V rokoch 1995 až 1996 sa objavilo vo viacerých novinách a časopisoch (Nový Čas, Výber, Nová Smena mladých, Slovensko a Quark) niekoľko článkov so senzačnými medzi titulkami: Možno zbledne i Däniken, Záhada kamennej hory, Spomienka na mimozemšťanov, Slovensko má najväčšie gule, Zniesla Kysucká hora kamenné vajcia? a iné. Čo podnietilo autorov k napísaniu týchto článkov? Odpoveď znie: Obrovské kamenné gule.

        Sú tieto zaujímavé prírodné útvary - kamenné gule naozaj mimozemského pôvodu? Tí, čo ich považovali za čosi výnimočné (najmä odborní pracovníci - geológovia), neurobili z nich ale senzáciu. Možno je to aj chyba, pretože ide v prvom rade o geologickú raritu.

        Región Kysúc s rozlohou 936 km2 je z hľadiska atraktívnych objektov neživej prírody chudobný oproti iným regiónom Slovenska. Nachádzajú sa tu však ojedinelé prírodné zaujímavosti, ktoré si zaslúžia pozornosť, pretože nikde inde sa na Slovensku nenachádzajú. Je to PP (prírodná pamiatka) Korňanský ropný prameň a kamenné gule, o ktorých sa písalo v uvedených novinách a časopise. Práve toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol o jednej z týchto prírodných zaujímavostí - kamenných guliach napísať o niečo viac ako populárny článok.
        V severozápadnej časti Slovenska v priestore medzi Klokočovom - Milošovou a hrebeňom Moravsko-sliezkych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou. Z geologického hľadiska patrí územie k západnému úseku Flyšového pásma, ktoré sa vyznačuje nepravidelným rytmickým striedaním pieskovcov a ílovcov, Sliezkej jednotke (príkrovu), ktorá zasahuje na územie Slovenska zhruba po líniu Klokočov - kóta Bahaňa - Raková - Korcháň - Milošová (viď. mapka). Táto línia je zároveň tektonickým stykom (miestom nasunutia) Magurskej jednotky (príkrovu) na Sliezsku jednotku. V celej tejto oblasti prevládajú pieskovce nad ílovcami. Vek flyšového súvrstia je vrchná krieda až stredný eocén.
 

 
Pieskovcová guľa s priemerom asi 200 cm nepravidelného vajcovitého tvaru z lokality Raková - Korcháň
 
        Pieskovcové gule sa nachádzajú práve v blízkosti tejto tektonickej línie v nesúvislom pruhu šírky 250 - 500 m. Tento pruh je budovaný Ciežkowickým pieskovcom (H. Walter - E. Dunikowski 1883, H. Swidziňski 1948, A. Matějka - Z. Roth 1949), pomenovaným ako bukovecký (podľa obce Bukovec pri Jablunkove v ČR, kde bola guľovitá odlučnosť prvýkrát popísaná ), ktorý je súčasťou podmenilitových vrstiev Sliezskej jednotky. Pruh bukoveckého pieskovca tvorí nesúvislé šošovkovité pásma nezistenej hrúbky medzi Klokočovom a Milošovou - Megoňky v dĺžke asi 15 km.
        Na základe makroskopického popisu možno konštatovať, že pieskovec je stredne až hrubozrnný, kremenný, ojedinele arkózový, sivej, sivomodrej a sivohnedej farby s kremitým alebo vápnitým tmelom. V pieskovcovom pruhu sa nachádzajú nepravidelné polohy zlepenca hrúbky 0,5 - 3,0 m, ojedinele až 5,0 m. Zlepenec je tvorený prevažne dobre opracovanými zrnami kremeňa, menej je zastúpený živec a rohovec veľkosti do 2 cm. Okrem zlepenca, tvoreného hlavne kremeňom, nachádzajú sa tu aj ojedinelé polohy zlepenca hrúbky 0,5 - 2,0 m s obliakmi exotických hornín, ktoré sa v blízkom ani vzdialenom okolí nenachádzajú, ich pôvod je neznámy, napríklad: dvojsľudnej a červenej žuly, porfýru, sivej ortoruly, pararuly, kremenca, vápenca a rohovca červenej, ale aj hnedej farby. Veľkosť obliakov je 1,0 - 10,0 cm, ojedinele do 15,0 cm. Tieto zlepence sú popisované v bukoveckých vrstvách. Možno ich tiež vidieť v opustenom lome Milošová - Megoňky.
Pohľad na pieskovcovú guľu s priemerom asi 130 cm z predpolia lomu Milošová - Megoňky, ktorej vrchná časť je tvorená strednozrným zlepencom prechádzajúcim vo vrchnej časti gule neprerušovane z okolitej horniny

