Federácia národných a prírodných parkov Európy EUROPARC oslavuje štvrťstoročie
 
        Dvadsaťpäť rokov v živote človeka je pomerne dlhá doba. V tomto veku má človek spravidla študentské časy za sebou, začína napĺňať svoje ideály. Ako je to v prípade federácie, ktorá si na európskom kontinente stihla za rovnakú dobu vybudovať pevné a nezastupiteľné miesto, sme sa porozprávali s Rachel Grayovou, zástupkyňou riaditeľa sekretariátu federácie národných a prírodných parkov Európy a s Andrejom Bibičom, pracovníkom sekretariátu federácie zodpovedným za projekt EUROPARC Expertise Exchange.
 
 
Mohli by ste nám v krátkosti predstaviť EUROPARC? Aká je história federácie, kto a za akých podmienok sa môže stať jej členom?
R.G.: EUROPARC zastrešuje chránené územia celej Európy. Členmi sú buď priamo správy chránených území, alebo inštitúcie zodpovedné za chod organizácií ochrany prírody. Federácia vznikla pred dvadsatimipiatimi rokmi s cieľom zjednotiť pohľad a prístup na ochranu prírody v európskych chránených územiach. Čas ukázal, že odborní pracovníci z jednotlivých členských subjektov si navzájom dokážu pomôcť, poradiť, vymeniť informácie i skúsenosti. Úsilie federácie je preto orientované najmä na podporu rôznych foriem výmeny technických poznatkov, databáz, výsledkov inventarizačných výskumov, resp. výmen odborníkov na úzko špecializované činnosti. Momentálne má federácia približne 300 členov v 35-tich európskych štátoch. Členom sa môže stať každé európske chránené územie alebo organizácia, ktorá bezprostredne zabezpečuje ochranu prírody. Dvere však nezavierame ani pred inými ochranársky zameranými organizáciami, mimovládnymi a akademickými organizáciami. Sídlo federácie je v Grafenau v Nemecku, blízko hraníc s Českou republikou. Možno teda povedať, že sa nachádzame pomerne blízko stredu Európy. Federáciu riadi Rada zložená zo siedmich členov z rôznych východo i západoeurópskych krajín. Rada je zodpovedná za strategické plánovanie, rozhoduje o budúcom smerovaní federácie. Na operatívne riadenie chodu federácie je v jej sídle v Grafenau zriadený sekretariát, v ktorom pracuje deväť ľudí zo šiestich rôznych štátov Európy.
Rozmach činnosti federácie smerom na východ určite znamenal pád železnej opony medzi východnou a západnou Európou. Federácia, resp. jej sekretariát sa snaží orientovať svoju pozornosť najmä do oblastí, ktoré si vyžadujú medzinárodnú podporu či spoluprácu. Pokiaľ viem, nedávno boli všetky členské subjekty požiadané vyjadriť sa k doterajším výsledkom práce EUROPARCu i k plánom do budúcna. Mohli by ste prosím, v krátkosti oboznámiť našich čitateľov s výsledkami? Rozšíri federácia v blízkej budúcnosti svoje pôsobenie i do politickej roviny?
R.G.: Federácia nikdy nerozlišovala v rámci Európy nejaké vnútorné členenie, veď príroda hranice medzi politickými systémami nevytvára. Pád železnej opony však znamenal pre nás zjednodušenie spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy, uvítali sme možnosť zintenzívnenia osobných kontaktov, prax ukázala, že partneri z východu, tak zo západu sa môžu od seba navzájom veľmi veľa naučiť. V posledných rokoch sme videli veľmi veľa príkladov takejto spolupráce, kde každá strana mnoho získala. Práve tu možno hľadať jeden z dôvodov vzrastu popularity tejto federácie u svojich členov i dôvody ich prudkého nárastu za posledné 3-4 roky, a to aj v západnej Európe. Federácia hľadá možnosti, ako priblížiť svoju činnosť čo najviac praktickým potrebám chránených území. Federácia skutočne rozposlala svojim členom dotazníky v snahe získať ich názory na priority, čo očakávajú do budúcnosti od federácie. O tom, do akej miery si členské subjekty želajú, aby bol EUROPARC politicky činný, musia rozhodnúť len a len ony. Federácia bola doteraz prevažne organizáciou praktikov, jej aktivity preto smerovali hlavne do konkrétnej ochranárskej práce. Odpovede z dotazníka dokazujú, že členovia si naďalej želajú, aby federácia zostala takou, akou bola doposiaľ. Dotazníková akcia sa momentálne bližšie analyzuje, preto nechcem predbiehať. Jej výsledky budú prezentované na valnom zhromaždení federácie v októbri tohto roku na Malorke. Môžem však povedať, že členovia federácie ako samostatné organizácie môžu zasahovať i do politickej roviny, najčastejšie však len na regionálnej úrovni. Federácia ako taká bude snáď v budúcnosti hľadať podporu i v politických kruhoch pri riešení zvyšovania ekologického vedomia obyvateľov Európy.
 
