V severovýchodnom cípe Slovenskej republiky sa nachádza okres Snina, ktorý vznikol znovu po 36-tich rokoch, na základe Zákona č. 221/96 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, 24.6.1996. Na východe hraničí s Ukrajinou, na severe s Poľskou republikou, na západe s okresom Humenné a z južnej strany susedí s okresom Sobrance. Celý okres o rozlohe 805 km2 pozostáva z 34 obcí, z toho so štatútom mesta je Snina, ktorá je súčasne okresným mestom s počtom obyvateľov 21 292, čo predstavuje 53,8 % z celkového počtu obyvateľov v okrese. Najväčšia obec je Bela n/ Cirochou s počtom obyvateľov 3179 a najmenšia Parihuzovce so 40-timi obyvateľmi. V okrese je 5 obcí s počtom obyvateľov do 100, 23 do 1 000 obyvateľov a 5 nad 1000 obyvateľov.
 

        Demografia
        Z hľadiska hustoty obyvateľstva okres Snina s počtom 49 obyv./km2 patrí k najmenej zaľudneným okresom na Slovensku. Pre porovnanie v Prešovskom kraji je hustota obyvateľstva 86 o/km2 a hustota obyvateľstva v rámci Slovenska je 109,47 o/km2 .
        Podľa predbežne spracovaných výsledkov na území okresu Snina žilo k 31.12.1997 celkom 39 559 obyvateľov, z toho 19 961 žien. V okrese dochádza k starnutiu obyvateľov hlavne v obciach. Na tomto stave sa podieľa hlavne malý počet pracovných príležitostí a nevyhovujúca technická infraštruktúra. Ak sledujeme pohyb obyvateľstva v okrese, tak v roku 1997 bol prirodzený prírastok 88 obyvateľov a úbytok sťahovaných - 17 obyvateľov, čiže celkový prírastok bol 79 obyvateľov. V roku 1997 okres Snina zaznamenal 470 občanov novoprihlásených k trvalému pobytu a 487 odhlásených občanov. V meste sa počet obyvateľstva pozvoľna zvyšuje a v obciach dochádza k značnému úbytku obyvateľstva.
        Z národnostného hľadiska je zloženie obyvateľstva okresu pestré, k slovenskej národnosti sa hlási 86,41%, rusínskej 6,46%, ukrajinskej 4,96%, rómskej 1,31%, ostatnej 0,86% obyvateľov (k 31.12.1995).
 

 
 
