Ústava Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. - (ďalej len Ústava) obsahuje v rámci druhej hlavy, ako súčasť základných práv a slobôd, osobitný šiesty oddiel Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V čl. 45 tohto oddielu sa ustanovuje, že k a ž d ý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
        Podľa čl. 51 Ústavy sa možno domáhať vyššie uvedených práv len v medziach zákonov, ktoré ustanovenie cit. článku Ústavy vykonávajú.
        V platných predpisoch reglemetujúcich ochranu životného prostredia alebo jeho zložiek, vrátane zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je problematika sprístupňovania informácií o životnom prostredí upravená veľmi rôznorodo a spravidla podstatne užšie ako ustanovuje čl. 45 Ústavy.
        Určitou výnimkou je § 14 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, kde je toto právo upravené sčasti:

            Okrem rôznorodosti (nejednotnosti) podrobnejšej právnej úpravy ústavného práva na informácie o životnom prostredí v existujúcich zákonoch upravujúcich starostlivosť o životné prostredie ako celok, resp. jeho zložky, možno konštatovať spravidla väčšie či menšie nedostatky v hmotnoprávnej úprave a takmer úplnú absenciu zodpovedajúcej procesnoprávnej úpravy.

        Vo väčšine z uvedených predpisov, má informačná povinnosť skôr charakter oznamovacej povinnosti voči orgánom štátnej správy na účely výkonu štátnej správy, resp. štátneho dozoru v tejto oblasti. Právo tretích osôb nahliadať do príslušnej dokumentácie je spravidla viazané na preukázanie právneho záujmu, na postavenie príslušnej fyzickej či právnickej osoby ako účastníka správneho konania a podobne.
        Tento nedostatok je čiastočne prelomený v predpisoch o ochrane ovzdušia, o ochrane prírody a krajiny, a najmä v zákone NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, hmotnoprávne aj v zákone o životnom prostredí.

        Slovenská republika sa podpisom Európskej dohody o pridružení zaviazala o.i. zharmonizovať svoj právny poriadok s právom Európskej únie. V Európskej únii platí pre túto oblasť Smernica Rady zo 7. júna 1990 č. 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí (ďalej len Smernica ES).
        Rada Európy, ktorej členom je aj Slovenská republika, vydala Odporúčanie výboru ministrov č. R (81) 19 o prístupe k informáciám, ktoré vlastnia verejné orgány. Ide o dokument upravujúci voľný prístup k informáciám, ktoré vlastnia verejné orgány, týkajúci sa nielen životného prostredia, ale aj ďalších oblastí.
        Slovenská republika je jedným zo signatárov medzinárodného Dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie (Lugano 21.6.1993). Luganský Dohovor obsahuje osobitnú kapitolu III. Prístup k informáciám.

        Požiadavku na voľný prístup k informáciám o životnom prostredí obsahuje aj zásada č. 10 Deklarácie prijatý na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji, konanej 3.-14. júna 1992 v Riu de Janeiro. Smernica ES, ako aj ďalšie medzinárodné dokumenty uvedené vyššie, vychádzajú najmä z týchto princípov:

  1. Právo na informácie o životnom prostredí patrí medzi základné ľudské práva a slobody.
  2. Žiadateľ o informáciu o životnom prostredí nie je povinný preukazovať právny alebo iný dôvod, ani účel, na ktorý informáciu požaduje.
  3. Sprístupňujú sa informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú orgány štátnej správy a územnej samosprávy, nimi riadené odborné organizácie, prípadne aj niektoré iné právnické alebo fyzické osoby, poverené výkonom konkrétnych úloh pre verejnú správu.
  4. Ustanovujú sa dôvody, pre ktoré možno sprístupnenie informácie o životnom prostredí obmedziť alebo odmietnuť.
  5. Každé odmietnutie, resp. obmedzenie sprístupnenia informácie o životnom prostredí musí byť povinným subjektom odôvodnené. Okrem toho musí byť zabezpečené právo žiadateľa o informáciu, aby sa v prípade odmietnutia, resp. obmedzenia sprístupnenia informácie o životnom prostredí mohol tohto svojho práva domáhať v administratívnom, či v súdnom konaní.
  6. Za sprístupnenie informácie o životnom prostredí možno požadovať úhradu v rozumnej výške, ktorá však nemá byť väčšia ako náklady spojené so sprístupnením informácie. Je neprípustné požadovať náhradu nákladov vynaložených na získanie (obstaranie) informácie o životnom prostredí.
  7. Sprístupňovanie informácií o životnom prostredí sa delí na:

