Muránska planina predstavuje z hľadiska pestrosti, zachovalosti a koncentrácie prírodných hodnôt jedno z najcennejších území Slovenskej republiky. Táto skutočnosť bola zvýraznená už vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 9/1977 z 30. decembra 1976, ktorou bolo územie Muránskej planiny zaradené medzi veľkoplošné chránené územia Slovenska v kategórii chránená krajinná oblasť (CHKO). Zavŕšilo sa tým úsilie množstva jednotlivcov a inštitúcií, ktorého prvopočiatky siahajú do 19. storočia a spájajú sa s osobnosťami, akými boli Ludwig Greiner - riaditeľ coburgovských lesov a dr. Gustáv Reuss - revúcky lekár, autor prvej botaniky Slovenska. Na prelome storočí tu pôsobili Izabela Textorisová a predovšetkým učiteľ českého pôvodu Václav Vraný. Prvým známym navrhovateľom územnej ochrany Muránskej planiny bol významný botanik dr. Pavel Sillinger, ktorý tu v roku 1937 robil prieskum rastlinstva.
 

 
 
        Vďaka odľahlosti a značnej neprístupnosti sa na Muránskej planine zachovali prirodzené ekosystémy vyznačujúce sa nevšednou rozmanitosťou rastlinných a živošíšnych spoločenstiev ovplyvnenou geografickou polohou, geologickými a geomorfologickými danosťami územia. K vedeckému, náučnému a kultúrnemu významu sa pridružuje čistota prostredia a celkový estetický, zdravotný a vodohospodársky význam Muránskej planiny, ktorá podľa uznesenia vlády SSR č. 13/1987 je aj chránenou oblasťou prirodzenej akumulácie vôd. S ohľadom na mimoriadne prírodné hodnoty a v súlade s domácimi i medzinárodnými kritériami pre kategorizáciu chránených území bolo už v roku 1988 navrhnuté prekategorizovanie územia CHKO Muránska planina na národný park. Spracovateľom pôvodného návrhu bol kolektív pracovníkov vtedajšieho Ústredia štátnej ochrany prírody - Strediska rozvoja ochrany prírody Bratislava pod vedením RNDr. Jozefa Kramárika. V súvislosti s celospoločenskými zmenami po roku 1989 bolo potrebné tento návrh aktualizovať v súlade s ustanoveniami Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny ako aj v súlade so zmenami vo vlastníckych vzťahoch. Nový Návrh nariadenia vlády SR o Národnom parku Muránska planina bol spracovaný v januári 1997, pričom pôvodné vymedzenie územia národného parku a jeho ochranného pásma ostalo bez zmien.

        Základné údaje: Navrhovaná výmera - vlastné územie NP: 20 318 ha, ochranné pásmo : 21 698 ha. Sídlo Správy NP bude totožné so súčasným sídlom CHKO: Ul.J.Kráľa 12,050 01 Revúca, tel., fax: 0941/22061
 
 

P o l o h a

        Navrhovaný národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria, orograficky patrí do subprovincie vnútorné Západné Karpaty, prevažne do oblasti Slovenské rudohorie. Len severná časť je súčasťou Horehronského podolia, ktoré patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Hydrogeologicky patrí k povodiam Hrona a Slanej. Zasahuje do územia troch okresov: Banská Bystrica, Revúca a Rimavská Sobota. Najvyšším vrchom v pripravovanom NP je Fabova hoľa - 1439 m n. m., najnižšie miesto je v koryte potoka Muránka - asi 400 m n. m. Najvyšším vrcholom územia vrátane ochranného pásma je Stolica - 1476 m n. m. Súčasne je to najvyšší vrch Slovenského rudohoria.
 
