TRACHEOMYKÓZA - VÁŽNY PROBLÉM BUDÚCNOSTI
 

         Priebeh ochorenia a vonkajšie príznaky

        Tracheomykózne ochorenie lesných drevín, buk z toho nevynímajúc, je vyvolané mikroskopickými parazitickými hubami, ktoré sa šíria a rastú vo vodivých pletivách infikovanej dreviny. Sú to najmä huby z rodov Cylindrocarpon, Diaporthe, Fusarium, Graphium, Nectria, Ophiopstoma, Verticillium a iné. Za vhodných podmienok sa parazitická huba v cievach dreviny natoľko rozrastie, že ich začne upchávať a navyše vylučuje toxické látky, čoho prejavom je tvorba týl ako obranná reakcia hostiteľa. Ochorenie sa prejavuje odumieraním jednotlivých konárov, ktorému predchádza zmena sfarbenia listov až ich uschnutie. Dochádza tak k postupnej redukcii olistenia a koruna stromu sa nápadne presvetľuje. V snahe o prežitie infikovaný strom vytvára na kmeňoch a hrubších konároch zhluky tenkých výhonkov, tzv. vlkov. Parazitická huba sa prostredníctvom viacerých vektorov (vietor, hmyz, vtáky, človek a iné) šíri po poraste i mimo neho vo forme výtrusov, konídií a čiastočiek mycélia.

        Veľmi nápadným a voľným okom viditeľným príznakom tracheomykózneho ochorenia buka je nekrotizácia kôry kmeňa a konárov stromu - od malých takmer nenápadných nekrotických praskliniek až po veľké, kmeň a konáre stromu silno deformujúce tzv. "zlomové" nekrózy. Zlomové preto, lebo kmeň alebo konár sa veľmi často v mieste nekrózy zlomí vplyvom mechanických abiotických činiteľov (vietor, sneh, námraza), ale aj pádom stromov pri ťažbe.

        Chradnutie buka s tracheomykóznymi príznakmi je pripisované negatívnemu vplyvu imisií, ale aj anomáliam v chode klimatických prvkov. To sa v konečnom dôsledku premieta do zhoršenia ekologických podmienok a k zvýšeniu náchylnosti buka na toto ochorenie. Svoj podiel na šírení choroby má aj holorubné hospodárenie, ťažba počas vegetačného obdobia, zanedbávanie porastovej hygieny a ponechávanie veľkého množstva výmladkov, ktoré sú na ochorenie oveľa náchylnejšie ako jedice semenného pôvodu. Pomocnou rukou v tomto zhubnom procese je čoraz častejšie premnoženie hmyzích škodcov (chrobáky, motýle, blanokrídlovce), ktoré ako biologické prenášače - vektory rozširujú zárodky parazitických húb do ďalších porastov.
 
 

Cievy upchaté tylami

 
 
        "Biele miesta" vo výskume

        Prvé údaje o nekrotickom ochorení buka na Slovensku sú z oblastí Slánskych vrchov a Vihorlatu (rok 1960) a z oblasti Štiavnických vrchov (rok 1967). Doteraz nám však chýbajú konkrétne poznatky o časovej a priestorovej dynamike ochorenia a nemáme vypracovaný metodický postup monitoringu rozsahu, resp. stupňa nekrotického ochorenia. Prakticky žiadna pozornosť sa nevenuje výskumu ochorenia nárastu. Jeho infekcia už teraz predstavuje pre budúcnosť hrozbu neperspektívnych, chradnúcich, ekologicky nestabilných porastov s narušenou rôznorodosťou životných foriem a neplnenia si ekologických funkcií vlastných pre lesné ekosystémy.

        Okrem uvedených "bielych miest" vo výskume tracheomykóz našej najviac zastúpenej dreviny existuje množstvo ďalších nezodpovedaných otázok. Je to výskum ekofyziologických prejavov ochorenia, výskum vplyvu imisií a biovektorov na šírenie tracheomykóz, otázka sekundárnej sukcesie parazitických a saproparazitických makromycétov na infekciou oslabených stromoch a podobne.
 
 

Porovnanie zdravého kmeňa buka s kmeňom s výrazným nekrotickým ochorením
 
 
        Aktuálny stav nekrotického ochorenia buka

        Doteraz sa nekrotickému ochoreniu buka nevenovala adekvátna pozornosť. Do určitej miery to súvisí aj s prijatým názorom, že biotické škody - ohrozenie hmyzom a hubami sú pre buk málo významné. Žiaľ, dnes musíme konštatovať, že zdravotný stav bučín sa výrazne zhoršuje a ich proklamovaná odolnosť je už len nostalgickou spomienkou.

        Alarmujúcim faktom je zistenie nekrotického ochorenia buka prakticky vo všetkých vekových stupňoch, od nárastu z prirodzeného zmladenia až po rubné porasty, od porastov v pahorkatinách až po hornú hranicu lesa tvorenú bukom, ako aj v hospodárskych a chránených porastoch. Niektoré porasty v rastovej fáze mladiny na strednom Slovensku sú chorobou napadnuté na 100 % a ochorenie má už charakter epifytócie. Údaj z roku 1992 hovorí, že tracheomykózne ochorenie mladých bukových porastov predstavovalo plochu 5000 ha. Na alarmujúci stav v šírení tracheomykóz v bukových porastoch na hornej hranici lesa sa poukazovalo už v roku 1986.

        Aktuálny stav nekrotického ochorenia tracheomykózneho typu podhorských a horských bučín v stredoslovenskej oblasti (Malá Fatra, Kremnické a Štiavnické vrchy, Poľana, Cerová vrchovina, Muránska planina) dokumentujeme aj vlastnými výsledkami, ktoré žiaľ potvrdzujú nepriaznivý vývojový trend.
 
 

Strom so zlomovou nekrózou je prakticky odsúdený k zániku
 
 
        Pokus o prognózu

        Záverom je treba zdôrazniť, že tracheomykózne ochorenie nie je špecifické iba pre hospodárske bučiny, ale rovnako intenzívne sa šíri aj v CHKO, BR, NP, NPR. Predpokladáme, že výraznejší nárast ochorenia buka tracheomykózneho typu na Slovensku, ktorý zaznamenávame od konca 80. rokov, bude mať cyklický charakter, ktorý je vlastný pre väčšinu parazitických ochorení. Periodický cyklus nárastu a ústupu ochorenia tracheomykózneho typu je pravdepodobne závislý najmä od dynamiky globálnych klimatických zmien, ktoré sa aj na našom území prejavujú ako dôsledok celosvetových civilizačných a prírodných procesov.
    (Poznámka: Príspevok je publikovaný v rámci projektu VEGA SAV č. 2/2030/96)
 
 
Aktuálny stav nekrotického poškodenia bukového
nárastu z prirodzeného zmladenia
Orografický celok - lokalita Vek (roky) % poškodenia
Malá Fatra-Šlahorka
2-5
48 
Kremnické vrchy-Kováčová
5-7
48
Štiavnické vrchy-Jalná
3-5 
51
Poľana-Iviny
5-10
18
Muránska planina-Hiencovo
5-8
46
Cerová vrchovina-Pohanský hrad
3-10
68
 
Aktuálny stav nekrotického poškodenia kmeňov 
buka materského porastu
Orografický celok - lokalita vek(roky) % poškodenia
Štiavnické vrchy-Žiar nad Hronom
65
94,4
Štiavnické vrchy-Jalná
75
96,5
Kremnické vrchy-Kováčová
90
83,3
Kremnické vrchy-Turová
50
98,3
Poľana-Drábovka
60
96,0
Poľana-Iviny
90
89,2
Muránska planina-Hiencovo
90
65,9
Cerová vrchovina-Pohanský hrad
95
77,0