, Bohinská Bistrica a ďalšie. Máme aj približne rovnaký čas osamostatnenia sa. Záverom snáď len toľko, že je dobré raz vidieť, ako päťkrát počuť, a tak ten, kto si raz naplánuje dovolenku aj do tohto málo známeho kúta Álp, určite nebude sklamaný.