Zavedenie environmentálnych princípov do výchovno-vzdelávacieho procesu je na základných a stredných školách relatívne mladé. Školy sú v štádiu postupného prenikania environmentálnych pojmov do vedomia učiteľov, žiakov, do obsahu predmetov, učebníc, plánov a pod. Naša škola venuje environmentálnej výchove (ďalej EV) už viac rokov cieľavedomú a systematickú pozornosť v rovine školskej i mimoškolskej činnosti. V spolupráci s MC Prešov sme usporiadali niekoľko odborných seminárov k zavádzaniu EV na SPoŠ, posledný s pôsobnosťou pre vyučujúcich Košického a Prešovského kraja. Z našich doterajších skúseností sa vykryštalizovali niektoré aktuálne spoločenské, ideologické a metodické aspekty a problémy pri zavádzaní EV, o ktorých sa zatiaľ píše pomerne málo v odbornej tlači.
 
 
Ciele EV

        Ústredným zmyslom a cieľom EV zostáva aktívny subjektívny vzťah osobnosti učiteľa a žiaka k životnému prostrediu. Uvedomelý vzťah k životnému prostrediu v skĺbení základných zložiek, a to poznať, chrániť, zlepšovať prírodu a medziľudské vzťahy a tvoriť životné prostredie. Ide o harmonizáciu cítenia, myslenia a správania smerovanú k životu, človeku a prírode. Cieľom environmentalizácie edukačného procesu je, aby sa environmentalizácia stala princípom všetkého vzdelávania, formovania osobnosti a psychiky mladého človeka. Interdisciplinárny charakter EV je nesporný. Chceme vychovať a vyformovať mladého človeka, poľnohospodára tak, aby sa stal múdrym, vzdelaným odborníkom, zodpovedným, starostlivým, ale i láskavým a tolerantným s úctou ku všetkému živému.

        Cieľom EV je naučiť myslieť a meniť životné postoje, uvedomiť si pocit vlastnej zodpovednosti z účasti na riešení environmentálnych problémov, ktoré sa týkajú každého z nás. Zdravie a sloboda zvierat sú najvzácnejšie ľudské hodnoty, ktoré sú priamo závislé od kvality života a životného prostredia.
 
 

Problémy EV

        V súčasnej spoločnosti charakterizovanej prechodom k trhovej ekonomike sa všeobecne v spoločenskom vedomí, ale aj individuálnom, prijala ústredná zásada - ekonomika nadovšetko.
        Tento model sa nevyhnutne prenáša aj do myšlienkového sveta rodín a mladých ľudí. Otázka školy a vzdelania všeobecne sa odsunula do pozadia za “priority” ako sú peniaze, bohatsvo, vplyv, moc. Konzumný spôsob života, ktorý sa v mnohých kultúrno-spoločenských rovinách považuje za “ideál”, deformuje myslenie a konanie mladých ľudí. Toto je v ostrom protiklade s cieľmi EV a so životom v budúcnosti.
        Propagovaním “amerického štýlu života” masmédiá sťažujú a komplikujú snahu učiteľa a rodiča vychovávať. Tým nechcem tvrdiť, že nenájdeme napr. v televízii hodnotné, obohacujúce snímky, ale ich pomer k brakom je žalostne nízky. Transformácia spoločnosti vyprodukovala “vrstvu” tiežpodnikateľov, podvodníkov, špekulantov, ktorí negatívne pôsobia na mládež. Sú to typické príklady záporných hodnôt, ktoré odsúvajú snahu a prácu učiteľa kdesi na koniec myšlienkových pochodov mladého človeka - žiaka školy.

        Absencia výchovnej práce rodičov vedie v mnohých prípadoch k zvráteniu záujmov v hodnotovom rebríčku mladého človeka, k plytkým formám zábavy a kultúry, k alkoholu, drogám a hráčskej mánii. Duše mladých sa častokrát stávajú otupenými bez záujmu, necitlivými, skostnatenými, ťažšie formovateľnými. Náboženské hnutie a cítenie nie je v tomto smere samospasné a neprináša žiadaný výchovný efekt. Hodnota ľudskej práce všeobecne, ale zvlášť práce poľnohospodára je nedocenená a značne podhodnotená. Poľnohospodárska výroba v trhovej ekonomike stráca svoju prioritu, čo ochromuje vedomie rodiča a žiaka v otázke uplatnenia po skončení školy. Poľnohospodárstvo je v útlme a nádej na perspektívu a prežitie má len taký podnik alebo farmár, ktorý po transformácii dokáže vyrobiť poľnohospodárske produkty a potraviny efektívne, ekonomicky a ekologicky vyhovujúco.
 

 
Predmetová komisia živočíšnej výroby pravidelne každoročne organizuje výstavy drobných hospodárskych zvierat, ktoré majú u žiakov veľký ohlas
 
        Nemenej dôležité sú aj problémy EV v oblasti odborno-metodickej. Niektorí pedagogickí pracovníci ponímajú EV ako vedu “o všetkom a ničom”, vedu, ktorá začína niekde v hodnotovej orientácii a končí pri poslednom odhodenom papieriku na zem. Vyskytujú sa i názory, že zavedenie EV je “móda”, “kampaňovitosť” a tvorba “projektov pre projekty”.
        Odborní učitelia, ktorí sú zodpovední za zavádzanie EV do života, koordinátori, sa necítia dostatočne odborne, informatívne, obsahovo a metodicky pripravení. Učitelia majú pocit nejednotnej interpretácie a nekomplexnosti zavádzania EV v školách, i mimo nej.
 
 
Východiská, námety a metódy

        Vo všeobecno-spoločenskej rovine treba viesť žiakov nie k  materiálnemu blahobytu, ale k zmysluplnému, duchovne bohatému životu, k zodpovednosti za seba, za iného človeka, za spoločnosť a prírodu. Ide o prechod od hodnôt konzumných k hodnotám duchovným. Treba poukázať, že žijeme v spoločnosti, kde na jedného bohatého pripadá 15-20 chudobných a že tento cieľ je často nedosiahnuteľný. Nadbytok nie je pre kultúrneho človeka nevyhnutný a peňazí by mal mať človek toľko, aby mu nepokazili dušu a charakter. V EV ide o to, ako naučiť žiaka správne rozmýšľať a žiť, nie ako získať horu encyklopedických poznatkov, informácií a vedomostí, ktoré častokrát nemá možnosť uplatniť v praxi.

        V biológii a prírodovedných disciplínach treba poukázať na to, že civilizácia a rozum je dielom prírody a nie naopak. Pozornosť žiakov upriamiť na veľkoleposť a jedinečnosť života a prírody ako najvyššieho stupňa organizácie hmoty. Geniálnosť a nenapodobiteľnosť schopností ľudského mozgu a mikrosveta živej bunky je prinajmenej rovnako vzrušujúca a fascinujúca ako ktorákoľvek epizóda z akčného filmu.

        V spoločensko-vedných disciplínach a vo výchove všeobecne potrebujeme odkonzumnenie, damerikanizovanie myslenia a spôsobu života ako i odnásilnenie konania. Slovenský model životného šťastia peniaze-auto-chata-dom vedie častokrát k morálnemu úpadku až skazenosti. V škole a spoločnosti pociťujeme čoraz naliehavejšie obrátiť sa k prírode od našich pretechnizovaných domovov, znervozňujúcich pracovísk a narušených vzťahov.

        Do budúcnosti sa zdá nevyhnutné a životne dôležité environmentalizovať všetky výchovno-vzdelávacie predmety. EV nie je možné realizovať povrchne, neodborne bez zvnútornenia a s nezáujmom. Tým by skĺzla iba na formálnu proklamatívnu úroveň. Výchovou k životnému prostrediu viesť žiakov v praktickom každodennom živote k účelnej organizácii ich mikrosveta: k čistote, k šetreniu materiálov, papiera, energie a k šetrnému zaobchádzaniu so zvereným majetkom a ku kultúre vzťahov medzi spolužiakmi navzájom. Platí zásada, že čisté a kultúrne prostredie skrášlené kvetmi a zeleňou už samo vychováva. Pri rozpracovaní osnov EV treba využívať biologický charakter poľnohospodárskej výroby, hľadať v učebniciach a v tematických plánoch možnosti nenásilného využitia obsahu EV. Enviroproblematika sa na stredných školách zatiaľ realizuje hlavne výchovou slovom, príkladom, pobytovými akciami, formou biologických cvičení v prírode a formou kurzov ochrany človeka a prírody.

        Učiteľom odborných predmetov, koordinátorom EV, by veľmi pomohlo, keby z úrovne ministerstva, prípadne z odborných inštitúcií, dostávali viac názorných didaktických pomôcok - filmov, videokaziet, publikácií, prípadne vysokoškolských skrípt z fakúlt, ktoré sa zaoberajú EV. Mnohé pomôcky a materiály je možné vypracovať svojpomocne, prípadne pomocou sponzoringu. V tomto smere vítame ponuku  spolupracovať s Maticou Slovenskou, kde je v štádiu zriaďovania odbor EV.

        Pomohli by aj semináre na princípe brain-stormingu,  prednášky odborníkov z vysokých škôl, ktorí by mohli aktívne napomôcť pri vypracovávaní modelov projektového vyučovania, ako aj pri tvorbe prípadových štúdií a metodike EV všeobecne. Otázka dlhodobých špecializovaných štúdií a dlhotrvajúcich kurzov je problematická a diskutabilná z dôvodu absencie učiteľa a pomerne vysokých poplatkov. Jednou z najpružnejších a najlacnejších foriem zdokonaľovania sa a skvalitnenia v EV je výmena informácií prostredníctvom odbornej tlače.