        Prírodné podmienky, nerastné suroviny
        Oblasť, v ktorej sa okres nachádza, zaberajú Bukovské vrchy, Beskydské predhorie a z juhu pohorie Vihorlat. Juhovýchodne od mesta Snina sa tiahne pohorie Vihorlat s Chránenou krajinnou oblasťou Vihorlat s rozlohou 650 ha v okrese Snina. Pohorie Vihorlatu je pozostatkom vulkanickej činnosti na našom území. Spolu s Morským okom a Sninským kameňom s nadmorskou výškou 1005 m, sú známou a vyhľadávanou turistickou lokalitou, ktorú navštevujú nielen obyvatelia mesta a blízkeho okolia, ale aj turisti z celej republiky i zo zahraničia.
        V okrese sa nachádza biosférická rezervácia Východné Karpaty, ktorú UNESCO zriadilo od novembra 1992. Spolu so zriadením biosférických rezervácií v priľahlých chránených územiach Poľska a Ukrajiny tvorí medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty o rozlohe 165 000 ha. Dňa 23.9.1997 vláda SR nariadením č. 258/1997 vyhlásila od 1. októbra 1997 Chránenú krajinnú oblasť Východné Karpaty za Národný park Poloniny s výmerou 29 805 ha a výmerou ochranného pásma 10 973 ha. Národný park Poloniny leží na severovýchod od mesta Snina a je najvýchodnejšie položený národný park, ktorý vyniká svojou rázovitosťou pôvodnej karpatskej krajiny s pôvodnými pralesovými porastami, vedecky významnými územiami s množstvom typických endemických prvkov.
        Na ochranu typických lesných a lúčnych spoločenstiev s výskytom zriedkavých a ohrozených druhov rastlín i živočíchov je vo Východných Karpatoch vyhlásených viacero rezervácií, napr. NPR Stužica, NPR Riaba Skala, NPR Pľaša, NPR Havešová a ďalšie. V celom území národného parku sa nachádza množstvo menších z hľadiska ochrany biodiverzií významných lokalít, tzv. genfondových plôch. Cieľom ochrany v lesných spoločenstvách je udržanie ich autoregulačných procesov, aby tu mohol pokračovať samovoľný vývoj prírodných ekosystémov bez zásahov človeka. Okres Snina patrí k okresom , kde značné rozlohy chránenej prírody zaberajú najvyšší podiel chránenej prírody na Slovensku.
        Celé územie okresu má z hľadiska polohového a klimatického charakter podhorskej a horskej oblasti, preto sa vyznačuje množstvom horských bystrín a potokov. Najznámejšie sú Cirocha, Pčolinka, Ulička a Ubľanka. Veľkým bohatstvom okresu sú lesné porasty, z ktorých 90% tvoria listnaté stromy, s drevinou buk. V minulosti sa používali biologicky a produkčne nevhodné holoruby, preto je ich prirodzená obnova pomerne nízka.
        Na území okresu sa nenachádzajú významnejšie ložiská nerastných surovín. Z nerudných surovín sa ťaží stavebný kameň v Zemplínskych Hámroch a v Snine.
        Vyhlásením NP došlo k zvýšeniu stupňa územnej ochrany v jeho vlastnom území a spolu s ochranným pásmom vodárenskej nádrže Starina bránia v rozvoji iných odvetví, čo má negatívny vplyv na rozvoj vidieka, a to hlavne v Uličskej doline.
 
 
        Kultúrno - historické dedičstvo
        K pozoruhodným prejavom architektonickej tvorby v okrese Snina patria starodávne drevené chrámy z konca 17. storočia, zvonice a zrubové domy. Výskyt drevených objektov v tomto území nie je náhodný. Veľmi úzko súvisí s geografickým prostredím, ktorého hlavným faktorom je rozsiahle horstvo Karpatského oblúka bohatého na lesy. V tomto prostredí sa v historickom vývoji formulovalo špecifické životné prostredie, z ktorého vyplynula aj špecifická kultúra ovplyvnená nielen materiálovými prírodnými podmienkami, ale aj kultúrnou atmosférou a skutočnosťou, že tento priestor bol vlastne styčným územím dvoch veľkých svetových kultúr - kultúry západorímskej a byzantskej.
        Tu vznikli klenoty nášho ľudového staviteľstva, ktoré sú zachované a vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Medzi najznámejšie patria drevené kostolíky v obci Uličské Krivé, Topoli, Ruskom Potoku, Hrabovej Roztoke a Kalnej Roztoke. Sú skvostami ľudovej kultúry svetového významu. Ide o kultové stavby východného štýlu. Zrubová konštrukcia týchto stavieb (bez jedného klinca) pozostáva z troch častí - babinca, hlavnej lode a oltárnej častí. Ako krytina sa zásadne používal šindeľ, často dekoratívne vyrezávaný. Tieto drevené chrámy majú bohatú interiérovú výzdobu. Jadro kostolíkov tvoria ikonostasy, ktoré spolu so zavesenými ikonami, ako celok tvoria minigalériu ľudového výtvarného umenia.
        Napriek prekrásnej scenérií prírody, do ktorej zapadá historické dedičstvo predkov, život vo vidieckych sídlach nie je ľahký. Vyplýva hlavne z periferiálnosti územia, čo sa odráža najmä vo vzdialených vidieckych sídlach.
 