        Pieskovec tvorí prevažne masívne polohy (vrstvy) bližšie neurčenej hrúbky, miestami s nepravidelnou lavicovitou odlučnosťou, s hrúbkou lavíc 0,2 - 3,0 m. Je tektonicky silne rozpukaný, pukliny sú miestami vyplnené tektonickým ílom alebo hlinou s drobnými úlomkami základnej horniny, kremeňa a ílovcov. Výplň puklín je často limonitizovaná. Medzi pieskovcovými lavicami alebo polohami sa nachádzajú tenké polohy alebo šošovky ílovcov sivej, sivohnedej a tmavosivej farby, hrúbky 0,1 - 0,5 m, ojedinele do 1,0 m. Ílovce majú prevažne tenkodoštičkovitú alebo lasturnatú odlučnosť, miestami sú výrazne piesčité a tektonicky podrvené až na íl.
        Pieskovcové gule rôznych priemerov od 0,3 do 2,6 m a tvarov od vajcovitého až po takmer dokonalý guľový tvar (obr. 2,3) sa nachádzajú nepravidelne roztrúsené v pieskovcovom komplexe. Možno ich vidieť priamo v stene opusteného pieskovcového lomu Milošová - Megoňky (obr. 4), v pieskovcovo-zlepencovej stene PR Klokočovské skálie, v Kornici alebo na viacerých miestach v lese, kde sú čiastočne vypreparované (v predpolí lomu Milošová - Megoňky, Raková - Korcháň, obr. 5 až 8) alebo ako ojedinelé gule v potokoch, vypadnuté z pieskovcovej polohy. Mnohé z nich boli odvezené a nachádzajú sa na rôznych miestach v okolí Čadce a Klokočova ako rarita (obr. 9).
 

 

        Nezodpovedanou otázkou zostáva pôvod, resp. vznik týchto pieskovcových gúľ. Sú pravdivé informácie publikované v uvedených novinách a časopise? Pravdou je, že tieto kamenno-pieskovcové gule sa na Kysuciach skutočne nachádzajú. Pravdou je aj to, že tieto ojedinelé výtvory neživej prírody nie sú známe z iných regiónov Slovenska, nie však z iných regiónov v rámci Flyšového pásma Západných Karpát (lom Motyčanka v ČR asi 1 km východne od Milošovej - popísaná 1 guľa). Čo sa týka ich veľkosti (priemeru) možno s určitosťou konštatovať, že ide o najväčšie kamenné gule na Slovensku a možno i na svete. Najväčšia doteraz známa guľa má priemer asi 260 cm. Sú to naozaj poslovia mimozemských civilizácii?
        Odpoveď na túto otázku sa nachádza priamo v opustenom lome. Dôkazom toho, že nie sú to poslovia mimozemských civilizácii je skutočnosť, ktorú možno vidieť na mieste výskytu najväčšieho počtu gúľ (lom Milošová - Megoňky), kde nepravidelne hrubá poloha (vrstva) zlepencov neprerušovane prechádza z pieskovcovej polohy, v ktorej sa guľa nachádza aj s pieskovcovou guľou. Ak by išlo skutočne o gule, ktoré pochádzajú z inej planéty alebo boli nejakým neznámym spôsobom dopravené do oblasti sedimentácie bukoveckého pieskovca, musela by byť uvedená zlepencová poloha na styku s guľou prerušená.
 

Pohľad na opustený lom Milošová - Megoňky s pieskovcovými guľami

        Podobná guľovitá odlučnosť je známa aj zo Zlínskeho súvrstvia v Magurskej jednotke asi 9 km juhovýchodným smerom od lomu Milošová - Megoňky, kde na dne potoka Čadečka v úseku s prevahou ílovcov sa nachádzajú čiastočne odkryté ílovcové gule s priemerom až do 120 cm. Tieto gule sa však pri strate vody rozpadávajú.
        Čo bolo príčinou vzniku guľovitej odlučnosti? S určitosťou možno povedať iba to, že počas jej vzniku zohrali významnú úlohu tektonické pochody v čase formovania geologickej stavby západného úseku Flyšového pásma. Zdá sa, že skutočná príčina zostane i naďalej tajomstvom prírody.

        Je už len na Vás, vážení čitatelia, či chcete na vlastné oči vidieť túto ojedinelú raritu kysuckej prírody. Ak áno, stačí v Čadci nasadnúť na MHD do Milošovej - Megoňky a vystúpiť na konečnej.