O nórskych skúsenostiach
s ochranou prírody na Zimných olympijských hrách v Lillehammeri v r. 1994
hovoril na Zelených rozhovoroch Inge Aarhus, riaditeľ nadácie Environment
of Lillehammer, koordinátor ekologickej časti príprav ZOH ´94. Nórski ochranári
až do rozhodnutia o konaní ZOH boli zásadne proti, avšak potom pristúpili
na dialóg a spoločne s organizátormi, podnikateľmi a štátnou správou riešili
environmentálne problémy. Ekológovia presadili, že ochrana prírody sa stala
aj pre Medzinárodný olympijský výbor prvoradá. Nórsky hosť skúsenosti zo
ZOH zhrnul do kladov i záporov. Pozitíva: vzrástla environmentálna uvedomelosť
populácie v mieste i celom štáte k čomu prispela široko rozvinutá spolupráca
miestnych autorít, environmentalistov a prípravného výboru ZOH, vzrástol
verejný záujem o územné plánovanie, ekológiu a kvality mestskej aj vidieckej
krajiny, prípravný výbor ZOH sa zaoberal 130 environmentálnymi projektami,
environmentálna politika sa orientovala na optimalizáciu rozvoja štátu
a spoločnosti, plánovanie na úrovni vlády a rezortov podstatnou mierou
zohľadňovalo kvalitu a stabilitu životného prostredia a krajiny, prehodnotlili
a upravili niektoré projekty budovania nových ciest, zdokonalili postupy
a kritériá pre plánovanie výstavby veľkých komplexov a areálov, skúsenosti
z prípravy ZOH boli užitočné pre projekt stavby nového letiska, vznikol
projekt “ zelenej turistiky ” pre oblasť Oeyer, podstatne zlepšili infraštruktúru
mesta Lillehmmer. Negatíva : výstavba budov, komunikácií a vybavenosti
zabrala v areáli ZOH a okolí viac než 13 hektárov obrábanej pôdy, za obeť
jej padla časť chránených lesov Hafjell a Kvitfjell, celkovo zanikla cenná
mokraďová lokalita Aakersvika, zničený bol biotop s výskytom rysa v Kvitfjelli,
výstavba rozhlasového a televízneho centra poškodila krajinu severne od
Lillehammeru, desiatky vtákov hynuli po nárazoch na zasklené plochy tohto
centra, znižená bola časť lokalít a vychádzkových trás pre prímestskú rekreáciu,
časť bola zabratá pre komerčné účely, zlikvidovaná bola časť mestskej zelene,
vrátane stromov, narušený bol prímestský les Kauthaugen, vznikla nová “
olympijská ” sieť lyžiarskych a peších trás, intenzívny dopravný ruch v
intraviláne aj v zónach kľudu okrajových častí mesta spôsobil vzrast hladiny
hluku a znečistenia ovzdušia exhalátmi, pričom celková emisia oxidov síry
dosiahla až 9 ton a oxidy dusíka boli viac ráz v nadlimitných koncetráciách,
ako chladiace médiá boli používané freóny - CFCs, počas ZOH výrazne vzrástla
spotreba energie pre vyhrievanie trvalo a prechodne prevádzkovaných budov
a objektov. K dispozícii bola stručná správa (Olympics ´94: Showcase for
environmental policy in Norway 1988-1994, UNEP, Oslo, Nairobi, 1995.) neprináša
rovnako zaujímavú ekonomickú bilanciu s reláciami nákladov k ziskom, alebo
stratám, nezmieňuje sa o následnom využití vybavenosti a kapacít po ZOH,
o nutných investíciách do revitalizácie narušených častí krajiny a ďalších
aspektoch. Tie by boli dôležité pre úpravu názorov tak stúpencov, ako aj
odporcov kandidatúry Slovenska na konanie ZOH v roku 2006. Inge Aarhus
v besede povedal, že investície predstavovali 11 mld. nórskych korún. Napriek
deficitu 3 mld. n. korún zdôraznil, že olympiáda zvýšila národné povedemie
obyvateľstva a nastal rozvoj priemyslu. |