Prírodný výtvor - ľudská tvár v kamennej stene

Salamandra atra

        K najkrajším a veľmi atraktívnym územiam patrí predovšetkým Dolina Triglavských jazier. Táto asi 8 km dlhá ľadovcová dolina patrí k najviac navštevovaným územiam Triglavského národného parku. Nájdeme tu 7 čarokrásnych horských jazier, ktoré sú umiestnené v rozličných nadmorských výškach. Najvyššie položené je Jezero pod Vršacem v nadmorskej výške 1993 m, potom nasledujú jazerá - Rjava mlaka, Zeleno jezero, Veliko jezero, Dvojno jezero a najnižšie položené Črno jezero v nadm. výške 1319 m. Dolina Triglavských jazier je okrem krajinárskych scenérií zaujímavá aj z botanického hľadiska, najmä výskytom mnohých endemitov Julských Álp. Nemenej atraktívne sú aj viaceré horské skupiny slovinskej časti Julských Álp. Snáď najznámejšia je horská skupina Triglavu s už spomínaným najvyšším vrchom Triglavom, ktorý je predovšetkým známy svojou takmer 2000 m vysokou severnou stenou, kde sa zachoval jediný ľadovec z celej oblasti slovinskej časti Álp. Náročný výstup na tento najvyšší vrch Slovinska patrí k nezabudnuteľným zážitkom a pre Slovincov je národnou hrdosťou naň aspoň raz v živote vystúpiť.
 

Papaver julicum

        Zaujímavá je aj horská skupina Jalovca a Mangrtu, ktorú vymedzujú dve významné horské sedlá Vršič a Predel. Najvyšším vrchom je tu Mangrt (2679 m), vypínajúci sa vysoko nad dolinou Koritnica. Výraznou dominantou tejto skupiny je však Jalovec (2645 m), ktorý je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Julských Álp. Najkrajší pohľad na tento masív je zo Slemene, odkiaľ jeho tvar pripomína švajčiarsky Matherhorn. Príťažlivé sú však aj ďalšie horské skupiny ako Kanin, Krn a Bohinjske hory, Škrlatica a Martuljek, alebo Razor a Prisojnik, ktorý sa strmo vypína nad dolinou Veliké Pišnice a tvorí nádherný amfiteáter Kranjskej Gore.
 

Euscorpius carpathicus

        Malebnosť celého územia národného parku okrem nespočetných skalných vrchov a štítov dotvárajú aj tu prameniace rieky Sáva a Soča, ale aj veľký počet jazier a vodopádov s neuveriteľne krištáľovo čistou vodou. Okrem už spomenutých Triglavských jazier si pozornosť zasluhuje Bohinjsko jezero, ktoré je najväčším v Slovinsku. Toto jazero ľadovcového pôvodu dlhé 4, 5 km, 1 km široké a až 45 m hlboké sa nachádza vo výške 523 m a je východiskom do Julských Álp. Najväčším vysokohorským jazerom je Krnsko jezero, za pozornosť stojí aj neďaleko ležiace Dupeljsko jezero, alebo Spodnje, Strednje a Zgornje Kriško jezero, ktoré je zároveň i najvyššie položeným jazerom vo výške 2154 m. Na území národného parku nájdeme aj mnoho vodopádov. K najväčším patrí vodopád pod planinou Zapotok s výškou 73 m, Spodnji Peričnik - 52 m, Savica - 51 m a ďalšie. K často navštevovaným územiam patrí aj autom prístupné sedlo Vršič (1611 m), ktoré patrí medzi najvýznamnejšie horské sedlá v Julských Alpách. Vyhľadávané je predovšetkým z dôvodu neuveriteľne krásnych výhľadov na širokú panorámu skalných štítov Julských Álp. V jeho blízkosti sa nachádza aj zaujímavý prírodný výtvor - ľudská tvár v kamennej stene.
 

Mirumus funereus

        Medzi miestne zaujímavosti môžeme zaradiť aj ojedinelú botanickú záhradu Alpinetum Juliana nachádzajúcu sa v hornej časti doliny Trenta, kde je sústredený veľký počet kvetov Julských Álp. Pre vysokohorskú turistiku ponúka územie národného parku veľmi dobré podmienky. Je tu pomerne bohatá sieť dobre značkovaných chodníkov, v exponovanejších terénoch vybavených oceľovými lanami a skobami, ale aj veľký počet turistických chát, z ktorých mnohé poskytujú ubytovanie so stravou. Nechýbajú ani kempingové tábory pre stany a autokaravany. Triglavský národný park je však predovšetkým známy svojou bohatou faunou a flórou. Vyskytuje sa tu mnoho rastlinných druhov, z ktorých viaceré patria medzi endemity, čo znamená, že rastú len v oblasti Julských Álp. K takýmto druhom patrí napr. Campanula zoycii, Papaver julicum, Linum alpinum ssp. julicum, Potentilla nitida alebo Fitoplexis comosa. (Pozn. red. Flóra národného parku je mimoriadne bohatá, stojí za osobitnú pozornosť, a preto sa jej budeme podrobnejšie venovať v budúcom čísle nášho časopisu).
 
        Nemenej bohatá je však aj fauna Triglavského národného parku. Vo vysokých - alpínskych polohách môžeme vidieť ich pôvodných obyvateľov, kamzíka a svišťa, alebo reintrodukovaného kozorožca alpského. V lesoch žije jelenia, muflónia a srnčia zver, vzácne sa vyskytuje aj medveď. Vtáky sú zastúpené viacerými horskými a vysokohorskými druhmi. Z mnohých spomeňme orla skalného, jastraba veľkého, tetrova hlucháňa, tetrova hôľniaka, jariabka hôrneho, murárika červenokrídleho, krkavca čierneho a predovšetkých vzácnu snehuľu horskú, ktorá žije v nadmorskej výške nad 2000 m. Zastúpenie tu majú aj viaceré druhy obojživeľníkov a plazov. Veľmi bohatá je však fauna bezstavovcov s viacerými endemickými druhmi. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytuje jasoň červenooký (Parnassius apollo), fúzač (Morimus funereus), alebo šťúr (Euscorpius carpathicus).

Ing. Ľubor Čačko