Hovoríme s MUDr. Eleonórou Fabiánovou, riaditeľkou Špecializovaného štátneho zdravotného ústavu v Banskej Bystrici
     MUDr. Eleonóra Fabiánová má skúsenosti s mnohými dôležitými projektmi, ktoré sledujú vzťah prostredia a zdravia. Získala si dôveru aj zahraničných inštitúcií, ktoré Slovensku ponúkajú spoluprácu pri riešení problematiky vplyvu životného prostredia na zdravie populácie. Oslovujú ju, či by neprijala náročnú a zodpovednú úlohu hlavnej koordinátorky štúdií. Jej meno je pre nich zárukou, že pôjde o vedeckú prácu, správnu metodiku a prístup. Akoby táto medzinárodná spolupráca v oblasti vedy mala pripomenúť, že znečisťovanie životného prostredia nie je len starosťou jednotlivých krajín, ale starosťou spoločnou.  

     MUDr. Eleonóra Fabiánová je riaditeľkou Špecializovaného štátneho zdravotného ústavu (ŠŠZÚ) v Banskej Bystrici, ktorý zabezpečuje široké spektrum činností v oblasti hygieny, epidemiológie, mikrobiológie. Osobitne sleduje vplyv životného a pracovného prostredia na zdravie. Okrem iných úloh sa ústav špecializuje na hodnotenie zdravotných rizík z antimónu, arzénu, PAU, radónu, prachových častíc rôznych veľkostí, zmesi škodlivín vo voľnom ovzduší i ovzduší uzavretých priestorov. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v roku 1991 poverilo ŠŠZÚ v Banskej Bystrici vypracovaním projektov Sledovanie vzťahu medzi znečisteným prostredím a zdravotným stavom populácie , a to v oblastiach Novák, Žiaru nad Hronom, Ružomberka, Hnúšte -Hačavy. 
 
 
Je známe, že práve Žiar nad Hronom je jedným z najviac ekologicky postihnutých miest na Slovensku. Obyvatelia tejto lokality už ani neverili, že bude inak. Vieme, že po dlhých, predlhých rokoch čakania v Žiarskej kotline konečne nastal obrat v zlepšení životného prostredia. Na čo sa orientovala štúdia, ktorej hlavným riešiteľom bol ŠŠZÚ pod vaším vedením ?
Spoluprácu a finančnú pomoc nám ponúklo Ministerstvo zdravotníctva Holandska prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie. Prácu sme realizovali spolu s kolegami zo ŠZÚ Žiar nad Hronom. Sledovanie sa zameralo na oblasť s najvýznamnejším zdrojom znečistenia, a to Závodom SNP, a.s. Zahrnuli sme do nej aj priľahlé obce, a to Lutila, Ladomerská Vieska a Šášovské podhradie. V hodnotenom období 1991-1994 tam žilo 21-tisíc obyvateľov. Závod SNP predstavoval záťaž obyvateľstva a pracovníkov špecifickými, biologicky aktívnymi škodlivinami, ako sú fluoridy, dechtové látky, prašnosť, oxidy síry a dusíka. Niektoré škodliviny sa vyznačujú potenciálom neskorých účinkov karcinogénneho a mutagénneho charakteru. V dlhodobom trende sa javil väčší výskyt rakoviny pľúc, a to najmä u mužov, ktorým patrilo popredné miesto na Slovensku. U detí dominoval problém ochorení dýchacieho systému. Incidencia respiračných chorôb bola v rokoch 1992-1994 od 201 po 285 ochorení na 100 detí za rok. Pre porovnanie v Banskej Bystrici to bolo 159 - 169 ochorení. 
Vieme, že Závody SNP, a.s., realizujú významný ekologický projekt, ktorý sleduje odstránenie zdrojov znečistenia a škôd na životnom a pracovnom prostredí.
Áno, je to pravda. Hygienická služba dlhodobo naliehala, aby sa odstránili elektrolýzne pece Sjoderbergovho typu, ktoré boli hlavným zdrojom emisií škodlivín do prostredia. V závode SLOVAL v r. 1996 odstavili starú elektrolýzu, a tým sa ukončila nežiadúca expozícia zamestnancov v prevádzkach elektrolýzy a odlievárni hliníka. V novom závode SLOVALCO je v skúšobnej prevádzke nová anodáreň a elektrolýza. Zaťaženie rizikovými faktormi významne pokleslo. Pracovné podmienky sú na svetovej úrovni. Pripravujeme nové merania, aby sme zmapovali súčasný stav. V životnom prostredí hodnoty fluoridov neprekračujú prípustné hodnoty. 