Úcta k prírode (NP Bavorský les, Nemecko)
 
Predpokladala Federácia národných a prírodných parkov Európy, že po zmenách socio-ekonomických podmienok v strednej a východnej Európe sa personál chránených území dostane do zložitých podmienok, s ktorých riešením nemal praktické skúsenosti? Snaží sa EUROPARC svojim členom z bývalého východného bloku nejako pomôcť? 
A.B.: Federácia takéto problémy predpokladala, no vyhnúť sa im nedalo. Sú súčasťou procesu transformácie tak isto ako zmeny v ktoromkoľvek inom odvetví. O odbornej úrovni personálu chránených území v strednej a východnej Európe si nedovolím pochybovať. Moja spolubesedníčka už hovorila o konkrétnych prípadoch originálnych riešení, o hĺbke a šírke znalostí odborníkov. Existujú však určité oblasti, v ktorých bola konkrétna pomoc zo štátov východného bloku priamo žiadaná. EUROPARC preto požiadal o pomoc Európsku komisiu, ktorá na roky 1997-99 finančne podporila projekt Technická pomoc štátom strednej a východnej Európy cez program vzdelávania, partnerstva a výmeny personálu, skrátene Europarc Expertise Exchange. Najprv, aby sme získali obraz o celom projekte, tento umožňuje personálu chránených území PHARE krajín získať, resp. zlepšiť svoje zručnosti, získať nápady, ako zlepšiť praktickú ochranu vo svojom konkrétnom území a najmä, ako ju presadiť. Súčasťou projektu je organizovanie odborných kurzov, workshopov, či sprostredkovanie študijných pobytov a krátkodobých stáží. Veľký význam však prikladám aj práci nezávislých expertov a expertných skupín. Našou snahou je, aby sa do uvedených aktivít zapojilo čo najviac ľudí, lebo tým viac dobrých nápadov a skúseností sa môže uplatniť v praxi. V minulom roku bolo do projektu zapojených vyše 120 ľudí z krajín PHARE, z toho deväť zo Slovenska, čo myslím, nie je málo. V tomto roku by to malo byť oveľa viac, celkom asi 300 odborných pracovníkov z chránených území.
Hoci projekt ešte netrvá ani rok, máte už nejaké konkrétne informácie o čiastkových zlepšeniach u svojich stredo a východoeurópskych členov?
A.B.: Projekt ako taký možno chápať ako jeden zo spôsobov, ako účelne približovať štandardy platné v jednotlivých krajinách k všeobecne uznávaným medzinárodným štandardom. Uvedenie každej novinky do praxe, zvlášť, ak sa dotýka aj legislatívnej oblasti si vyžaduje určitý čas, preto po jednom roku je ťažké uvádzať konkrétne prípady. Spomeňme aspoň zmenu pohľadu na Ranger Service vo PHARE krajinách všeobecne, či zjednotenie kritérií s kritériami IUCN v Triglavskom národnom parku v Slovinsku, či návštevu nezávislej expertky na športovo-rekreačné využívanie chránených území Patrizie Rossi v Národnom parku Nízke Tatry.
 
Nezastupiteľné miesto v ochranárskej práci má osveta. Na snímke informačné stredisko Správy Národného parku Ordesa y Monte Perdido
 
Z akých zdrojov je EUROPARC financovaný a akú úlohu v jeho činnosti zohrávajú sponzori?
R.G.: V súčasnosti sú hlavným zdrojom financovania členské príspevky. Federácia má 5 národných sekcií a tie pracujú aj so sponzormi, najmä však na konkrétnych projektoch. Ako už bolo spomenuté, federácia má veľmi dobrú spoluprácu s Európskou komisiou, ktorá v súčasnosti okrem projektu Europarc Expertise Exchange financuje aj projekt Partnerstvo medzi chránenými územiami v Európe, Latinskej Amerike a Ázii. Federácia, žiaľ, v zmysle platnej nemeckej legislatívy, nemá podmienky pre získanie darov od sponzorov, ale našou snahou je do budúcna tento nepriaznivý stav zmeniť.
Teda niektorí európski členovia federácie nadviazali úzku spoluprácu v rámci projektu Partnerstvo s podobnými chránenými územiami v Latinskej Amerike a Ázii, pripravuje sa spolupráca s Karibikom, Pacifikom i Afrikou. Možno teda očakávať, že sa z EUROPARCu stane celosvetová organizácia?
R.G.: EUROPARC nemá ambície stať sa svetovou organizáciou, ostáva aj naďalej len v Európe. Zistili sme, že chránené územia si môžu pomáhať i medzikontinentálne, a to aj napriek rozdielnosti ekosystémov - všeobecne najmä v manažmente a envirovýchove, resp. pri riešení konkrétnych problémov.
 
Ramsarská lokalita Marismas del Rosio v Národom parku Doňana
 
Valné zhromaždenie EUROPARCu, ktoré sa konalo koncom minulého roka v Národnom parku Bavorský les, bolo zamerané na environmentálne vzdelávanie, získavanie nových priateľov prírody. Tento rok budú na Malorke nosnou témou chránené územia v kultúrnej krajine. Prečo práve táto téma?
R.G.: Federácia si volí pre svoju konferenciu každý rok inú tému. Pokúšame sa vybrať vždy takú, ktorá je rovnako dôležitá pre všetkých členov. Účel a poslanie prírodnej krajiny je každému jasné. V poslednom čase vznikli rôzne názorové prúdy najmä na využívanie kultúrnej krajiny. V polovici tohto roka sa stretne pracovná skupina expertov pre udržateľný rozvoj aktivít v chránených územiach tak zo západnej, ako aj z východnej Európy, aby posúdili možnosti, no najmä vhodnosť, do akej miery je možné chránené územia vo PHARE krajinách využívať na iné ako ochranárske ciele, pravdaže s ohľadom na princípy trvalej udržateľnosti. Toto bude jeden z podkladov, koré budú brané do úvahy na Malorke, ďalším budú výsledky a odporúčania IUCN konferencie, ktorej spoluorganizátorom je aj EUROPAR. Konala sa koncom apríla vo francúzskom regionálnom prírodnom parku Massif des Bouges. Naša vlastná októbrová konferencia poskytne možnosť túto tému ďalej rozpracovať.
Zastihli sme vás na ceste z Krakova, z medzinárodnej konferencie o európskej ekologickej sieti s pracovným názvom Zelená chrbtica strednej a východnej Európy. Európsky cieľ je v tejto oblasti jasný, vytvoriť celoeurópsku ekologickú sieť. Veľkým problémom štátov strednej a východnej Európy je rozdielnosť v pohľade na túto sieť spôsobenú rôznymi legislatívnymi podmienkami, rôznym stupňom prechodu k trhovej ekonomike, rôznymi hospodárskymi, ekonomickými i ekologickými podmienkami. Potreba európskej ekologickej siete je z dlhodobého hľadiska nevyhnutnou podmienkou zachovania biologickej diverzity. Kostru potenciálnej európskej ekologickej siete tvoria najmä členské subjekty federácie, národné a prírodné parky. Vidíte možnosť, aby sa práve EUROPARC stal jedným z prostredníkov pri presadzovaní jednotného pohľadu na európsku ekologickú sieť EECONET?
A.B.: Výsledky konferencie z Krakova jasne ukázali, že odborníci pracujúci na systéme európskej ekologickej siete v krajinách PHARE si uvedomujú dôležitosť a nenahraditeľnosť  chránených území tvoriacich väčšinou jadrové územia celoeurópskeho významu. Veľa aktivít našej federácie je aj v súčasnosti spojených s myšlienkou EECONETu cez početné akcie v rámci už spomenutého projektu Európskej komisie. Samozrejme, záverečná deklarácia či odporúčania nás nenechajú ľahostajnými a budeme sa snažiť ešte viac podporiť praktické presadzovanie EECONETu v jednotlivých štátoch, najmä pomôcť konkrétnym chráneným územiam.
 
Rachel Grayová a Andrej Bibič si počas svojej krátkej návštevy na Slovensku prezreli aspoň kúsok prírody Národného parku Nízke Tatry. Na snímke počas prehliadky národnej  prírodnej pamiatky Vrbické pleso
 
Pri svojej terajšej práci ste navštívili mnoho krajín. Určite existuje územie, do ktorého by ste sa radi vrátili. Môžete ho prezradiť čitateľom Enviromagazínu?
R.G.: Pravdou je, že pri našej práci navštívime veľa krajín. Cestovanie nám umožňuje získavať nové informácie, spoznávať prírodu, kultúru i tradície v rôznych kútoch sveta a následne všetky tieto poznatky môžeme využívať pri svojej každodennej práci. Neustále však objavujeme pre nás nové a nové oblasti a doteraz existuje v Európe veľmi veľa kútov, ktoré by som rada bližšie spoznala. Nežiadajte však odo mňa názov konkrétneho územia. Pri toľkej kráse európskej prírody to snáď ani nemôžem s istotou určiť.

A.B.: Nepatrím k ľuďom, ktorí obľubujú len určitý typ krajiny. Rovnako dobre sa cítim nad hornou hranicou stromovej vegetácie i na brehu veľkého jazera, či na viatych pieskoch. Existuje však v Európe viacero chránených území, do ktorých sa rád vraciam, no pre mňa tie najkrajšie a najčarovnejšie ležia vo východnej Európe.
Vzhľadom na to, že pre rozhovor sme využili pracovné stretnutie pracovníkov sekretariátu EUROPARCu s riaditeľom Správy Národného parku Nízke Tatry RNDr. Ľubošom Čillagom práve na pôde NAPANTu, ktorý je jedným z dvoch slovenských zástupcov v tejto federácií, dávame na záver slovo práve jemu, aby nám prezradil, ako on vníma EUROPARC.
Ľ.Č.: NAPANT je členom tejto federácie od roku 1994. Za tento čas sme mali možnosť bližšie sa oboznámiť so systémom manažmentu v rôznych chránených územiach Európy, nadviazali sme mnohé pracovné kontakty najmä s personálom tých chránených území, ktoré majú podobné prírodné podmienky ako naše, nízkotatranské. Sme radi, že sa z EUROPARCu nestala federácia odtrhnutá od života, aj z nášho dnešného rokovania je zrejmé, že sa EUROPARC zaujíma o dianie u svojich členských subjektov, zaujíma sa i o naše predstavy, prípadne problémy, s ktorými zápasíme. Správa Národného parku Nízke Tatry sa aktívne zapojila do oboch už spomenutých medzinárodných programov, v rámci programu Europarc Expertise Exchange absolvovali dvaja naši pracovníci študijnú cestu do NP Bavorský les a ďalších štyroch podobné cesty čakajú v tomto roku. Program Partnership pre nás zasa znamená zoficiálnenie našej zhruba dvojročnej spolupráce s národným parkom Yorkshire Dales vo Veľkej Británii.