Ohliadnutie za III. medzinárodným súťažným  
festivalom filmov, televíznych programov  
a videoprogramov s tematikou ochrany  
a tvorby životného prostredia  
ENVIROFILM´97
 
        Ľudstvo musí žiť v medziach únosnosti Zeme. Z dlhodobého hľadiska niet inej voľby. Ak nebudeme využívať zemské zdroje trvalo udržateľným spôsobom, s opatrnosťou a starostlivosťou, uprieme budúcim generáciám ich budúcnosť. Tento prístup v sebe zahrňuje dve základné požiadavky: prvou je prijatie etiky trvalo udržateľného života ako súčasti životného štýlu každého z nás, druhou je zosúladenie udržania ľudských počinov v medziach únosnosti Zeme s civilizačným rozvojom umožňujúcim užívať dlhý, zdravý a plnohodnotný život. Je to proces, ktorý sa dotýka každého z nás.
 
        ENVIROFILM už svojím tretím ročníkom symbolicky načasovaným ku Svetovému dňu životného prostredia (5. júnu) je priestorom pre hlbšie uvedomenie si vlastnej súnaležitosti s životným prostredím a nutnosťou ho múdro chrániť a vytvárať. Tento trend dokumentujú aj slová ministra životného prostredia SR Jozefa Zlochu : ,, Ako hlavní usporiadatelia Envirofilmu sa chceme aktívne zúčastniť na pretváraní myslenia ľudí v prospech ochrany životného prostredia ." Pripomenul, že minulosť našej krajiny nám zanechala veľa dlhov, ktoré sa odhadujú na 100 až 130 miliárd korún. Zdôraznil, že nielen pri nedostatku finančných prostriedkov je veľmi dôležité venovať sa pôsobeniu na konanie ľudí, aby pochopili význam zdravého životného prostredia. Festival považuje za významný prostriedok skvalitňovania environmentálnej uvedomelosti odbornej i laickej verejnosti s dôrazom na deti a mládež.
 
 
Ing. J.Zlocha, minister ŽP, pri odovzdávani ceny jednej z výherkýň súťaže ZELENÝ SVET Katke Hradickej zo ZŠ Spiššská Belá, sa netajil svojim úprimným záujmom o deti. Odborná porota mala ťažkú úlohu, pretože do súťaže sa prihlásilo 281 ZŠ a ZUŠ SR s 4564 prácami vynikajúcej úrovne. Súťaže sa zúčastnili aj kresby detí z Grécka a Ruska. Hlbokým dojmom zapôsobili práce detí z mesta Lipky z Tulskej oblasti, do ktorého sa v súčasnosti vracia život po vysídlení následkom čiernobyľskej tragédie. V kategórii do 15 rokov si vavríny víťaza odniesol 13-ročný Miloš Ďurčok zo ZUŠ Veľký Krtíš. Porota udelila 12 cien. 
 
        Význam festivalu potvrdila účasť významných osobností politického a kultúrneho života. Ambície festivalu naplnili okrem samotnej medzinárodnej filmovej súťaže aj konferencie, semináre, výstavy, besedy a podujatia pre mládež a dospelých. Hlavnú pozornosť pútala samotná súťaž filmov s environmentálnou tematikou, do ktorej sa prihlásilo 72 filmov z 19 krajín sveta. Medzinárodná odborná porota na čele s českým režisérom Otakarom Skalskim prisúdila Hlavnú cenu ENVIROFILMu´97 dánskemu filmu režiséra Steena Jensena Páchnuci hrniec s rybami o nezmyselnom plytvaní darov mora rybárskym priemyslom. Tretí ročník festivalu zaznamenal výrazné zvýšenie záujmu o premietanie súťažných filmov, ktoré počas štyroch dní videlo viac než tri tisíc divákov v B.Bystrici a tisíc päťsto vo Zvolene. Filmy so súhlasom autorov ostávajú súčasťou videotéky SAŽP a MŽP SR a budú využívané v environmentálnej výchove.

        Odbornej verejnosti boli určené dve konferencie a tri odborné semináre s medzinárodnou účasťou. Konferencia Krajina, človek, kultúra potvrdila nový prístup k tvorbe krajiny načrtnutý v záveroch prvej, minuloročnej konferencie. K zvýšeniu jej úrovne prispela účasť špičkových odborníkov z oblasti metodológie a výskumu, ktorí pôsobia na našich a zahraničných vysokých školách. Prvým odborným fórom na Slovensku sa stala konferencia Ochrana a medicínske využitie prírodného prostredia v krasových oblastiach, na ktorom sa za účasti zahraničných odborníkov prezentovali poznatky z oblasti ochrany jaskýň a ich využívania na speleoterapiu pacientov postihnutých respiračnými ochoreniami.
 