Pani riaditeľka, boli ste hlavnou koordinátorkou náročného projektu PHARE podporovaného komisiou Európskych spoločenstiev v oblasti Novák. Výsledky tejto štúdie o vplyve životného a pracovného prostredia na zdravie populácie v oblasti Novák sú známe. Aké sú ?
Náš ústav oblasť Novák vybral preto, že v tejto lokalite sa koncentroval priemysel štyridsať rokov, produkujúci aj špecifické látky, ako je arzén a vinylchlorid, ktoré môžu mať na človeka karcinogénne účinky. V štúdii sa prvýkrát na Slovensku aplikovala metóda odhadu rizika (risk assessmentu). Zmyslom štúdie bolo, aby sme preedikovali riziko na zdravie z minulosti, lebo u karcinogénnych látok je obdobie latencie 20 - 30 rokov. Výsledky štúdie slúžia na praktické opatrenia v závodoch, na cielené odstránenie pretrvávajúceho rizika pre niektoré profesie. 
V súčasnosti je situácia v pracovnom a životnom prostredí aj v oblasti Novák oveľa priaznivejšia.
Je to vďaka záujmu manažmentov miestnych závodov, ktorým sa podarilo, že výrazne poklesli koncentrácie škodlivín. V ENO Zemianske Kostoľany vybudovali nové technológie, dokončuje sa odsírovací program. Výrazne klesli hodnoty arzénu vypúšťaného do okolia. Pokiaľ v sedemdesiatych rokoch to bolo 200 ton ročne, teraz je to len asi 2 tony ročne. V Nováckych chemických závodoch pred šiestimi rokmi výrazne pomohli ozdravné opatrenia. Novou technológiou sa zachytávajú úniky vinylchloridu do voľného ovzdušia. 
Na tomto projekte v Novákoch s našimi pracovnými tímami spolupracovali aj odborníci z Talianska. Bol medzi nimi aj významný toxikológ svetového mena profesor Marco Maroni. Bola táto interakcia prínosom a v čom ?
Konzultantmi boli experti z TECHNIMONTA a z Univerzity z Milána. Uvítali sme aj spoluprácu s odborníkmi z EPRI z Kalifornie pri hodnotení zaťaženia arzénom. Spolupráca pre pracovníkov nášho ústavu a ŠZÚ v Prievidzi znamenala získanie nových odborných skúseností v oblasti toxikológie, epidemiológie, zdravotného dozoru i v oblasti komunikácii rizika. Nezanedbateľným prínosom bolo aj získanie potrebnej terénnej a laboratórnej prístrojovej techniky.
V súčasnosti koordinujete prácu riešiteľských tímov na Slovensku na projekte CESAR, čo je medzinárodná štúdia zameraná na výskum rizika ochorení dýchacieho systému detí základných škôl v šiestich krajinách Európy (Slovensko, Česko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Maďarsko). Na Slovensku hlavným riešiteľským pracoviskom je ŠŠZÚ v Banskej Bystrici, zodpovednou riešiteľkou ste vy. Aké sú čiastkové výsledky ?
