Sú tieto zaujímavé prírodné útvary - kamenné gule naozaj mimozemského pôvodu? Tí, čo ich považovali za čosi výnimočné (najmä odborní pracovníci - geológovia), neurobili z nich ale senzáciu. Možno je to aj chyba, pretože ide v prvom rade o geologickú raritu.
Región Kysúc s rozlohou 936 km2 je z hľadiska atraktívnych
objektov neživej prírody chudobný oproti iným regiónom Slovenska. Nachádzajú
sa tu však ojedinelé prírodné zaujímavosti, ktoré si zaslúžia pozornosť,
pretože nikde inde sa na Slovensku nenachádzajú. Je to PP (prírodná pamiatka)
Korňanský ropný prameň a kamenné gule, o ktorých sa písalo v uvedených
novinách a časopise. Práve toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol
o jednej z týchto prírodných zaujímavostí - kamenných guliach napísať o
niečo viac ako populárny článok.
V severozápadnej časti Slovenska v priestore medzi Klokočovom - Milošovou
a hrebeňom Moravsko-sliezkych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s
nápadnou guľovitou odlučnosťou. Z geologického hľadiska patrí územie k
západnému úseku Flyšového pásma, ktoré sa vyznačuje nepravidelným rytmickým
striedaním pieskovcov a ílovcov, Sliezkej jednotke (príkrovu), ktorá zasahuje
na územie Slovenska zhruba po líniu Klokočov - kóta Bahaňa - Raková - Korcháň
- Milošová (viď. mapka). Táto línia je zároveň tektonickým stykom (miestom
nasunutia) Magurskej jednotky (príkrovu) na Sliezsku jednotku. V celej
tejto oblasti prevládajú pieskovce nad ílovcami. Vek flyšového súvrstia
je vrchná krieda až stredný eocén.
Pieskovcová guľa s priemerom asi 200 cm nepravidelného vajcovitého tvaru z lokality Raková - Korcháň |
Pohľad na pieskovcovú guľu s priemerom asi 130 cm z predpolia lomu Milošová - Megoňky, ktorej vrchná časť je tvorená strednozrným zlepencom prechádzajúcim vo vrchnej časti gule neprerušovane z okolitej horniny |
Pieskovec tvorí prevažne masívne polohy (vrstvy) bližšie neurčenej
hrúbky, miestami s nepravidelnou lavicovitou odlučnosťou, s hrúbkou lavíc
0,2 - 3,0 m. Je tektonicky silne rozpukaný, pukliny sú miestami vyplnené
tektonickým ílom alebo hlinou s drobnými úlomkami základnej horniny, kremeňa
a ílovcov. Výplň puklín je často limonitizovaná. Medzi pieskovcovými lavicami
alebo polohami sa nachádzajú tenké polohy alebo šošovky ílovcov sivej,
sivohnedej a tmavosivej farby, hrúbky 0,1 - 0,5 m, ojedinele do 1,0 m.
Ílovce majú prevažne tenkodoštičkovitú alebo lasturnatú odlučnosť, miestami
sú výrazne piesčité a tektonicky podrvené až na íl.
Pieskovcové gule rôznych priemerov od 0,3 do 2,6 m a tvarov od vajcovitého
až po takmer dokonalý guľový tvar (obr. 2,3) sa nachádzajú nepravidelne
roztrúsené v pieskovcovom komplexe. Možno ich vidieť priamo v stene opusteného
pieskovcového lomu Milošová - Megoňky (obr. 4), v pieskovcovo-zlepencovej
stene PR Klokočovské skálie, v Kornici alebo na viacerých miestach v lese,
kde sú čiastočne vypreparované (v predpolí lomu Milošová - Megoňky, Raková
- Korcháň, obr. 5 až 8) alebo ako ojedinelé gule v potokoch, vypadnuté
z pieskovcovej polohy. Mnohé z nich boli odvezené a nachádzajú sa na rôznych
miestach v okolí Čadce a Klokočova ako rarita (obr. 9).
Nezodpovedanou otázkou zostáva pôvod, resp. vznik týchto pieskovcových
gúľ. Sú pravdivé informácie publikované v uvedených novinách a časopise?
Pravdou je, že tieto kamenno-pieskovcové gule sa na Kysuciach skutočne
nachádzajú. Pravdou je aj to, že tieto ojedinelé výtvory neživej prírody
nie sú známe z iných regiónov Slovenska, nie však z iných regiónov v rámci
Flyšového pásma Západných Karpát (lom Motyčanka v ČR asi 1 km východne
od Milošovej - popísaná 1 guľa). Čo sa týka ich veľkosti (priemeru) možno
s určitosťou konštatovať, že ide o najväčšie kamenné gule na Slovensku
a možno i na svete. Najväčšia doteraz známa guľa má priemer asi 260 cm.
Sú to naozaj poslovia mimozemských civilizácii?
Odpoveď na túto otázku sa nachádza priamo v opustenom lome. Dôkazom
toho, že nie sú to poslovia mimozemských civilizácii je skutočnosť, ktorú
možno vidieť na mieste výskytu najväčšieho počtu gúľ (lom Milošová - Megoňky),
kde nepravidelne hrubá poloha (vrstva) zlepencov neprerušovane prechádza
z pieskovcovej polohy, v ktorej sa guľa nachádza aj s pieskovcovou guľou.
Ak by išlo skutočne o gule, ktoré pochádzajú z inej planéty alebo boli
nejakým neznámym spôsobom dopravené do oblasti sedimentácie bukoveckého
pieskovca, musela by byť uvedená zlepencová poloha na styku s guľou prerušená.
Pohľad na opustený lom Milošová - Megoňky s pieskovcovými guľami |
Podobná guľovitá odlučnosť je známa aj zo Zlínskeho súvrstvia v Magurskej
jednotke asi 9 km juhovýchodným smerom od lomu Milošová - Megoňky, kde
na dne potoka Čadečka v úseku s prevahou ílovcov sa nachádzajú čiastočne
odkryté ílovcové gule s priemerom až do 120 cm. Tieto gule sa však pri
strate vody rozpadávajú.
Čo bolo príčinou vzniku guľovitej odlučnosti? S určitosťou možno povedať
iba to, že počas jej vzniku zohrali významnú úlohu tektonické pochody v
čase formovania geologickej stavby západného úseku Flyšového pásma. Zdá
sa, že skutočná príčina zostane i naďalej tajomstvom prírody.
Je už len na Vás, vážení čitatelia, či chcete na vlastné oči vidieť túto ojedinelú raritu kysuckej prírody. Ak áno, stačí v Čadci nasadnúť na MHD do Milošovej - Megoňky a vystúpiť na konečnej.