Pod údržbou chránených území si väčšina ochranárskej verejnosti predstavuje výrub náletového krovia, kosenie, odstraňovanie stariny a podobné činnosti. Viaceré chránené územia si však vyžadujú aj väčšie zásahy, ktoré nie je možné zvládnuť bez použitia ťažkej techniky. V obidvoch prípadoch je spoločný menovateľ - zamedzenie, resp. spomalenie sukcesie. Práve zazemňovacia sukcesia spôsobila v posledných desaťročiach degradáciu viacerých chránených vodných a močiarnych lokalít na Slovensku. V okrese Trenčín k takto postihnutým územiam ešte donedávna patrili dve prírodné rezervácie - PR Prepadlisko a PR Zamarovské jamy. Na základe skúseností pri realizácii údržby týchto dvoch chránených území by som chcel zovšeobecniť niektoré zásady, bez ktorých asi nie je možné takéto náročné akcie realizovať.
 
 
 
        PR Prepadlisko bola vyhlásená ako chránené nálezisko v roku 1986 v k.ú. Kostolná-Záriečie a Chocholná-Velčice. Územie s výmerou 7,8 ha predstavuje zvyšok starého ramena Váhu. Ťažisková časť územia - slatinná jelšina je zásobovaná vodou z menších výverov a z hlavného prameňa, z ktorého vodu privádza potrubie (dĺžka 300 m, priemer 400 mm). Napriek tomu hydrologický režim tejto časti rezervácie zhoršuje kanál obtekajúci a drénujúci územie. Preto bol v roku 1989 vypracovaný osobitný režim ochrany (ORO). Po jeho schválení Koordinačný výbor SZOPK v Trenčíne v spolupráci so SAŽP v Trenčíne požiadal v roku 1994 MŽP SR o finančnú pomoc. Po pridelení grantu z fondu GEF vo výške cca 210 tis.Sk (podľa kurzu dolára) bol v rezervácii ešte v zime 94/95 realizovaný sanačný výrub zhruba 200 kusov jelší po okrajoch bývalého ramena. Práce boli urobené šetrne pomocou koní. V lete 1995 bol zrekonštruovaný odberný objekt vody. Po jeho úprave je možné prepúšťať do potrubia všetku vodu z hlavného prameňa. Nakoniec sa urobili zemné práce. Napriek suchému letu sa ukázali hydrologické pomery na území ako veľmi náročné. Financovať z grantu vybagrovanie a odvoz 10 - 15 tis. m3 slatinovky sa ukázalo ako nereálne. Nakoniec bol terén bývalého ramena Váhu znížený len cca o 0,5 m vyhrnutím zeminy pomocou buldozéru do okolitého priestoru v chránenom území. Stav PR Prepadlisko sa zlepšil, posilnili sa hydrické biotopy, no optimálny stav sa nedosiahol. Napriek tomu, že išlo o pomerne jednoduchý zásah, ktorý je možno popísať pár vetami, neodpustím si pre poučenie i výstrahu prípadných nasledovníkov vymenovať aspoň podstatnú časť dokumentov, ktoré si realizácia prác v PR vyžiadala : skrátená projektová dokumentácia "zastrešená" projekčnou organizáciou, znalecký posudok - výpočet úradnej ceny nehnuteľnosti, výpočet odvodu za vyňatie pozemku z LPF, vstup na lesné pozemky od Zsl.ŠL, rozhodnutie o vyňatí pozemku z LPF od Lesného úradu Trenčín, súhlas - vyjadrenie Lesného úradu Trenčín k projektovej úlohe, vyjadrenie vlastníka OcÚ k ťažbe zeminy, geometrický plán a identifikácia parciel, rozhodnutie ObÚŽP Trenčín na zriadenie vodohospodárskeho diela (rekonštrukcia odberného objektu - stavidla), rozhodnutie o využití územia od ObÚŽP Trenčín, súhlas k vydaniu územného rozhodnutia od Lesného úradu Trenčín, rozhodnutie - posudok ObÚ-št. obvod. hygienika v Trenčíne a ďalšie menej významné stanoviská, vyjadrenia, objednávky atď. Okrem toho boli robené kontrolné dni a pri realizácii prác takmer každodenná kontrola.
 