 
        Dostupnosť sídiel
        V tejto oblasti je stav kritický hlavne zabezpečovaním spojenia autobusmi SAD do odľahlejších obcí okresu. Najvzdialenejšia obec od okresného mesta je Nová Sedlica vzdialená 52 km, ktorá sa nachádza na konci Uličskej doliny. Doprava obyvateľov okrajových oblastí tejto doliny, ako aj doliny Pčolinskej je problémová. Dôvodom sú riedke dopravné spojenia, ktoré sú krátené v dôsledku nerentabilnosti, teda nízkym počtom prepravovaných osôb v odľahlých oblastiach. O niečo lepšia dostupnosť je do obcí Ubľanskej doliny, ktoré sú na ceste smerom ku hraničnému priechodu Ubľa - Malý Berezný. Najlepšia dostupnosť v rámci okresu je v smere Humenné - Snina - Stakčín.
 
 
        Vodná nádrž Starina
        Najvýznamnejším zdrojom pitnej vody v okrese Snina je vodná nádrž (VN) Starina, vybudovaná na hornom toku rieky Cirochy v r. 1987 v celkovom objeme 59 800 000 metrov kubických vody. Jej celková plocha je 240 ha, výška hrádze 50m. Touto pitnou vodou sa zásobuje takmer celé východné Slovensko. V súvislosti s výskytom VN v okrese majú najmä okolité obce určité obmedzenia. Tieto obmedzenia súvisia s pásmom hygienickej ochrany. V praktickom živote to znamená, že v tejto lokalite je sprísnený vstup na toto územie. Ďalej sú tu sprísnené podmienky hospodárenia. Cesta, ktorá vedie do Uličskej doliny, vedie popri vodárenskej nádrži a je potrebné realizovať také opatrenia, ktoré by odstránili prípadnú kontamináciu VN.
        V okrese Snina je na verejný vodovod napojených iba 9 obcí, čo predstavuje 26,47 %. Sú to obce Belá n/Cir., (čiastočne) Dlhé n/Cir., Pichne, Snina, Stakčín, Strihovec, Zemplínske Hámre a čiastočne Ubľa a Ulič. Spomínané obce sú napojené buď na odber vody z hlavného vodovodného radu VN Starina, alebo majú vlastné zdroje.
        Na verejnú kanalizáciu sú napojené Snina, Stakčín a čiastočne Ulič. Všetky tieto obce majú kanalizáciu vyústenú do vlastnej čistiarne odpadových vôd (ČOV).
        Ochranné pásma pri VN Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, či plné obhospodarovanie lesov. Nehovoriac o problémoch s pitnou vodou. V súčasnosti problematiku zásobovania pitnou vodou rieši odbor životného prostredia so starostami obcí. Ide hlavne o Ubľanskú dolinu. Najkritickejší stav je v obci Klenová, kde v letných mesiacoch klesá hladina pitnej vody v studniach v dôsledku poklesu spodných vôd. pretože v obci sa nenachádzajú žiadne prirodzené zdroje ani povrchovej ani podzemnej vody. Zásobovanie pitnou vodou nie je doriešené v oblasti celej Ubľanskej a Uličskej doliny. Ide o 22 obcí týchto dvoch dolín, ktoré nemajú vybudovaný vodovod.
        Problematika zásobovania pitnou vodou spojila starostov Ubľanskej doliny a vo februári 1997 založili združenie Mikroregión obcí Ubľanskej doliny so sídlom v obci Klenová. V rámci tohto združenia starostovia riešia problémy , ktoré sú spoločné pre všetky obce ich doliony, ako napríklad plynofikácia, doprava a pod..
 
 
        Plynofikácia
        Rodinné domy v okrajových častiach mesta sú napojené na zemný plyn. V ostatných obciach okresu vykurovanie objektov rodinných domov je lokálne s palivovou základňou uhlie a drevo. V súčasnosti sa plynofikácia realizuje v 5 obciach. Pri realizácii plynofikácie v jednotlivých obciach okresu, základná podmienka, ktorú si SPP kladie je ekonomická návratnosť, čo je nevyhovujúce pre obce s nízkym počtom obyvateľstva.
            Z dôvodu ochrany životného prostredia je potrebná plynofikácia všetkých obcí okresu. Na území okresu sa nachádzajú Národný park Poloniny, súčasť medzinárodnej biosférickej rezervácie. Do konca prvého polroka 1999 sa má spracovať plynofikačná štúdia Ubľanskej a Uličskej doliny. Na základe požiadavky MH SR bola spracovaná štúdia plynofikácie propanom obce Ulič ako alternatívny zdroj tepla.
 
