Kvalita životného prostredia SR ( 3.)

        K najdôležitejším z týchto funkcií patrí hygienická - čistiaca schopnosť pôd, t.j. schopnosť viazať a väčšinou aj rozkladať na neškodné zložky mnohé prírodou a človekom produkované odpady. Ďalšou z funkcií pôdy je regulácia vodného a tepelného režimu zemského povrchu. Akumuláciou organických látok v humuse pôsobí pôda ako obrovský regulátor v energetickej bilancii zemského povrchu a vyrovnáva výkyvy zapríčinené premenlivosťou klímy, zmenou vegetácie a pod. A napokon, pôda má schopnosť úrodnosti, to znamená schopnosť poskytovať rastlinám prostredie pre rast a rozvoj ich koreňového systému a neškodný rozklad ich zvyškov.
 
 

 
        Ľudstvo až donedávna venovalo pozornosť len jednej funkcii pôdy - jej úrodnosti. Až do 60 - tych rokov tohoto storočia bol problém výživy ľudstva veľmi kritický. Len málokto si uvedomuje, že od tohoto obdobia si ľudstvo nielen u nás, ale aj na celom svete “odskúšalo”, že intenzifikáciou poľnohospodárstva (vysoké dávky priemyselných hnojív, pesticídy, ale aj revolúcia v šľachtení nových vysokoúrodných odrôd obilnín, nová generácia mechanizačných prostriedkov a nové technológie pestovania rastlín) je schopné problém výživy riešť a v mnohých štátoch vzniká nadbytok potravín. Preto v súčasnosti vidíme vo všetkých vyspelých krajinách riadenú reguláciu poľnohospodárskej produkcie. Tento trend je z hľadiska kvality životného prostredia vysoko pozitívny.

        V ostatných rokoch v súvislosti s viditeľným poškodzovaním životného prostredia silnie na celom svete záujem o životné prostredie, to znamená aj o tzv. neprodukčné (ekologické) funkcie pôd. Je to samozrejmý proces, ktorý vyplýva zo samoregulačných snáh ľudstva, ktoré si uvedomuje, že pre svoju existenciu potrebuje okrem dostatku potravín (čo sa ukázalo riešiteľným problémom) aj zdravé životné prostredie. Stav našich pôd ako významnej zložky životného prostredia musíme teda zhodnotiť z obidvoch aspektov: z aspektu ich produkčnej schopnosti aj z aspektu ich neprodukčných (ekologických) funkcií.
 
 

        Hneď úvodom treba zdôrazniť, že patríme k štátom s najmenšou výmerou na svete a s najmenšou výmerou na 1 obyvateľa. Pre vývoj štruktúry pôdneho fondu v posledných desaťročiach je charakteristický výrazný úbytok poľnohospodárskych pôd v súvislosti s intenzívnou výstavbou a čiastočne aj opúšťaním poľnohospodárskych usadlostí. Od r. 1950 takto ubudlo vyše 380 tis. ha poľnohospodárskych pôd a výmera na 1 obyvateľa sa znížila o 0,40 ha. V pozemkovom katastri sa nesledujú pôdy podľa ich úrodnosti. Odhadom z pôdoznaleckých prieskumov však môžeme konštatovať, že prevažná časť úbytkov sa týkala vysoko a stredne úrodných pôd. Zábery pôd pre investičnú výstavbu sa vždy sústreďovali na najúrodnejšie pôdy, kde je výstavba výhodnejšia z hľadiska technického i ekonomického. Na druhej strane vidíme v poslednom čase pokles záujmu o využívanie niektorých pôd s extrémnymi vlastnosťami, a čo je dôležité, výmera poľnohospodárskej pôdy na 1 obyvateľa naďalej klesá nielen zábermi pôd, ale aj rastom populácie.
 
 

        Sebestačnosť alebo možnosť sebestačnosti vo výrobe základných potravín je dôležitým prvkom národného hospodárstva. Prevládajúcu časť základných potravín bude totiž aj v budúcnosti najlacnejšie a najvýhodnejšie pokrývať z vlastných zdrojov. Okrem toho prevažnú časť poľnohospodárskej krajiny nie je možné využívať iným spôsobom, lebo je produktom veľmi dlhodobého historického vývoja a zabezpečujú sa tým produkčné, ale aj mimoprodukčné funkcie pôd a udržiava súčasný charakter osídlenia.

        Môže bonita pôd a bonitácia ako systém hodnotenia ich produkčnej schopnosti súvisieť s ochranou a kvalitou životného prostredia? Určite áno. Každý systém bonitácie slúžil (s výnimkou od r. 1950 do r. 1970) a slúži pre priestorovú diferenciáciu daňovej a dotačnej politiky štátu, to znamená, že je jedným z najdôležitejších prostriedkov, ktorým sa usmeržuje využívanie pôd, a tým priamo i nepriamo aj kvalita životného prostredia. V podmienkach SR minimálne na 40% poľnohospodárskeho pôdneho fondu nemožno rentabilne hospodáriť bez štátnych dotácií. V najbližšej budúcnosti sa dá očakávať mierny nárast intenzifikácie poľnohospodárstva na vysoko úrodných pôdach, ktorý môže sprevádzať zvýšená záťaž na životné prostredie, a pokles intenzity hospodárenia na pôdach s nízkou úrodnosťou až opúšťanie časti extrémnych pôd v niektorých oblastiach, najmä ak sa nebude uplatňovať systém “ekologických dotácií”. Súčasný systém bonitácie pôd umožňuje diferenciáciu akýchkoľvek prostriedkov a opatrení nielen z hľadiska ekonomiky poľnohospodárskych podnikov, ale i z hľadiska ochrany a zveľaďovania životného prostredia. Na rozdiel od všetkých doterajších systémov bonitácie, ktoré boli založené na jednoúčelových bonitných triedach, je súčasný systém založený na mapovom a údajovom vyjadrení všetkých základných vlastností pôdnych typov (tzv. pôdno-ekologické jednotky) a tvorí referenčnú bázu dát o poľnohospodárskych pôdach SR.
 
 

        Vývoj informácií o stave a príčinách kontaminácie pôd sa v posledných rokoch výrazne zmenil v súvislosti s komplexným prieskumom kontaminácie pôd, ktorý sa urobil v rámci celoštátneho monitoringu pôd v r. 1990 - 1996. Bol to prieskum, v ktorom sa analyzoval obsah rizikových látok v pôdach v 20 000 lokalitách približne rovnomerne rozmiestnených na celom pôdnom fonde SR.

        Získané informácie sú v mnohých prípadoch značne odlišné od donedávna prevládajúcich názorov na kontamináciu pôd, ktoré sa získali z lokálnych prieskumov a intuitívne nepriamo z údajov o stave kontaminácie ovzdušia, poškodenia lesov alebo odhadom z charakteristík emisných zdrojov. Spoločným nedostatkom starších informácií bolo, že väčšinou nevychádzali z priamych meraní kontaminácie pôd a nezohľadňovali stav geochemického pozadia. Vieme, že čo do obsahu rizikových prvkov je veľmi variabilné a v horských oblastiach s podobnou geologickou stavbou, akú majú Západné Karpaty, sú v okolí zrudnení a impregnácií hornín zvýšeným obsahom stopových prvkov veľmi časté prirodzené geochemické anomálie endogénneho pôvodu. Všetky stopové prvky považované za rizikové (As, Cd, Pb, Hg, Zn, Ni, Cu, Cr, Co, Se) sú totiž nielen prvkami zastúpenými v rôznych typoch emisíí, ale zároveň sú aj prvkami, ktoré sa v rôznych asociáciách nachádzajú v jednotlivých typoch zrudnení a mineralizácie.
 
 

 
        Výsledky z monitoringu pôd pochádzajú z priamych meraní obsahu rizikových látok v pôdach a získali sa jednotným metodickým postupom a analýzami bez apriórnych vplyvov a subjektívnych názorov. Stav a príčiny kontaminácie pôd Slovenska sú nasledovné: V sieti monitoringu pôd SR sa v 5 ročných intervaloch sledujú kontaminanty anorganického i organického charakteru. Z anorganických kontaminantov sa sleduje už uvedený rozsah rizikových prvkov, a to v 3 základných formách: celkový obsah, obsah vo výluhu 2M HNO₃, (pri As v 2M HCl) a mobilné, resp. mobilizovateľné formy (vo výluhu EDTA a v iných výluhoch). Hodnotenie stavu kontaminácie pôd sa robí podľa limitov najvyšších prístupných hodnôt škodlivých látok: “Rozhodnutie MP SR č. 531/1994. Tri kategórie : A, A₁ sú koncentrácie mierne prevyšujúce obsahy hodnôt poradia. B sú koncentrácie, ktoré sa jednoznačne prejavujú v rastlinách a vyžadujú si osobitný spôsob hospodárenia a využívania pôd, C sú koncentrácie, ktoré si vyžadujú sanačné opatrenia. Tento systém A,B,C - limitov je veľmi podobný starším holandským limitom a je veľmi blízky ostatným hygienickým limitom vo svete.