    8. a) pasívne - sprístupňovanie jednotlivým konkrétnym žiadateľom na základe osobitnej žiadosti,
    b) aktívne - uverejňovaním a publikovaním príslušných informácií, správ a pod., v masmédiách, v odborných alebo účelových publikáciách, v počítačovej sieti a podobne.
        Pre naplnenie ústavného práva podľa čl. 45 Ústavy Ministerstvo životného prostredia SR v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 1997 pripravilo návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí a zabezpečilo jeho pripomienkovanie nielen príslušnými ústrednými orgánmi, ale aj Združením miest a obcí Slovenska, asociáciami a združeniami podnikateľov, vybranými stavovskými komorami, Konfederáciou odborových zväzov, odbornými vedeckými ustanovizňami a mimovládnymi organizáciami. K uľahčeniu prípravy návrhu zákona v podstatnej miere prispela spolupráca nášho ministerstva s Harvard Institute for International Development, a to tak po stránke finančnej podpory, ako aj po stránke zabezpečenia výmeny poznatkov v tejto oblasti so zahraničnými odborníkmi.

        Po prerokovaní tohto návrhu v Rade vlády SR pre verejnú správu a v Legislatívnej rade vlády SR (v októbri a decembri 1997) vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 10.2.1998 schválila návrh tohto zákona. Vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí bol začiatkom marca 1998 predložený Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie.
 
 

Stručná charakteristika vládneho návrhu zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí

        Vládny návrh zákona po hmotnoprávnej i procesnoprávnej stránke upravuje oblasť prístupu k informáciám o životnom prostredí a v súlade s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi obsahuje najmä tieto princípy (ustanovenia):
 

  1. Zavádza sa zákonná definícia pojmu informácia o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu, v podstate ako informácia v písomnej, obrazovej alebo zvukovej forme, alebo informácia na inom hmotnom nosiči reprodukovateľnom technickými prostriedkami:

    2. a) o stave zložiek životného prostredia,
    b) o činnostiach a opatreniach, ktoré ohrozujú alebo poškodzujú životné prostredie,
    c) o vlastnostiach, množstvách a pôsobení činiteľov spôsobujúcich znečisťovania a poškodzovanie životného prostredia,
    d) o činnostiach a opatreniach prijatých na ochranu životného prostredia (vrátane plánov a programov na ochranu životného prostredia a prevenciu ochrany zdravia ľudí),
    e) určená podľa osobitného predpisu (napr. novopripravované predpisy týkajúce sa uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov).
    Pre tieto informácie sa v zákone zavádza legislatívna skratka informácia o životnom prostredí.
    V prípade pochybnosti, či ide o informáciu o životnom prostredí, rozhodne Ministerstvo životného prostredia SR.
  2. Zákon upravuje:

    3. a) pasívne sprístupňovanie informácií o životnom prostredí (sprístupňovanie na základe žiadosti) - § 3 až 13, (Poznámka: Viac v ďalšej časti článku)
    b) aktívne sprístupňovanie informácií o životnom prostredí (§ 14 až 16), a to
  3. Povinnosť sprístupňovať informácie o životnom prostredí majú orgány štátnej správy a obce (ďalej len príslušný orgán) a nimi zriadené alebo založené právnické osoby alebo právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, zmluvne poverené výkonom určitých úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie pre verejnú správu (ďalej len organizácia).
  4. Sprístupnením informácií o životnom prostredí sa rozumie umožnenie voľného prístupu k jestvujúcim (nachádzajúcim sa v príslušnom orgáne alebo organizácii) informáciám o životnom prostredí v súlade s týmto zákonom, najmä ich zverejnenie, poskytnutie na základe žiadosti, umožnenie nahliadnuť do príslušných materiálov a robiť z nich kópie a odpisy. Pri určovaní formy sprístupnenia, ktorá má byť adekvátna s ohľadom na konkrétny prípad, príslušný orgán alebo organizácia prihliada najmä na formu žiadosti, rozsah alebo obsah požadovanej informácie, na svoje možnosti a na ďalšie okolnosti prípadu.
  5. Právo na sprístupnenie informácie o životnom prostredí má každý bez preukázania právneho alebo iného záujmu alebo dôvodu, na ktorý informáciu požaduje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
  6. V zákone sa taxatívnym spôsobom vypočítavajú dôvody:
    7. Ochranu práv a právom chránených záujmov žiadateľov informácie o životnom prostredí a zamedzenie svojvoľného uplatňovania dôvodov pre nesprístupnenie informácie (vrátane ochrany proti nečinnosti príslušného orgánu alebo organizácie) zaručuje o.i. postup podľa § 12 vládneho návrhu zákona - pozri bod 10 nižšie.
  7. V § 7 a 8 vládneho návrhu zákona sa ustanovuje osobitný postup umožňujúci prelomiť v osobitnom správnom konaní a z taxatívne určených dôvodov ochranu obchodného tajomstva, resp. ochranu práv tretej osoby, ktorá poskytla príslušnému orgánu alebo organizácii informáciu o životnom prostredí bez právnej povinnosti.