 
        Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo
        Poľnohospodársky pôdny fond okresu Snina predstavuje výmeru 24 345 ha. Z tejto výmery zaberajú 18 422 ha trvalé trávne porasty a 5924 ha je ornej pôdy, čo predstavuje zornenie 24,33%. Takmer celý okres je súčasťou flyšového pásma, ktoré je špecifické menej úrodnými pôdnymi druhmi a zvýšenými nárokmi na vstupy, resp. vklady pri obrábaní pôdy.
        Efektívnosť čistej poľnohospodárskej výroby je v našich podmienkach stratová. Vyplýva z nízkej výnosovej úrovne a následne z limitovaných cien poľnohospodárskych produktov, čo môžeme do určitej miery pripísať i otázke sociálneho zmieru v spoločnosti. Len v prípade Agrifop, a.s., Stakčín, ktoré má rozsiahlu nepoľnohospodársku činnosť sa dosahuje plusová rentabilita.
        Hospodárenie v lesoch je stratové a štát musí na riadne hospodárenie poskytovať dotácie. V roku 1996 bolo pre štátne organizácie poskytnutých 17,6 mil. Sk, v roku 1997 10,7 mil.. Urbárskym a podobným spoločenstvám bolo zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa poskytnutých v roku 1996 7,121 mil. Sk, v roku 1997 7,889 mil. Sk. Na rok 1998 je požiadavka na prostriedky zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa ešte vyššia ako v predchádzajúcich rokoch. Bez finančných prostriedkov zo ŠFZL SR je zabezpečenie riadneho obhospodarovania lesov nemožné.
        Lesný pôdny fond v okrese Snina predstavuje výmeru 50 202 ha. Podľa spôsobu využívania najväčšiu výmeru zaberajú lesné porasty, v malom množstve lesné škôlky, rozdeľovacie prieseky, lesné cesty, lesné sklady, pozemky so špecifickým zameraním ako lúčky a políčka pre zver, elektrovody, neúrodné lesné pozemky a iné lesné pozemky. Z uvedenej výmery lesov je približne 51% lesov hospodárskych, 5% lesov ochranných, 23% lesov osobitného určenia a 21% lesov delimitovaných z poľnohospodárskej pôdy do lesného pôdneho fondu. Najrozšírenejšími lesnými spoločenstvami v okrese sú bučiny, okrajovo sa vyskytujú jedľové bučiny, ostrovčekovite sa vyskytujú spoločenstvá cenných listnáčov, podhrebeňové pásmo na hranici s PR tvorí úzky lem bukových javorín obmedzeného vzrastu a údoliami tokov Cirochy a Uličky do územia prenikajú dubovo hrabové a brehové a aluviálne spoločenstvá.
        Cieľom výchovy a obnovy lesa je dopestovanie vhodných porastov, geneticky hodnotných a provenienčne vhodných z porastov pôvodných, za predpokladu maximálneho využitia prirodzenej obnovy.
        Ťažbovo-výrobný a dopravný proces je osobitne významnou činnosťou v lesníctve.
        Ekologizácia ťažbovo-obnovných postupov a používanie jemnejších ťažbových postupov je nevyhnutnosťou, čo je možné dosiahnúť vytvorením predpokladov pre zvýšenie podielu prirodzenej obnovy a uplatnením diferencovaných spôsobov hospodárenia minimálne narušujúcich prírodné prostredie s obmedzením holorubných foriem na nevyhnutnú mieru.
        V nasledujúcich rokoch v súvislosti s reprivatizáciou lesov dôjde tiež k obnove predaja dreva na pni, resp. pri pni podľa zásady ekonomickej výhodnosti. V tejto súvislosti bude potrebné veľmi citlivo, ale zásadne riešiť problematiku ťažby dreva a v jej nadväznosti formy získavania úžitkov z lesov, najmä vo vzťahu k zabezpečeniu komplexnej starostlivosti o lesy neštátne. Ide tu o zásadné odmietnutie snáh o získavanie krátkodobých ekonomických efektov, ktoré spôsobujú výrazné deformácie v lesnom hospodárstve. Je nesporné, že ekonomické výsledky sú mimoriadne dôležité pre vlastníkov lesov, ktoré však nemožno považovať za jediný cieľ snaženia týchto právnych subjektov. Osobitne je potrebné upraviť režim hospodárenia na území NP Poloniny.
 
 
        Perspektívy poľnohospodárstva a lesníctva
        Lesné zdroje a lesná pôda by mali byť trvalo obhospodarované tak, aby vyhovovali sociálnym, ekonomickým, ekologickým, kultúrnym a duchovným potrebám súčasnej aj budúcej generácie. Je nesporné, že les má pre spoločnosť veľký význam, pretože okrem dreva produkuje aj množstvo sociálnych úžitkov. Hodnota lesa narastá s prínosom celospoločenských funkcií, ktorých hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu dreva. Lesné hospodárstvo sa správa tak, ako mu to určuje objednávka spoločnosti. To si vyžaduje od lesného hospodárstva dostatočnú pripravenosť reagovať na jej potreby. Nakoľko zo zabezpečovania sociálnych úžitkov sa nedosahujú žiadne výnosy, môže byť lesné hospodárstvo efektívne iba s pomocou štátu.
 
 
        Cestovný ruch
        Región Sniny je krásna krajina s veľkými turistickými možnosťami, ktoré však ešte stále nie sú dostatočne využité, či docenené. Pre vyznávačov zimných športov sú v okrese postavené lyžiarske vleky v Parihuzovciach a Uliči. V regióne sú dobré podmienky pre zimnú turistiku na bežkách. Z pohľadu poskytovaných služieb v oblasti CR je tu ponuka ubytovacích možností v rekreačnej oblasti Sninské rybníky: v hoteli Kamei, rekreačnom stredisku Vihorlat, turistickej ubytovni Agrifop Stakčín, chate Slovenských telekomunikácií, chatovej osade Rybníky v Snine. Ďalšie možnosti ubytovania sú v Snine, Stačíne, Uliči, Dlhom nad Cirochou, Novej Sedlici.
        Okrem ubytovania existuje pestrá ponuka reštauračných, obchodných a iných služieb. Návštevníkom je v meste k dispozícií aj turisticko - informačná kancelária Unitur s celoročnou prevádzkou. Podmienkou rozvoja rekreačných stredísk je dobudovanie technickej infraštruktúry. Predpokladáme, že s rozvojom cestovného ruchu sa bude zvyšovať sezónna zamestnanosť.
 
 
        Aktivity okresu
        V roku 1997 Okresný úrad v Snine v spolupráci s Agentúrou pre rozvoj vidieka so sídlom v Nitre začal spoluprácu zameranú na rozvojové aktivity a začal pracovať na projekte rozvoja Uličskej doliny. (Podrobnejšie o tejto problematike v niektorom z ďalších čísiel Enviromagazínu).
        V tomto roku Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky programová jednotka Phare v spolupráci s Európskou úniou pracuje na projekte Fondu rozvoja vidieka. Pre tento projekt boli vybrané dve pilotné oblasti na Slovensku: okres Nové Zámky a okres Snina spolu s okresom Stropkov. Účelom projektu bude demonštrovať mechanizmus využitia štrukturálnych fondov EÚ na modeli regionálneho rozvoja, ktorý sa využíva v krajinách EÚ.
        Cieľom týchto aktivít je zlepšiť kvalitu života na vidieku, ďalej podporiť malé a stredné podnikanie, vytvárať stále pracovné miesta, podporiť rozvoj tradičných remesiel, vytvoriť podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu a mnoho ďalších aspektov, ktoré ovplyvňujú život na vidieku v okrese Snina.
        Z dôvodu periferiálnosti územia, existencie národného parku, vodárenskej nádrže, treba venovať viac pozornosti najvýchodnejšiemu kútu Slovenskej republiky. Je potrebné využitím všetkých vnútorných zdrojov a za výdatnej pomoci z vonku realizovať také opatrenia, ktoré by zachovali život v tejto pohraničnej oblasti a zabezpečili ďalší rozvoj vidieckych sídiel.