        Z rizikových prvkov kontaminácie pôdy sa najviac vyskytuje Cd, menej Pb v kategórii A a len ojedinele prekračujú limit kategórie B. Cr, Ni, Co sa v nadlimitných obsahoch kategórie A vyskytujú len na veľmi malých plochách. Prvky Cu, Hg, Zn, As, F sa v nadlimitných obsahoch vyskytujú síce na pomerne malých plochách, ale výrazne prekračujú limity kategórií B až C (najsilnejšie kontaminované lokality Slovenska). Obsah Se je veľmi nízky, ale aj rozdiely v malom obsahu tohoto prvku sú významné z hľadiska ľudského zdravia i zdravia hospodárskych zvierat.

        Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že na území SR výrazne prevažujú kategórie nekontaminovaných a mierne kontaminovaných pôd. Tieto zahrňujú prevažne poľnohospodársky pôdny fond i značnú časť lesného pôdneho fondu. Najviac kontaminovaných pôd je na Slovensku sústredených v horských a podhorských oblastiach, zatiaľ čo v oblasti nížin a nízko položených kotlín s najúrodnejšími pôdami sa vyskytujú veľmi málo. Silne kontaminované pôdy sa tu takmer nevyskytujú. Z kontaminovaných pôd majú veľké zastúpenie pôdy s prirodzene vysokým obsahom rizikových prvkov v pohoriach a v ich okolí (okolie rudných ložísk a prirodzené endogénne geochemické anomálie). Veľké plošné zastúpenie majú tiež pôdy kontaminované zo zahraničných emisných zdrojov a vyskytujú sa najmä v oblasti severného a severozápadného Slovenska. Plošný rozsah pôd kontaminovaných z našich emisných zdrojov je z celoslovenského hľadiska relatívne malý, ale miera kontaminácie je väčšinou veľmi silná (Stredný Spiš, Žiarska kotlina, Jelšava, Hačava). Prieskum kontaminácie pôd nepreukázal významnejší vplyv z poľnohospodárskej výroby (kontaminácia Cd z fosforečných hnojív) a len veľmi malý vplyv kontaminácie z dopravy. Na základe uvedeného prehľadu môžeme konštatovať, že stav kontaminácie pôd ovplyvňuje jednak antropické zaťaženie a jednak výskyt tzv. geochemických anomálií, v ktorých sa zistili najvyššie hodnoty niektorých rizikových prvkov (hlavne Cd, ale i Pb a Hg). V niektorých regiónoch sa tieto vplyvy prekrývajú, pričom ich účinok sa ešte znásobuje (napr. región Stredného Spiša, ktorý sa oprávnene zaraďuje medzi najviac zaťažené územia SR). V tomto regióne niektoré sledované rizikové prvky mnohonásobne prekračujú platné hygienické limity. Najmä pri ortuti (celkový obsah) v priemere o 650% a pri medi (výluh 2M HNO₃) v priemere o 150%.
 
 
 