    8. Toto konanie v odôvodnených prípadoch začína ex officio a uskutočňuje ho príslušný orgán.
  8. Vládny návrh zákona ustanovuje pomerne širokým spôsobom formy žiadosti o sprístupnenie informácie o životnom prostredí. Každá takáto žiadosť však musí byť dostatočne určitá, musí byť z nej zrejmé najmä, kto ju podáva, ako aj obsah a rozsah požadovanej informácie o životnom prostredí. Ak je žiadosť neúplná, vyzve príslušný orgán alebo organizácia žiadateľa, aby ju v lehote 15 dní doplnil.

    9. Nedoplnenie, resp. nedostatočné doplnenie žiadosti môže byť dôvodom pre nesprístupnenie informácie o životnom prostredí.
  9. V súlade so Smernicou ES i ďalšími medzinárodnými dokumentmi sa ustanovuje lehota na sprístupnenie informácie o životnom prostredí, a to bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch mesiacov.
  10. Každé úplné alebo čiastočné nesprístupnenie informácie o životnom prostredí musí príslušný orgán alebo organizácia odôvodniť a zároveň musí upovedomiť žiadateľa o jeho práve podľa § 12 ods. 2, 3 a 5. Podľa týchto ustanovení má žiadateľ právo:

    11. a) ak nesúhlasí so spôsobom vybavenia jeho žiadosti príslušným orgánom alebo organizáciou, ako aj
    b) v prípade nečinnosti príslušného orgánu alebo organizácie (t. j. neposkytnutia informácie v lehote ustanovenej v § 11), podať príslušnému orgánu do 30 dní návrh na začatie správneho konania o sprístupnenie informácie o životnom prostredí. V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je toto správne konanie zo zákona začaté dňom, keď takýto návrh žiadateľa bol doručený na príslušný orgán. Toto správne konanie (vrátane príslušného odvolacieho konania) je v zmysle § 4 ods. 2 zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. 1/1998 Z.z. oslobodené od správnych poplatkov. V súlade s § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a čl. 46 Ústavy sa žiadateľ môže po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní domáhať tohto svojho práva žalobou na súde.
  11. Informácia o životnom prostredí sa sprístupní za úhradu nákladov spojených s jej sprístupnením. Takýmito nákladmi sa rozumejú nielen náklady na zhotovenie kópie, poštovné a balné, ale v niektorých prípadoch aj náklady spojené s vyhľadaním, resp. spracovaním, najmä komplexnejšej informácie o životnom prostredí. Podrobnosti ustanovuje vykonávacia vyhláška Ministerstva životného prostredia SR. Príslušný orgán alebo organizácia, ktorá sprístupňuje informáciu o životnom prostredí, môže upustiť od požadovania úhrady, ak táto nepresiahne výšku 100 Sk.
  12. Týmto zákonom sa zároveň zrušuje § 14 a § 18 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

        Záver

        Záverom možno konštatovať, že vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí je kompatibilný nielen s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi, ale prakticky aj s príslušnými ustanoveniami či princípmi pripravovaného Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti a prístupe k spravodlivosti v otázkach týkajúcich sa životného prostredia.

        Podľa poznatkov získaných autorom tohto článku na X. zasadnutí pracovnej skupiny na prípravu konečného znenia návrhu uvedeného Dohovoru z 3. - 6.3.1998 v Ženeve, by mal byť podpísaný na konferencii ministrov životného prostredia v júni 1998 v dánskom Aarhuse a vstúpiť do platnosti po jeho ratifikácii minimálne 16 Zmluvnými stranami by mal okolo roku 2002.
        Vládny návrh uvedeného zákona predstavuje modernú právnu úpravu voľného prístupu k informáciám o životnom prostredí a podľa jeho šírky a hĺbky ide o prvý, resp. jeden z prvých takýchto zákonov v krajinách strednej a východnej Európy s transformujúcou sa ekonomikou.
        Schválením tohto moderného zákona Národnou radou Slovenskej republiky by sa v podstatnej miere zabezpečilo a upravilo uplatňovanie ústavného práva na voľný prístup k informáciám o životnom prostredí ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd.