Živočíchy, ktoré sa živia na úkor iných živočíchov, nazývame cudzopasníky alebo parazity. Napríklad vši, blchy a kliešte sú parazity rôznych druhov zvierat a človeka. Názov tohto článku sa zdá na prvý pohľad paradoxný - ako môže byť cudzopasník užitočný. Môže, ak napáda a ničí iného. Takýto jav vedecky nazývame hyperparazitizmus, a takéto "parazity parazitov" majú v prírode dôležité poslanie, pretože prispievajú k udržiavaniu jej biologickej rovnováhy. V tomto článku sa zmienim o významnom parazite kliešťov. Ide o osičku poskočku, rodu Ixodiphagus (Hunterellus), z čeľade poskočkovitých (Encyrtidae), nadčeľade chalcidiek (Chalcidoidea), radu blanokrídlovcov (Hymenoptera).

        Poskočky sú drobné, veľké asi 0,7 - 1,0 mm, čiernohnedého tela, s krátkymi svetlohnedými tykadlami. Zle lietajú, ich let pripomína krátke, asi 20 cm dlhé skoky - odtiaľ aj názov čeľade poskočkovité. Tieto osičky sú vnútornými parazitmi kliešťov; iné parazitické článkonožce ako vši a blchy nenapádajú a nedarí sa ich kŕmiť ani, napr. cukorným roztokom alebo inými substrátmi. Poskočky sú charakteristické tým, že ich larvy okrem tkanív vnútorných orgánov nýmf kliešťov konzumujú aj krv stavovcov, ktorú kliešť pohltil. Táto potrava je medzi parazitickými osičkami unikátna. Osičky napádajú v prírode kliešte na hostiteľskom zvierati ako aj mimo neho, a to v nenacicanom i nacicanom štádiu ako aj počas cicania krvi.

        Pokusne sa zistilo, že vývin poskočiek sa uskutočňuje tým spôsobom, že samička nakladie vajíčka v počte 5 - 10 lariev, prípadne nýmf kliešťov. Samička kladielkom prerazí pokožku, kladie asi 2 - 20 sekúnd. Na jednom jedincovi môže parazitovať aj viac samičiek naraz. Kladenie vajíčok nespôsobuje larvám a nenacicaným nymfám žiadne zjavné problémy. K vývinu parazita dochádza až v nacicaným nymfách, keď z vajíčok vyvinuté larvy skonzumujú ich celý telesný obsah a z nymfy zostane len exoskelet, vo vnútri ktorého sa nachádzajú exkrementy a zvyšky kutikuly z vyliahnutých osičiek. Dospelý hmyz opúšťa nymfu vyhryzeným okrúhlym otvorom, okolo 0,4 - 0,5 mm v priemere na zadočku.

        Ku kopulácii osičiek, ktorá trvá niekoľko sekúnd, dochádza ihneď po opustení kliešťa. Ďalej nasleduje rýchle kladenie vajíčok. Dospelé osičky žijú pri laboratórnej teplote (22°C) krátko, približne 2 - 10 dní, ale pri teplote 6 - 10°C takmer tri týždne. Počet parazitov, vyliahnutých z jednej nymfy kliešťa, závisí na aktivite osičiek - samičiek a na veľkosti nýmf jednotlivých druhov kliešťov. Bolo pozorované, že z nacicanej nymfy kliešťov Rhipicephalus sanguineus sa vyliahlo 3 - 17, Ixodes ricinus 2 - 19 a Hyalomma asiaticum až 24 osičiek. Pravidlom je, že sa liahne viacej samičiek ako samcov. Pre vývin poskočiek je dôležitá teplota a vlhkosť, napr. pri teplote 22°C priemerný čas od nacicania parazitovanej nymfy Ixodes ricinus do vyliahnutia parazita je v priemere 42 dní, nižšia teplota vývin spomaľuje, vyššia urýchľuje, pričom môže dochádzať k hynutiu kliešťov aj ich parazitov. Fenomén latencie, keď k vývinu parazita nedochádza v larvách a nenacicaných nymfách, ale až v nacicaných nymfách, je múdrym zákonom prírody pre život tohto parazita. Vajíčka osičiek totiž prezimujú v larvách a nenacicaných nymfách kliešťov a vyvíjajú sa ďalej, až keď sa nymfa nacicia krvi, a to je na jar. Len tak môže osička prežiť zimu. Poskočky nachádzame všade tam, kde je dostatok hostiteľov kliešťov, ako aj kliešťov samotných. Poskočky objavil dr. Howard v r. 1907, keď ich pozoroval pri liahnutí z nýmf kliešťa Haemaphysalis leporis-palustris zozbieraných zo zajacov v Texase, druh pomenoval Ixodiphagus texanus. Z doteraz známych 7 druhov poskočiek žije v Európe len jeden druh Ixodiphagus (Hunterellus) hookeri. Táto osička žije vo všetkých svetadieloch okrem Austrálie a chýba pravdepodobne len v tropickom pásme. Prvýkrát bola zistená tiež dr. Howardom v r. 1908, a to podľa imág vyliahnutých z nacicaných nýmf kliešťa Rhipicephalus texanus prichytených na psovi v Texase. Postupne bola pozorovaná v ďalších krajinách, vyliahnutá z nacicaných nýmf kliešťov rodu Ixodes, Haemaphysalis, Dermacentor, Rhipicephalus a Hyalomma. V strednej Európe bol tento druh poskočky zistený prvýkrát až v r. 1952, a síce v okolí Hradca Králové v Českej republike, a hneď na to aj na Slovensku.

        Tohto cudzopasníka možno u nás vidieť v trávnatom poraste zmiešaných listnatých lesov, kde sa udržuje vysoká populácia lariev a nýmf, najmä druhu kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus). Najefektívnejší zisk týchto osičiek poskytne ich vypestovanie z nazbieraných nýmf I. ricinus - po nacicaní v laboratóriu na zvieratách; myšiach, morčatách alebo zajacoch - počas premeny v imágo z nich začnú osičky vyletovať. V niektorých zberoch v okolí Bratislavy sme pozorovali parazitáciu kliešťa obyčajného v 50 až 90%. Takéto nálezy jasne definujú význam poskočiek v prírode. Predstavme si, keby tohto superparazita nebolo, ako by boli naše lesy kliešťami zamorené. Nacicané samice kliešťov, podľa druhu, kladú 1000 až 10 000 vajíčok, a keby sa z nich vyvinulo toľko lariev, nýmf a imág, znamenalo by to pre stavovce apokalypsu.

        V prírode z jednej samice a jedného samca v jednej generácii vznikne zasa len jedna samica a samec. Na zachovaní tejto rovnováhy okrem nepriaznivých klimatických podmienok (horúčava, zima, sucho) a nepriateľov medzi predátormi (mravce, bystrušky, pavúky, atď) má veľkú zásluhu hyperparazit osička poskočka.

        Časté a vysoké premorenie kliešťov poskočkami v rôznych oblastiach sveta priamo vyprovokovali aplikáciu týchto osičiek pre boj s kliešťami. Boli použité metódy: vypustenie laboratórne odchovaných poskočiek priamo do prírody; rozloženie parazitovaných neaktívnych nýmf do miest, kde sa kliešte nachádzajú vo vysokom počte; umietnenie parazitovaných nacicaných nýmf kliešťov v skúmavkách zatvorených gázou, cez ktorú poskočky môžu vyletieť, ale sú chránené proti hmyzím predátorom v lokalitách, kde sa zdržujú hlodavce, hlavní hostitelia lariev s nýmf kliešťov; prenesenie nenacicaných nýmf parazitovaných osičkami prostredníctvom ich nositeľov, hlodavcov, do testovanej oblasti.

        Dôležité je, aby poskočky: terčový druh kliešťa atakovali, množili sa v ňom a zahubili ho; boli v teréne schopné prežiť nepriaznivé klimatické podmienky; ich sezónny cyklus vývinu bol v súlade s vývinovým cyklom klieťov; ich imága boli aktívne v maximálnom počte v čase, keď sa kliešť nachádza v larválnom a nymfálnom štádiu.
 

 
Nymfa kliešťa crenulatus
s vyvíjajúcimi sa osičkami
I. hookeri 10. deň po 
nacicaní sa krvi na hostiteľovi		 Exoskelet nymfy kliešťa
Ixodes persulcatus po
vyliahnutí imág osičiek
 
        Prvý pokus použiť poskočky v boji proti kliešťom sa uskutočnil už v r. 1908 v južnej Afrike s osičkami, ktoré pochádzali z USA. Skončil však neúspešne, pretože sa nepodarilo osičky aklimatizovať. Ďalšie pokusy boli uskutočnené v USA v r. 1926 - 32 s poskočkou importovanou z Francúzska. Tá bola nasadená proti kliešťom Dermacentor andersoni v štáte Montana, Colorado, Idaho a Oregon. Bolo vypustených vyše 4 milióny osičiek, ale na výraznom znížení množstva kliešťov sa to neprejavilo. Približne v tej istej dobe bola poskočka vypustená v štáte Massachussetts na redukciu kliešťa Dermacentor variabilis. Výsledok bol podobný ako v prípade boja s D. andersoni, aj keď počas ďalších rokov sa počty kliešťov na divožijúcich a domácich zvieratách oproti predchádzajúcim rokom znížili. Neúspešné boli tiež pokusy introdukovať osičku Ixodiphagus hookeri z USA do Ruska v r. 1938 na boj proti kliešťom I. ricinus, I. persulcatus a Dermacentor reticulatus v bývalej leningradskej provincii, keď na pastviny boli vypustené imága a umiestnených takmer 38 000 parazitovaných lariev a nýmf I. ricinus; osička sa neaklimatizovala.

        Ako vidno z týchto niekoľkých prípadov, umelé vysadenie poskočky do vytypovaných oblastí doposiaľ k výraznému úspechu neviedli. Môj osobný názor je, že biologický boj s kliešťami aplikáciou hyperparazita poskočky, ale i patogénov, ako sú vírusy, baktérie, prvoky a predátorov (mravce, chrobáky, vtáky, atď.) k žiadúcemu efektu nevedie. Príroda je "veľká čarodejnica"; rovnováhu medzi svojimi jednotlivcami si riadi sama, a preto balans medzi kliešťami a ich nepriateľmi, medzi ktorými majú prvenstvo poskočky, si tiež vie sama ustrážiť.