 

Víťazná kresba súťaže detskej výtvarnej tvorby ZELENÝ SVET na tému Chceme čistú a zdravú prírodu v kategórii do 10 rokov, autorkou je Žofia Blahútová, 6.r., Súkromná ZUŠ, Ružomberok.
 
 
        Vedecký seminár K problémom environmentálnej výchovy v škole zaujímal hlavne učiteľov, podnikový manažment a štátnu správu zas seminár Manažérstvo životného prostredia. Hovorilo sa tu o relizácii štátnej environmentálnej politiky v oblasti EMS, Národnom programe environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov, medzinárodných normách ISO 14000 a i. Na seminári Racionálne obhospodarovanie CHKO BR Poľana sa prezentovali výsledky riešenia vedeckotechnického projektu Technickej univerzity vo Zvolene financovaného MŽP SR. Organizátori konferencií a seminárov pripravujú vydanie zborníkov prednášok s cieľom prispieť k šíreniu odborných informácií.
 
 
Marta Šurinová, renomovaná autorka literatúry pre deti, známa aj ako redaktorka časopisov Ohník, Včielka, Zornička a Slniečko sa tešila záujmu detí na autogramiáde svojej najnovšej knižky Deti v zelenom.
 
        Veľký záujem vyvolali Zelené rozhovory - panelové diskusie o aktuálnych environmetálnych problémoch. Na otázky o stave životného prostredia odpovedal Ing. J.Zlocha, minister životného prostredia, Ing. M. Tončík, riaditeľ SAŽP a MUDr. E.Fabiánová, riaditeľka ŠSZÚ B.Bystrica. Nemenej zaujímavé boli rozhovory zamerané na ochranu a využitie prírodných zdrojov. Hovorilo sa nielen o návrhu národnej stratégie biodiverzity SR, ale aj o nórskych skúsenostiach z organizovania zimných olympijskych hier v Lillehameri v r. 1994. Keďže naša republika kandiduje na post usporiadateľa zimných olympijskych hier poznatky nórskeho hosťa Inge Aarhusa boli veľkým prínosom.. Tretie Zelené rozhovry sa viedli na tému speleoterapie. Prof. MUDr. S. Dluholudský, CSc. , prednosta detskej kliniky Nemocnice F. D. Roosevelta predstavil svoje poznatky zo speleoterapie získané dlhoročnou medicínskou výskumnou prácou.
 
 
Pohľad na interiér Domu kultúry SKC v B.Bystrici - dejiska 3. ročníka ENVIROFILMu´97 vyzdobeného prekrásnymi detskými kresbami, z ktorých mnohé poputujú do detských nemocníc. Nejeden z návštevníkov si pre šťastie ,,zalietal" s bocianom z autorkej dielne výtvarníkov - manželov Žilíkovcov z Mojmíroviec.
 
        Súčasťou festivalu boli mnohé sprievodné kultúrne podujatia. Záujem vyvolala filmová tvorba amerického režiséra Godfreya Reggia určená náročným divákom ako aj filmy a diafóny vytvorené slovenskými potápačmi - kameramanmi, režisérmi a fotografmi, autogramiády Marty Šurinovej, Miroslava Sanigu, výstavy: Banskobystrické prírodné pozoruhodnosti, Ochrana ozónovej vrstvy Zeme, Ochrana a racionálne využívanie vôd, výstava zameraná na život a záchranu dropa fúzatého na Slovensku a kolekcia fotografií CHKO Strážovské vrchy a NPR Súľovské skaly z dielne Jána Ďurigu.
 
 
Osadu handlovských indiánov z Pionierskeho klubu ochrancov prírody Geronimo navštívil vzácny hosť - Dáška Smutná, 12-ročná školáčka z Nemiec, ktorá prežila minulý školský rok medzi ozajstnými indiánmi kmeňa Krijov na severe Kanady v mestečku Fort Severn ( druhá z prava). Všetci milovníci indiánskej kultúry spontánne prejavovali obdiv k tejto útlej dievčinke veľkej duchom. 
 
        K ENVIROFILMu neodmysliteľne patrí súsťaž detskej výtvarnej tvorby Zelený svet a ďalšie tvorivé aktivity pre deti počas trvania festivalu. Deti sa zabávali v nefalšovanej indiánskej osade Pionierskeho klubu Geronimo z Handlovej, na ekohrách v réžii Junior centra v B.Bystrici, obdivovali hračky manželov Žilíkovcov z Mojmíroviec.
 
 
Vzácni hostia festivalu - Mats Kruger a Peter Ekwal (v strede), autori minuloročného víťazného švédskeho filmu SOFROSYNE v družnej debate s Ing. Ladislavom Slebodníkom, riaditeľom festivalu. 
 
        Festival zaznamenal zvýšený trend v návštevnosti a pozitívny ohlas doma i v zahraničí, čo svedčí o jeho rastúcej kvalite a opodstatnenosti. ENVIROFILM významne prispel k propagácii životného štýlu harmonizujúceho s prírodou. Na jeho úspechu majú svoj podiel okrem hlavných organizátorov MŽP SR a SAŽP B.Bystrica, mestá B.Bystrica a Zvolen, UMB B.Bystrica a TU Zvolen a v neposlednej miere oficiálni partneri festivalu na čele s generálnym partnerom a.s. Slovnaft Bratislava.  
O nórskych skúsenostiach s ochranou prírody na Zimných olympijských hrách v Lillehammeri v r. 1994 hovoril na Zelených rozhovoroch Inge Aarhus, riaditeľ nadácie Environment of Lillehammer, koordinátor ekologickej časti príprav ZOH ´94. Nórski ochranári až do rozhodnutia o konaní ZOH boli zásadne proti, avšak potom pristúpili na dialóg a spoločne s organizátormi, podnikateľmi a štátnou správou riešili environmentálne problémy. Ekológovia presadili, že ochrana prírody sa stala aj pre Medzinárodný olympijský výbor prvoradá. Nórsky hosť skúsenosti zo ZOH zhrnul do kladov i záporov. Pozitíva: vzrástla environmentálna uvedomelosť populácie v mieste i celom štáte k čomu prispela široko rozvinutá spolupráca miestnych autorít, environmentalistov a prípravného výboru ZOH, vzrástol verejný záujem o územné plánovanie, ekológiu a kvality mestskej aj vidieckej krajiny, prípravný výbor ZOH sa zaoberal 130 environmentálnymi projektami, environmentálna politika sa orientovala na optimalizáciu rozvoja štátu a spoločnosti, plánovanie na úrovni vlády a rezortov podstatnou mierou zohľadňovalo kvalitu a stabilitu životného prostredia a krajiny, prehodnotlili a upravili niektoré projekty budovania nových ciest, zdokonalili postupy a kritériá pre plánovanie výstavby veľkých komplexov a areálov, skúsenosti z prípravy ZOH boli užitočné pre projekt stavby nového letiska, vznikol projekt “ zelenej turistiky ” pre oblasť Oeyer, podstatne zlepšili infraštruktúru mesta Lillehmmer. Negatíva : výstavba budov, komunikácií a vybavenosti zabrala v areáli ZOH a okolí viac než 13 hektárov obrábanej pôdy, za obeť jej padla časť chránených lesov Hafjell a Kvitfjell, celkovo zanikla cenná mokraďová lokalita Aakersvika, zničený bol biotop s výskytom rysa v Kvitfjelli, výstavba rozhlasového a televízneho centra poškodila krajinu severne od Lillehammeru, desiatky vtákov hynuli po nárazoch na zasklené plochy tohto centra, znižená bola časť lokalít a vychádzkových trás pre prímestskú rekreáciu, časť bola zabratá pre komerčné účely, zlikvidovaná bola časť mestskej zelene, vrátane stromov, narušený bol prímestský les Kauthaugen, vznikla nová “ olympijská ” sieť lyžiarskych a peších trás, intenzívny dopravný ruch v intraviláne aj v zónach kľudu okrajových častí mesta spôsobil vzrast hladiny hluku a znečistenia ovzdušia exhalátmi, pričom celková emisia oxidov síry dosiahla až 9 ton a oxidy dusíka boli viac ráz v nadlimitných koncetráciách, ako chladiace médiá boli používané freóny - CFCs, počas ZOH výrazne vzrástla spotreba energie pre vyhrievanie trvalo a prechodne prevádzkovaných budov a objektov. K dispozícii bola stručná správa (Olympics ´94: Showcase for environmental policy in Norway 1988-1994, UNEP, Oslo, Nairobi, 1995.) neprináša rovnako zaujímavú ekonomickú bilanciu s reláciami nákladov k ziskom, alebo stratám, nezmieňuje sa o následnom využití vybavenosti a kapacít po ZOH, o nutných investíciách do revitalizácie narušených častí krajiny a ďalších aspektoch. Tie by boli dôležité pre úpravu názorov tak stúpencov, ako aj odporcov kandidatúry Slovenska na konanie ZOH v roku 2006. Inge Aarhus v besede povedal, že investície predstavovali 11 mld. nórskych korún. Napriek deficitu 3 mld. n. korún zdôraznil, že olympiáda zvýšila národné povedemie obyvateľstva a nastal rozvoj priemyslu.