Niet pochýb o tom, že Karpaty svojou geografickou polohou predstavujú najdôležitejší východoeurópsky genetický rezervoár veľkých predátorov do budúcnosti, z ktorého dochádza k postupnému znovuosídľovaniu štátov strednej a západnej Európy. V súčasnosti sme napr. svedkami opätovného osídľovania Álp medveďom a vlkom, stabilizovania populácií rysa reintrodukovaného do Álp, Slovinska, Nemecka a Čiech. Slovenské vlky prenikajú na Moravu, do Rakúska a Maďarska. Nárast početnosti veľkých predátorov a tendencia osídľovania pôvodných území ich výskytu, prináša so sebou mnoho problémov, ktoré boli predmetom živej diskusie na konferencii vo Zvolene v minulom roku. Veľké šelmy sú bezprostredným konkurentom človeka, poľovníka a poľnohospodára. Program ich zachovania do budúcnosti naráža predovšetkým na nepriaznivý postoj týchto dvoch skupín obyvateľstva voči nim. Referujúci sa zhodli na tom, že populácie medveďa, vlka a rysa sú stabilizované, no hlavnou hrozbou ich budúcej existencie je predovšetkým nadmerný poľovnícky tlak, pytliactvo a strata vhodného prostredia.

        Medzinárodná organizácia WWF (World Wide Fund for Nature) od roku 1995 započala rozsiahlu iniciatívu na záchranu veľkých šeliem v Európe. V rámci tohto programu sa v rumunských Karpatoch rozbehol intenzívny medzinárodný nemecko - rumunský projekt výskumu šeliem. Informáciu o predbežných výsledkoch tohto projektu podal Christoph Promberger so svojimi spolupracovníkmi. Doterajší výskum sa sústredil prevažne na sledovanie priestorovej aktivity vlkov metódou rádiotelemetrie a osvetovú činnosť zameranú na zlepšenie postoja miestneho obyvateľstva k vlkom. Z telemetrického sledovania 13 označených vlkov vyplynul poznatok, že domovský okrsok juhokarpatských vlkov sa pohybuje od 8000 do 13 000 ha. Zaujímavosťou je už tri roky sledovaná telemetricky označená vlčica Timish, ktorá v noci navštevuje mesto Brašov a okolité dediny (smetiská, zoologickú záhradu a pod.), cez deň sa vracia do lesa, kde žije obvyklým spôsobom divého vlka. V roku 1997 televízna spoločnosť BBC nakrútila pomocou špeciálnych, diaľkovo ovládaných infrakamier film o tejto vlčici, zachytávajúci detaily z odchovu a vyvádzania mláďat, nočných návštev mesta, stretnutia s ľuďmi a množstvo iných zaujímavých záberov zo života vlkov, ktoré sa dosiaľ v európskych podmienkach voľnej prírody nepodarilo nakrútiť. V rámci projektu vybudovali terénnu stanicu, kde chovajú dva mladé vlky pre osvetové a ekoturistické účely.
 

 
Rys na Poľane
 
        Podobný projekt záchrany veľkých šeliem v Bulharsku predstavila Elena Tsingarska. Cieľom je zlepšenie ochrany vlka a medveďa, ktorých populácie sú stabilizované (cca 2000 vlkov a 800 medveďov). Rys sa pokladá za vyhynutý druh už 30 rokov, ale je určitý predpoklad jeho návratu do Bulharska z východného Srbska. Značný priestor sa venuje ochrane domácich zvierat pred šelmami pomocou strážnych psov, najmä s využitím miestneho plemena ohrozeného vyhynutím, karakatchanského ovčiaka.

        Otázku záchrany a obhospodarovania medvedej populácie na Slovensku opísal Milan Janík. Wojciech Smietana referoval o výsledkoch zimného sčitovania a výskumu priestorovej aktivity piatich vlčích svoriek na území Národného parku Bieszcady v poľských Karpatoch, susediacich so Slovenskom. Priemerná veľkosť domovských okrskov počas 5 ročného sledovania bola 8500 ha. K takmer rovnakým výsledkom dospeli výskumníci zo Slovenska (Finďo, Chovancová a kol.), ktorí pomocou dvoch telemetricky označených vlkov v Tatranskom národnom parku a v NP Nízke Tatry zistili veľkosť zimných okrskov 8600 a 8500 ha. Domovský okrsok a aktivitu jednej sledovanej vlčej svorky v rumunských Karpatoch zdokumentoval Lucian Petre. Návrat vlka do Švajčiarska z Talianska cez Francúzsko (Národný park Mercantour) veľmi názorne zdokumentoval Jean Marck Landry. Zložitý súčasný právny stav vlka na Slovensku opísala Jana Budajová. Otázke mapovania a zisťovania stavu populácie vydry na Slovensku sa venoval Peter Urban a v Českej republike Petr Grendziok. O výslekoch výskumu potravy mačky divej referoval Jozef Sládek.
        Vzácny hosť z Kanady Tony Clevenger predniesol prednášku o 20 ročných skúsenostiach s využívaním preventívnych opatrení na zamedzenie kolízií zveri s automobilovou dopravou na transkanadskej autostráde križujúcej Národný park Banff.
        Hovorilo sa aj o výskyte a šírení šakala obyčajného (Canis aureus) z Balkána a Ukrajiny,o možnostiach reintrodukcie norka európskeho (Lutreola lutreola) do slovenskej prírody, problematike medveďa v Alpách alebo ochrane domácich zvierat pomocou pastierskych strážnych psov. Okrem spomenutého filmu o vlkoch z Rumunska, účastníci mali možnosť vidieť film o využívaní pastierskych strážnych psov (maremansko - abruzzký pes z Talianska) na ochranu oviec v Britskej Kolumbii (Kanada) proti pume, baribalovi, grizzlymu a vlkom.

        Hoci konferencia nesplnila všetky očakávané ciele, bola prvým krokom k prezentovaniu poznatkov a výsledkov doterajšieho výskumu, ochrany a obhospodarovania šeliem v Karpatoch. Do budúcnosti sa ukázala potreba venovať zvýšenú pozornosť malým druhom šeliem a medzinárodnej spolupráci, bez ktorej nie je možné zabezpečiť primeranú starostlivosť o populácie vo väčších územných celkoch, najmä v pohraničných oblastiach. Zborník z konferencie bude obsahovať všetky prednesené referáty v angličtine, s anglickým a slovenským súhrnom.