        Pre kvalitu životného prostredia a ľudského zdravia nie sú ani tak dôležité obsahy rizikových prvkov v pôdach, ako ich mobilný a mobilizovateľný podiel, ktorý sa môže dostávať do vôd, môžu to prijímať rastliny a vstupovať tak do potravného reťazca. Z tohoto hľadiska je dôležitá informácia z monitoringu pôd, podľa ktorej je v pôdach s prirodzene vysokým obsahom prvkov (geochemické anomálie) približne rovnaký podiel takýchto foriem ako v pôdach kontaminovaných z antropogénnych zdrojov. Prirodzená kontaminácia je teda rovnako nebezpečná ako kontaminácia z imisnej záťaže. Z organických kontaminantov sa v monitorovacej sieti sledovali polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Ich hodnoty varírujú prevažne v rámci prirodzeného pozadia, samozrejme pokiaľ nejde o lokálne znečistenie. Obsah PAU v jednotlivých pôdnych typoch poľnohospodárskych pôd SR (zatiaľ boli sledované len na poľnohospodárskych pôdach) sa pohybuje v rozpätí 100-300 µ g.kg^-1, čo sú prirodzené hodnoty. Vyššie hodnoty (nad 1000 µ g.kg^-1) sa zistilo len lokálne, prevažne v nivách väčších riek (Moravy, Dunaja, Hrona) a v okolí niektorých priemyselných komplexov.Pôdy ako dôležitá zložka životného prostredia nie sú zaujímavé len z hľadiska ich kontaminácie rizikovými látkami, ale z ekologického hľadiska sú dôležité aj mnohé ďalšie vlastnosti pôd a procesy, ktoré v nich prebiehajú. Zatiaľ čo plošná štruktúra týchto vlastností je v integrovanej podobe vyjadrená v štruktúre zastúpenia jednotlivých pôdnych typov (pôdne typy s kyslou, neutrálnou či alkalickou reakciou, pôdne typy s rozdielnymi formami humusu a pod.), dôležité zastúpenie najmä degradačných procesov sa z nich nedá zistiť Z degradačných procesov je významná v podstate len erózia pôd. Procesy zakysľovania pôd, alkalizácie alebo znižovania obsahu a kvality humusu sa menia tak pomaly (vďaka vysokej samoregulačnej schopnosti a pasívnej rezistencie pôd), že nie sú akútne. Erózia pôd preto zostáva najvýznamnejším degradačným procesom a poľnohospodárske pôdy SR sú na pôsobenie tohoto procesu veľmi náchylné. Až 35% z nich je silne až extrémne ohrozených vodnou eróziou, ale väčšia časť je chránená trvalými trávnymi porastami. Pre pôdy, poľnohospodárstvo i životné prostredie predstavuje akútny problém 20% z pôdneho fondu, ktoré sa využívajú väčšinou ako orné pôdy. 45% pôd neohrozuje vodná erózia. Veterná erózia pôd nepredstavuje väčší problém, pretože ohrozuje len 6% prevažne orných pôd.
 
 

        Hrozivé úbytky hlavne poľnohospodárskych, ale aj lesných pôd ako aj ochrana pôd pred ich degradáciou až devastáciou sú predmetom právnej ochrany už dlhší čas. Zatiaľ čo staršie zákony o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu riešili problém úbytku pôd prohibitívnym spôsobom s mnohými výnimkami, súčasný Zákon SNR č. 307/1992 Zb. rieši ochranu pôd pred zábermi odvodmi za odňatie pôdy poľnohospodárskej výrobe, pričom finančné odvody sú tým vyššie, čím je vyššia bonita pôdy. Obdobne sa rieši aj ochrana lesných pôd Zákonom NR SR ?. 183/1993 Z.z. s tým rozdielom, že výška odvodov sa podstatne zvyšuje, ak ide o lesy s veľkým mimoprodukčným významom (napr. lesy chrániace krajinu pred devastovaním a z hľadiska ostatných verejnoprospešných funkcií). V zákonoch najmä o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa rieši aj ochrana pred poškodzovaním tejto významnej zložky životného prostredia, ku ktorému môže dochádzať pri ich využívaní. Je to ochrana pred škodlivými látkami vnášanými do pôd, ďalej ochrana proti erózii a pred nebezpečím využívania kontaminovaných pôd a pôd, ktoré tvoria súčasť ochrany iných prírodných zdrojov alebo zložiek životného prostredia (vodné zdroje atď). Pre posudzovanie stavu kontaminácie pôd slúžia tzv. hygienické limity, ktoré sú tiež súčasťou zákona o ochrane pôdneho fondu. Dá sa konštatovať, že v súčasnej legislatíve sa sprísnili požiadavky na ochranu pôd nielen z hľadiska ich výmery a produkčnej schopnosti, ale aj z hľadiska ich mimoprodukčných, ekologických funkcií s veľkým významom pre životné prostredie. Určitým nedostatkom tejto legislatívy je nedoriešený problém ekonomickej újmy z dôvodu zníženia výroby na pôdach, ktorých doterajší spôsob využívania je rizikový pre samotné pôdy, ako aj pre životné prostredie a konzumenta produkcie.
 

Ing. Jozef Kobza, CSc,
Ing. Vladimír Linkeš, CSc
Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava