Agroekosystémy boli stredobodom pozornosti účastníkov III.zasadnutia Konferencie členských krajín Dohovoru o biologickej diverzite (okolie Spišského hradu)
        Pod pojmom biologická diverzita, resp. biologická rôznorodosť (zaužívaný je tiež skrátený pojem - biodiverzita) sa chápe pestrosť a bohatstvo všetkých druhov organizmov, živočíchov a rastlín a rozmanitosť ich prirodzených alebo umelých stanovíšť. To predstavuje krásu a malebnosť živej prírody, ktorá obklopuje a dopĺňa ľudskú spoločnosť a súčasne bohatosť a pestrosť prírodných zdrojov využívaných na jej rozvoj. Vytvára krajinné a prírodné prostredie jedinečnou mozaikou všetkých foriem života na Zemi. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú biologické zdroje, ktoré využívala a využíva ľudská spoločnosť pri svojom rozvoji a zabezpečovaní jej potrieb, najmä potravín a liečiv.

        V Riu de Janeiro sa v dňoch 3. - 14. 6. 1992 konala Konferencia OSN pre životné prostredie a rozvoj (UNCED ´92). V záverečnej fáze konferencie sa uskutočnil takzvaný Rio-Summit, ktorý je z hľadiska významu porovnateľný s Helsinskou konferenciou. Išlo o najväčšie stretnutie vrcholných predstaviteľov štátov sveta v dejinách OSN a veríme, že čo sa dosiahlo v rámci posthelsinského procesu v otázkach odzbrojenia a ľudských práv, to prinesie vývoj po tomto summite v oblasti ochrany biologickej diverzity na našej planéte. Z najdôležitejších dokumentov prijatých konferenciou treba uviesť Deklaráciu z Ria, Agendu 21 a Dohovor o biologickej diverzite.

        Proces prijatia Dohovoru o biologickej diverzite sa pripravoval dlhodobo a jeho konečný text bol schválený na Konferencii v Nairobi ešte pred podujatím v Riu. Od 5. 6. 1992 bol Dohovor o biologickej diverzite otvorený na podpis a do 14. 6. 1992 ho podpísalo 157 krajín a do
        4. 6. 1993 pribudli podpisy ďalších 11 štátov. Dohovor nadobudol platnosť 29. 12. 1993, kedy boli v sídle OSN v New Yorku uložené ratifikačné listiny tridsiatej zmluvnej krajiny.
        Najvyšším orgánom Dohovoru o biologickej diverzite je Konferencia členských krajín Dohovoru, výkonným orgánom je Medzinárodný sekretariát sídliaci v Montreale. Najvyšším exekutívnym orgánom je Byro Konferencie členských krajín, v ktorom je zastúpených 12 členov na základe rozhodnutia najvyššieho orgánu (Konferencia členských krajín Dohovoru). Pomocným orgánom je Poradný orgán pre vedu, techniku a technológiu, ktorý pripravuje a prerokováva agendu v medzikonferenčnom období.
 

 
NPR Dobročský prales
 
        Prijatím Dohovoru ako dokumentu medzinárodného práva na konferencii organizovanej OSN sa dovŕšil proces vytvorenia konvencie, ktorá vytvára právne zastrešenie obdobným dohovorom orientovaným na ochranu prírody vcelku, ochranu voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov a ochranu prírodných zdrojov. Dohovor žiadnym ustanovením neruší tieto dohovory a konvencie a ani ich neprekrýva, alebo nevyjadruje nadradenosť. Jeho významom a postavením však zastrešuje mnohé problémové okruhy a vyjadruje k nim nový prístup najmä z globálneho celosvetového významu. Súčasne dopĺňa tie problémové okruhy, ktoré sú mimoriadne citlivé a doteraz neriešené z hľadiska medzinárodného práva (častokrát neriešené ani na národných úrovniach). Z týchto dôvodov sa Dohovor chápe ako vrcholový dokument vo svojej širokej problematike a jeho jednotlivé vecné a právne ciele vypĺňajú priestor v starších konvenciách a ich riešením sa uzatvára ich pôvodný zámer.
        Dohovor v súlade s Chartou spojených národov a princípami medzinárodného práva priznáva štátom suverénne právo využívať svoje vlastné zdroje v rámci ekologickej politiky ale súčasne i zodpovednosť za stav životného prostredia, ktorého sú zložky biologickej rôznorodosti neoddeliteľnou súčasťou.

        Dohovor má tri základné ciele - ochranu biologickej diverzity, zabezpečenie trvalo udražateľného využívania jej zložiek a zabezpečenie spravodlivého prerozdeľovania prínosov z využívania genetických zdrojov zohľadňujúc všetky práva na tieto zdroje. Predmetom Dohovoru a hlavným cieľom obsiahnutým v pojme ochrana biodiverzity je zlepšiť podmienky pre uchovanie biologickej rôznorodosti a dosiahnutie trvalo udržateľného využívania biologických zdrojov.
        Dohovor o biologickej diverzite je z hľadiska medzinárodného environmentálneho práva významným medzníkom. Po prvýkrát sa v ňom rieši ochrana života vo všetkých jeho formách, vrátane ochrany biologických systémov, v ktorých tieto formy života vznikli. To znamená, že zrovnoprávňuje z hľadiska potreby zachovania organizmy vzniknuté prirodzene ako výsledok evolúcie, s tými, ktoré sú výsledkom cielenej činnosti človeka, t. j. produktom biotechnológií.
 

 
 
        Dohovor je progresívny i tým, že ustupuje od sektorálneho nazerania na ochranu biologickej rôznorodosti. Zdôrazňuje potrebu takého využívania biologických zdrojov hospodársky orientovanými rezortami, ktoré nebude smerovať k znižovaniu genetickej variability, alebo dokonca k vymiznutiu niektorého druhu z povrchu Zeme. Unikátnosť Dohovoru spočíva v jeho priamom vyjadrení zodpovednosti za to, že biologická rôznorodosť musí byť zachovaná z dôvodov etických ako prejav úcty k životu i ako dedičstvo budúcich generácií, musí byť zachovaná ako trvalý zdroj ekonomického rozvoja a nevyhnutný predpoklad pre prežitie človeka. Dohovor zaväzuje všetky zmluvé strany spracovať a rozvinúť národnú stratégiu ochrany biodiverzity a využívať všetky možnosti a metódy pre identifikovanie zložiek biologickej rôznorodosti.
        Vláda Slovenskej republiky uvedomujúc si význam zachovania biologickej diverzity pre zachovanie života na Zemi, súhlasila s pristúpením k Dohovoru v máji 1993. Dňa 23. augusta 1994 prezident Slovenskej republiky po súhlase NR SR z 18. augusta 1994 Dohovor ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN 25. augusta 1994 a v súlade s článkom 36 ods. 1 Dohovoru sa Slovenská republika po deväťdesiatich dňoch 23. novembra 1994 stala zmluvnou stranou Dohovoru.
        V septembri 1994 bol na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky zriadený Národný sekretariát Dohovoru o biologickej diverzite ako hlavný organizačný útvar s priamym napojením na všetky inštitúty využívajúce zložky biologickej diverzity pre vedecké, hospodárske a komerčné ciele a s prepojením na medzinárodnú sieť kontaktných štruktúr zodpovedných za implementáciu Dohovoru na národných a medzinárodných úrovniach.

        Z nevyhnutnosti zabezpečenia nezávislého a odborného prierezového dohľadu bola ustanovená Slovenská komisia Dohovoru o biologickej diverzite ako prierezový poradný orgán pre odbornú koordináciu a garanciu implementácie Dohovoru v Slovenskej republike. Komisiu zriadil minister životného prostredia 24. novembra 1995 a jej Štatút prerokovala vláda SR 25. 6. 1996. Tým sa združil veľmi významný odborný potenciál akceptovaný nielen našou vládou, ústrednými orgánmi štátnej správy, ale aj všetkými dotknutými odbornými inštitúciami a verejnosťou, ktorý bude dohliadať na implementáciu Dohovoru o biologickej diverzite na Slovensku a svojou autoritou aj garantovať smerovanie a orientáciu všetkých činností, sektorových koncepcií a legislatívy vo vzťahu k cieľovej orientácii Dohovoru. Jej význam sa bude v procese ekonomickej transformácie zvyšovať, lebo ochrana biodiverzity zahŕňa v sebe posun z defenzívnej pozície ochrany prírody pred vplyvmi civilizačného rozvoja k ofenzívnemu úsiliu, ktoré hľadá uspokojovanie ľudských potrieb z biologických zdrojov pri zabezpečení trvalo udržateľného organického bohatstva Zeme. Tento cieľ sa týka najmä doposiaľ málo zmenených alebo nezmenených ekosystémov, ako aj intenzívne využívaných hospodárskych systémov a domestifikovaných alebo kultivovaných druhov.
 

 
 
        Jednou z hlavných úloh Slovenskej komisie pre Dohovor o biologickej diverzite bolo iniciovať spracovanie, predloženie a schválenie národnej stratégie ochrany trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity v intenciách Dohovoru a nadväzných medzinárodných právnych dokumentov. Táto úloha bola splnená, keď Slovenská republika ako jedna z prvých krajín strednej a východnej Európy spracovala a schválila Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku ako svoj prvý príspevok k implementácii Dohovoru o biologickej diverzite a procesu UNCED´92. Stratégia bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 231 z 1. 4. 1997 a následne bola prerokovaná a schválená Národnou radou Slovenskej republiky uznesením NR SR č. 676 z 2. 7. 1997. Vláda SR sa vrátila k uzneseniu NR SR a prijala doplňujúce uznesenie vlády SR č. 587 z 12. 8. 1997, v ktorom konkretizovala kompetencie jednotlivých dotknutých orgánov. Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku sa týmto stala kľúčovým a principiálnym dokumentom pre ochranu diverzity druhov, ekosystémov a genetickej diverzity, cieľovou stratégiou starostlivosti o prírodu a krajinu, vstupuje do špecializovaných problematík dotýkajúcich sa biotechnológií a ich rozvoja, genetických bánk a využívania výsledkov biotechnologických výskumov v prospech spoločnosti a zaistenia trvalo udržateľného využívania biologických zdrojov.

        Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku predstavuje dlhodobý koncepčný proces ktorý bol zostavený ako súbor zámerov štátneho záujmu pre implementáciu Dohovoru o biologickej diverzite. Na území Slovenska sa bude realizovať jednotlivými akčnými plánmi, ktoré budú na seba v daných časových horizontoch nadväzovať.
        Prvý Akčný plán pre obdobie rokov 1998-2010 predstavuje iniciálny program súbornej realizácie konkrétnych úloh. Ide o systémový prístup v logickom rade, od ktorého sa bude vecne a časovo odvíjať príprava následných akčných plánov, a tak vytvárať dlhodobý a komplexný príspevok Slovenskej republiky k implementácii Dohovoru o biologickej diverzite ako i nadväzných medzinárodných a národných dokumentov.

        Akčný plán bol pripravený z podkladov a návrhov, ktoré zaslali jednotlivé rezorty a ktoré boli precízne pripravené ich odborným zázemím rezortných vedeckých, špecializovaných a hospodárskych inštitúcií, ktoré sa svojím spôsobom dotýkajú problematiky ochrany a využívania biologickej diverzity. Súčasne sa na príprave podieľala Slovenská komisia Dohovoru o biologickej diverzite, ako aj vybraný kolektív špičkových expertov profesionálne orientujúcich sa v problematike Dohovoru o biologickej diverzite, alebo konkrétne činných v daných odboroch. Pre tento účel bola využitá aj malá grantová podpora Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF), čo umožnilo osloviť špičkových expertov a organizovať viacero stretnutí a seminárov, zameraných na prípravu akčného plánu. Jednotlivé skupiny návrhov, členených podľa vyjadrených cieľov a Strategických smerov Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku, boli zakomponované do súboru požadovaných úloh, pričom boli zohľadnené návrhy stupňov priorít štátneho záujmu v danej problematike, ako i forma realizačných nástrojov.

        V Akčnom pláne sa reflektujú rezortné koncepcie, stratégie, plány a programy, ktoré sa už realizujú a sú v plnom súlade s Národnou stratégiou ochrany biodiverzity na Slovensku. Zohľadnili sa zámery kľúčových rezortných dokumentov zaoberajúcich sa využívaním prírodných a biologických zdrojov a biotechnológií a celkový trend, ktorý smeruje k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti v jeho základnej definícii a vytvára priestor a návod k vyplneniu chýbajúcich článkov vedúcich k tomuto cieľu.

        Okrem Ministerstva životného prostredia SR sa na gescii realizácie bude účinne podieľať aj Slovenská komisia Dohovoru o biologickej diverzite, ako jej to vyplýva zo Štatútu, ktorý schválila vláda SR 25. 6. 1996. Od nej sa očakáva aj spracovanie podkladov pre prierezové hodnotenie stavu biodiverzity a príprava metodiky, ktorá je nevyhnutná pre objektívne hodnotenie indikátorov stavu a trvalo udržateľného využívania biodiverzity tak, ako je to uvedené vyššie.

        Koncom roka 2008 sa začne príprava, druhého Akčného plánu pre realizáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku a pre túto činnosť sa v tom období pripraví súbor hodnotiacich aktivít na posúdenie smerovania a účinku prvého Akčného plánu.
        4. zasadanutie Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktoré bolo v Bratislave od 4. 5. do 15. 5. 1998, sa Akčný plán na tejto mimoriadne významnej akcii prezentoval a bol podkladom pre postup oficiálnej vládnej delegácie na Konferencii.
        Samostatná Slovenská republika sa v plnom rozsahu zaväzuje uviesť do života obsah Dohovoru o biologickej diverzite. Máme preto optimálne podmienky spočívajúce v stabilnom odbornom zázemí, v existujúcej štruktúre chránených území a významných ekologicko-funkčných plôch, ako aj v zaangažovanosti príslušných vládnych, vedecko-odborných aj ďalších inštitúcií a jednotlivcov.