Štúdiu financuje komisia Európskeho spoločenstva v rámci programu PHARE. Predpokladá sa, že je priama súvislosť medzi zvýšenou dlhodobou expozíciou škodlivinami vo voľnom ovzduší, osobitne jemnými prachovými časticami (PM10, PM2,5) a zvýšeným výskytom poškodenia dýchacieho systému detí. Štúdia má dať odpoveď, či je to naozaj tak a aké ďalšie faktory sa významnou mierou podieľajú na ochoreniach dýchacieho systému. Závery ešte nie sú, mali by byť koncom októbra tohto roku. Na sledovanie sme vybrali štyri oblasti s rôznou úrovňou znečistenia ovzdušia, a to Banská Bystrica (BB) - Sásová ako čistú oblasť, BB - centrum, Žilina - Vlčince, Bratislava - centrum ako oblasti s rôznou úrovňou znečistenia základnými škodlivinami. Len pre ilustráciu niektoré predbežné zistenia : na otázku kašľalo vaše dieťa väčšinu dní počas minimálne troch za sebou nasledujúcich mesiacov za obdobie ostatnej jesene a zimy, odpovedalo pozitívne BB-centrum 7,1% rodičov, BB - Sásová 1,4 % rodičov, Žilina 10,1%, Bratislava 13,3%. V porovnaní s výskytom príznakov chronického zápalu dolných dýchacích ciest u detí z veľkých priemyselných aglomeráciií susedných štátov, kde sa zisťuje až 30 %-ný výskyt, sú naše výsledky uspokojivé. Ako významné negatívne okolnosti ovplyvňujúce výskyt chronických zápalových ochorení dýchacích ciest u detí sa zisťuje: fajčenie matky, fajčenie otca v súčasnosti, fajčenie matky v dobe tehotenstva, predčasný pôrod, malá pôrodná hmotnosť, komplikácie v novorodeneckom období, bývanie v blízkosti veľmi frekventovanej dopravnej cesty, používanie plynového horáka na varenie, stopy vlhkosti a plesní v byte, nedostatok pobytu na čerstvom vzduchu, nižšia vzdelanostná úroveň rodičov. Ide o predbežné výsledky, v súčasnosti pracujeme na analýze veľkého množstva získaných údajov. 
Pani riaditeľka, boli ste členkou pracovnej skupiny pri MZ SR, ktorá analyzovala hlavné faktory prostredia, ktoré významne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva a navrhla dominantné úlohy, na ktoré sa má sústrediť Akčný plán pre prostredie a zdravie obyvateľov SR. (Vláda ho schválila 16. januára 1996 a jeho rozpracovanú verziu 21. 1. 1997). Ktoré priority sú to ?
Vychádzali sme z Akčného plánu pre prostredie a zdravie v Európe, o ktorom rokovalo 50 ministrov zdravotníctva a životného prostredia na 2. európskej konferencii v júni 1994 v Helsinkách. Priority sú : zdravotná bezpečnosť potravín, znečistené voľné ovzdušie, vyhovujúce zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou, zdravie podporujúce pracovné prostredie a pracovné podmienky, znižovanie radiačnej záťaže obyvateľstva, zdravie podporujúce obytné prostredie v mestských a vidieckych sídlach. 
Ide o široký záber, sústreďme sa na opatrenia pre obmedzenie expozície obyvateľstva škodlivinami z voľného ovzdušia. Čo v tejto oblasti treba urobiť ?
Medzi územie s vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší sa v roku 1993 zaradilo 156 katastrálnych území v 12 zaťažených oblastiach. Emisie znečisťujúcich látok môžu negatívne vplývať na zdravotný stav populácie i na strednú dĺžku života. Základnou úlohou, ktorú treba riešiť, je prevencia a zmiernenie vplyvov znečisteného ovzdušia na zdravie. Dôležité je zníženie emisií a zníženie expozície obyvateľov. Jednou z ciest je zavedenie smogových varovných a regulačných systémov v zaťažených územiach. V Košiciach sa to už pripravuje. Ďalej je to zabezpečenie technickej kontroly dopravných prostriedkov zameraných na obmedzenie emisií, dobudovanie monitorovacieho systému a ďalšie. 
Čo prezrádzajú štúdie zo zahraničia o vplyvoch zhoršenej kvality ovzdušia ?
Poznáme štúdie z USA, ale aj Európskej únie, ktoré poskytujú údaje o zvýšenej chorobnosti na respiračné ochorenia, zvýšený počet hospitalizácií ľudí trpiacich na chronické respiračné ochorenia (astma) a tiež zvýšenú úmrtnosť v období zhoršenej kvality ovzdušia. 
Pracujete a žijete v Banskej Bystrici, ktorá sa dlho považovala za zdravé mesto, ale zistilo sa, že patrí medzi mestá (v jeho centre) zaťažené vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré v zimných mesiacoch komplikuje inverzia.
Som rada, že žijem v tomto meste. Verím, že sa podarí vyriešiť tento problém. 
Kde vy osobne dýchate čistý vzduch ?
Na Slovensku, našťastie, je veľa lokalít, kde je čistý vzduch. Veď len sedem kilometrov od Banskej Bystrice na Šachtičke je v zime úplný raj, pokiaľ ide o čisté ovzdušie. 
 
Pýtala sa Vlasta Luptáková
foto: Jozef Janovec