 
Jama č. 3 po výrube v januári 1996
 
        PR Zamarovské jamy bola vyhlásená v roku 1984 v k.ú. Zamarovce a Trenčín (Kubra) na ochranu bývalých štrkových jám, ktoré predstavujú zazemňovaciu sukcesnú sériu malých vodných nádrží. Podstatnú časť tohto chráneného územia s celkovou výmerou 6,4 ha tvoria močiarne biotopy a mäkký luh v 5-tich jamách - kazetách vzniklých ťažbou štrku. V dôsledku intenzívneho zazemňovania, ako aj v dôsledku zarezávania sa Váhu do svojich náplavov, sa situácia rapídne zhoršovala, takže okrem 2 - 3 jarných mesiacov a výnimočných povodní zostávali Zamarovské jamy bez vody. Zhoršenie hydrologického režimu sa prejavilo na rapídnom ústupe vodných a močiarnych druhov. Už v roku 1988 bol vypracovaný a schválený ORO tejto PR, ktorého podstata spočívala vo vyťažení sedimentov z jamy č. 1 - 4. Aj pri vtedajších cenách boli náklady na údržbu tohto chráneného územia odhadnuté na 1,7 milióna Kčs, takže štátna ochrana prírody čakala na zázrak a s nástupom nových politickoekonomických pomerov na sponzora. Vďaka pochopeniu a obetavosti niektorých pracovníkov ObÚŽP v Trenčíne, vhodnej stratégii a ústretovosti Doprastavu a.s., odštepný závod Žilina, sa začali začiatkom roka 1996 napĺňať sny ochrany prírody. Slovenská agentúra ŽP v Trenčíne, ako odborný gestor celej akcie, vypracovala v spolupráci s autorizovanou projekčnou organizáciou skrátenú projektovú dokumentáciu na údržbu PR Zamarovské jamy. Lokalita našťastie nebola súčasťou LPF, takže nevyhnutný počet súhlasov, rozhodnutí a vyjadrení bol oproti predošlému územiu nižší. Priaznivá zima 1996 umožnila veľmi rýchly postup prác. Už v januári boli vyrúbané dreviny z dna jamy č. 1 - 4 a do jarných povodní sa začala intenzívna ťažba sedimentov v jame č. 2, 3, 4. Nepoužiteľné zabahnené a ílové sedimenty boli "pochované" do prepážok medzi jednotlivými jamami. Prehĺbenie najmenšej jamy č. 1 sa ukázalo technicky veľmi problematické, preto zostala v pôvodnom stave, podobne ako aj jama č. 5, ktorá je kompletne porastená lužným lesom a so zásahom v nej neuvažoval ani ORO. Doťaženie uvedených troch jám bolo ukončené do jesene 1996. Pri prácach sa použila najvýkonnejšia technika - bagre, grédre, buldozéry, nákladné autá. Zintenzívnenie znečisťovania tohto chráneného územia komunálnym odpadom si vynútilo v roku 1997 vybudovanie ochrannej "hrádzky" po obvode územia pozĺž poľnej cesty, aby sa tak znížilo riziko prenikania motorových vozidiel do rezervácie. Vybudovaný zemný val sa osial hydroosevom. Zároveň sa začal pripravovať aj projekt dosadby drevín v PR Zamarovské jamy, na základe ktorého by malo byť v roku 1998 vysadených asi 140 stromov a vyše 3 tisíc krov. Aj bez plánovanej výsadby, ktorá predstavuje už len šľahačku na torte, možno hodnotiť údržbu PR Zamarovské jamy ako veľmi vydarenú akciu, ktorá na ďalšie desaťročia zvrátila prirodzenú zazemňovaciu sukcesiu tejto významnej lokality v trenčianskom regióne. Len vďaka priaznivej súhre okolností, pochopeniu a obetavosti všetkých zainteresovaných strán, nezaplatil investor a odborný gestor celej akcie - SAŽP za vzniknuté dielo ani symbolickú korunu, pričom len náklady na zemné práce (premiestnených bolo vyše 60 tis. m3 materiálu) dosiahli 5 - 7 miliónov korún.
 
 
Časť mŕtveho ramena po realizácii prác ...
 
... a v lete 1997 po napustení vody

         Ako vyplýva z uvedených príkladov, na rozsiahlejšiu údržbu chránených území pri použití ťažkej techniky je nutné sa pozerať ako na hocakú stavebnú činnosť. Pri hodnotení takéhoto manažmentu vystupuje do popredia niekoľko rovín :
 

  1. Odborná rovina : Plánovaná údržba CHÚ sa musí opierať o ekologické princípy a technické možnosti, na základe ktorých je možné teoreticky i prakticky dosiahnuť zlepšenie stavu územia. Konkrétne opatrenia bývali zhrnuté v tzv. osobitnom režime ochrany (ORO), dnes v programe starostlivosti o CHÚ. Rozsiahlejší zásah si obyčajne vyžaduje aj vypracovanie projektovej dokumentácie.
  2. Legislatívna rovina : Zásah do územia, a údržba ním je, si vyžaduje udelenie výnimiek zo Zákona NR SR č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, prípadne z iných zákonných noriem, ako aj dodržanie bežných legislatívnych postupov.
  3. Ekonomická rovina : Pri hocakom finančnom zabezpečení akcie je potrebné, aby bol tok financií prehľadný a podľa možnosti kontrolovaný odborníkom. Kontrola čerpania financií zo strany investora (organizácie ochrany prírody) je nevyhnutným predpokladom úspešnej realizácie údržby.
  4. Morálna rovina : Nakoľko údržba CHÚ vychádza väčšinou z altruistických pohnútok a uskutočňuje sa v podmienkach, v ktorých nie všetky legislatívne normy vyhovujú a prajú navrhovanému manažmentu, musí sa niekedy zodpovedný pracovník pripraviť na "prekrútenie paragrafov" v prospech CHÚ a prírody. S tým sa však musíme vyrovnať, rovnako ako aj so skutočnosťou, že po skončení údržby, a je to jedno či za korunu alebo niekoľko miliónov, sa nám nedostane ani jediného "ďakujem".
 
Jama č. 3 v máji 1997