 

NPR Poludnica - bralo s tismi

 
 

G e o l o g i c k é a g e o m o r f o l o g i c k é p o m e r y

        Podstatnú časť NP tvorí mohutná skrasovatená karbonátová doska nasunutá od juhu na kryštalinikum Kráľovej hole, budovaná zväčša svetlými triasovými vápencami, ktorá sa výrazne rozdeľuje na Muránsku krasovú planinu a Tisovský kras. Z geomorfologického hľadiska je súčasťou Spišsko - gemerského krasu. Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom je cca 25 km, pričom šírka nepresahuje 6 km. Je tu doposiaľ zaregistrovaných vyše 150 verejnosti nesprístupnených jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ako aj množstvo povrchových krasových javov - škrapy, krasové jamy a závrty, tiesňavy, skalné veže, skalné brány a iné. Zatiaľ najrozsiahlejší jaskynný systém predstavuje jaskyňa Bobaľka s viac ako 3 kilometrami podzemných priestorov a s bohatou kvapľovou a sintrovou výzdobou. Konkurovať jej začína jaskyňa Homoľa v severovýchodnej okrajovej časti budúceho ochranného pásma NP, kde bolo v poslednom období zaznamenaných niekoľko prekvapujúcich objavov. Z ďalších väčších či menších jaskýň treba spomenúť ešte aspoň Ľadovú jaskyňu pod Vrbjarkou a jaskyňu Šingliarka, v ktorých sa celoročne udrží ľad. Spomedzi priepastí najväčšiu hĺbku dosahuje Michľová (-105 m), po nej nasleduje Jelenia (-55 m).
 
 

Náučná lokalita Piecky - muránska brekcia, prvý doložený interglaciálny sediment Muránskeho krasu 

 

R a s t l i n s t v o

        Rastlinstvo Muránskej planiny patrí k najzaujímavejším spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Sú tu zastúpené druhy vyslovene xerotermné - vyžadujúce teplo a sucho, druhy horské (montánne) i druhy alpínske a subalpínske, osídľujúce najvyššie položené časti územia so severnou expozíciou. Medzi nimi je celá škála endemických a reliktných druhov. Členitý vápencový reliéf s bralami, skalnými stenami, vežami, prevismi, tiesňavami a z podzemia ochladzovanými sutinovými kužeľmi umožňuje rásť v bezprostrednej blízkosti rastlinám veľmi rôznych ekologických nárokov. Vegetácia výslnných južných a juhovýchodných zrázov a hrán planiny ostro kontrastuje s vegetáciou zatienených vlhkých stanovíšť hlbokých tiesňav a roklín. Lesnatosť dosahuje 90 % a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Lesnícky význam majú viaceré ukážky skupín lesných typov so zachovaným prirodzeným druhovým zložením v spoločenstvách bukovo-dubového až smrekového lesného vegetačného stupňa. Na viacerých miestach rastie tis obyčajný a reliktná borovica lesná. Zaujímavý je prirodzený ostrovčekovitý výskyt kosodreviny na Veľkej Stoke s  jarabinou mišpuľkovou a najmä v Hrdzavej doline, kde zostupuje do výšky 750 m n. m. V Hrdzavej doline je aj jediná lokalita zemolezu alpského na Slovensku. Na Stožkách, Voniacej, ale aj inde rastie autochtónny ekotyp smrekovca opadavého.
 
 

Lykovec muránsky (Daphne arbuscula) 

 
        Na území pripravovaného národného parku (bez ochranného pásma) rastie približne 1150 taxónov cievnatých rastlín. Medzi nimi je 97 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov - z toho 3 západokarpatské paleoendemity a niekoľko reliktov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny v celosvetovom meradle je miestny paleostenoendemit lykovec muránsky. Na teplých južných a juhovýchodných okrajoch planiny ho sprevádzajú druhy ako čerešňa mahalebková, ktorá tu dosahuje najsevernejší výskyt na Slovensku, poniklec slovenský, horčičník Wittmanov, zvonček karpatský, zvonček sibírsky, nevädza Triumfettova, prilbica jedhojová, ojedinele i astra alpínska. Na chladných severných zrázoch a vo vyšších nadmorských výškach sú to všivec praslenatý, klinček včasný, dryádka osemlupienková, ostrica pevná, iskerník alpínsky, kropenáč trváci alpský, horcokvet Clusiov, lomikameň Wahlenbergov, pchybok biely i všadeprítomná prvosienka holá. Vlhšie lúky poskytujú vhodné podmienky pre prvosienku pomúčenú, žltohlav európsky, bielokvet močiarny, mečík strechovitý, páperníky či všivec močiarny. Lúčne spoločenstvá planiny hostia i celú plejádu našich orchideí - rastlín z čeľade vstavačovité. V rašeliniskách možno nájsť mäsožravú rosičku okrúhlolistú i kľukvu močiarnu. Zaujímavou inverznou lokalitou je dolina potoka Furmanec, kde rastie na veľmi obmedzenej ploche vzácna valdštajnka trojlistá Magicova.

        V mykoflóre Muránskej planiny sa vyskytuje viacero vzácnych drevokazných húb - drevovček fialový, drevovček hrdzavý, zamatka chlpatá. V roku 1986 tu F. Kotlaba zaznamenal prvý a jediný nález drevovčeka obrúbeného v Európe, ktorý bol dovtedy známy len zo Severnej Ameriky a Japonska. Vyskytuje sa tu i jeden z našich najvzácnejších chorošov - trúdnatec lekársky, ktorý sa už od stredoveku používal ako lie?ivá huba.
 
 

Ž i v o č í š s t v o

        Vyznačuje sa veľkým bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz vrátane význačných reprezentantov reliktných i endemických foriem živočíchov, ktoré tu často dosahujú okrajové rozšírenie. Bohatstvo fauny bezstavovcov reprezentuje viac ako 450 doposiaľ zistených druhov chrobákov, vyše 350 druhov motýľov, 286 druhov pavúkovcov, asi 200 druhov dvojkrídlovcov, 75 druhov mäkkýšov, 40 druhov mnohonôžok a stonôžok a iné. Dva druhy mäkkýšov predstavujú endemity Západných Karpát, päť druhov mnohonôžok predstavuje karpatské endemity. Niektoré taxóny sú známe len odtiaľto - behúnik Duvalius szaboi ssp. szaboi z čeľade bystruškovité sa ako glaciálny relikt vyskytuje len v jedinej jaskyni v Tisovskom krase, nesmierne vzácny chrobák Rhipidius quadriceps bol v roku 1993 zistený na Muránskej planine ako nový druh pre Slovensko. Rovnako výskyt fuzáča Agapanthia leucaspis na Slovensku je v posledných rokoch potvrdený len z územia Muránskej planiny. Motýľov reprezentuje napríklad chránený vidlochvost ovocný či jasoň červenooký - treťohorný relikt. Veľmi zaujímavá, vzácna a zo zoogeografického hľadiska významná fauna bezstavovcov obýva vstupy a interiéry jaskýň a dná závrtov. Okrem glaciálnych reliktov - chrobákov rodu Duvalius sú to napr. karpatské endemity - zvinovček Glomer formosa, plochuľa Polydesmus tatrans, mnohonôžky Iulus curvirostris a Allorhiscosoma sphinx.

        Bohatstvo a zachovalosť západokarpatskej vertebratofauny žijúcej na Muránskej planine azda najlepšie vystihuje počet chránených druhov stavovcov: 1 druh z triedy kruhoústnic, 7 druhov z triedy obojživelníkov, 7 druhov z triedy plazov, 98 druhov z triedy vtákov a 38 druhov z triedy cicavcov. Domov tu má medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá i kriticky ohrozená vydra riečna. Veľmi vzácne sa vyskytuje západokarpatský endemický hlodavec hrabáč tatranský i reliktná myšovka vrchovská, zaevidovaných tu bolo 22 druhov netopierov. Z dravých vtákov možno na príhodných miestach stále ešte vidieť orla skalného, orla krikľavého, včelára obyčajného a v poslednom čase sa zdá, že sa vracia i sokol rároh. Hniezdi tu viacero druhov sov, vrátane najmenšej a najväčšej európskej sovy - kuvička vrabčieho a výra skalného. Muránska planina je tiež refúgiom z roka na rok zriedkavejšieho hlucháňa obyčajného. Severnú hranicu rozšírenia tu dosahuje strnádka cia obývajúca horúce lesostepné lokality, na strmých vápencových bralách bola zaznamenaná prítomnosť murárika červenokrídleho. Z plazov obýva teplé skalné biotopy jašterica múrová i užovka hladká, medzi obojživelníkmi majú zastúpenie druhy ako mlok vrchovský, či endemický mlok karpatský. Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny polodivoký chov koní pre potreby lesného hospodárstva. ( pozn.red.: Podrobnejšie informácie nájdete v Enviromagazíne ?. 2/1996. )
 
 

Typický biotop lykovca muránskeho s reliktnou borovicou lesnou 

 
 

Č l o v e k a o c h r a n a p r í r o d y

        Cieľom ustanovenia územnej ochrany Muránskej planiny bolo a je zachovanie jedinečných prírodných, vedeckých a kultúrnych hodnôt tohoto rozlohou nepríliš rozsiahleho územia. Do územia navrhovaného národného parku bude patriť 9 doposiaľ vyhlásených národných prírodných rezervácií a 6 prírodných rezervácií, čo predstavuje približne 11 % výmery NP. Pripravované sú ďalšie 3 prírodné rezervácie (2 z nich si budú zasluhovať prívlastok “národná”) a 1 chránený areál. V budúcom ochrannom pásme NP je vyhlásená 1 národná prírodná rezervácia a 5 prírodných rezervácií, pripravované sú ďalšie dve.
 
 

Pôvodný zosuv spôsobený nevhodnou výstavbou lesnej cesty (NPR Hrdzavá) 

 
        Z hľadiska rozvoja rekreačných aktivít je Muránska planina územím vhodným predovšetkým pre pešiu turistiku, menej cykloturistiku a vo veľmi omedzenej miere pre horolezectvo či paragliding. Vhodnými východiskami turistiky sú obce po obvode NP - najmä Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora - Michalová, Červená Skala, Závadka nad Hronom. Ubytovacie a stravovacie možnosti poskytujú aj dva rekreačné areály - Predná hora - Lučanské a Zbojská. Ďalší je vo výstavbe pri obci Pohorelská Maša. Pre účely poznania prírody slúži návštevníkom pomerne hustá sieť značených turistických chodníkov, z ktorých dva sú v súčasnosti vybudované ako náučné chodníky. Jeden vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad a na jeho jednotlivých zastávkach možno nájsť stručné všeobecné informácie o flóre, faune, geológii, geomorfológii Muránskej planiny a oboznámiť sa s niektorými historickými skutočnosťami. Druhý náučný chodník Stožky je monotématický - venovaný lesu a lesníctvu. Vedie okolo národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka a na jeho začiatku je v zrekonštruovanom vagóniku lesnej železnice inštalovaná malá expozícia venovaná lesným železničkám a ochrane prírody daného územia. V oboch prípadoch sú k dispozícii sprievodné texty s podrobnejšími informáciami.V zimnom období sú tu podmienky pre turistiku na bežkách i pre zjazdové lyžovanie, ktorému sa je možné venovať na nasledujúcich lokalitách (všetky sú v ochrannom pásme NP): oblasť Muráň - Červená Skala: Muráň, Predná hora - Lučanské, oblasť Červená Skala - Brezno: ( Pohorelská Maša, Polomka), oblasť Brezno - Tisovec: (Michalová, Zbojská, Bánovo, Rejkovo).

Ing. Ján Profant
Správa CHKO Muránska planina