Odpoveď má byť jednoznačne pozitívna. Triediť použité a vyslúžilé predmety a materiály nielen môžeme, ale musíme, ak nám záleží na trvalo udržateľnom, neplýtvavom spôsobe života a na bezkrízovom ďalšom rozvoji civilizácie vo svete nezamorenom odpadmi. Triediť treba čím viac, ak nie až všetko to, čo nám prechádza cez ruky, čo nám bolo po určitú dobu potrebné, funkčné, užitočné. A tiež treba zachytávať a triediť materiály ešte skôr, než to, čo nám už doslúžilo, doplní a "spestrí" sortiment netriedeného odpadu pre spaľovne alebo pre skládky, hoci aj živelné kdesi v teréne.

        Triediť je moderné, je to požiadvka doby. Pre súbor príčin to však dosiaľ nemôže byť povinnosť, ale iba vec dobrej vôle, uvedomelosti, ochoty spolupracovať. A práve súbor príčin je široký, pretrvávajúci a natoľko závažný, že opodstatnenú požiadavku doby celkom spochybní: triedené odpadové hospodárenie je síce už formálna, ale ešte nie celkom akceptovaná priorita štátnej environmentálnej politiky; producenti, zberné služby aj spracovatelia sú nedostatočne morálne a ekonomicky motivovaní; lokálne trvá nedostatok zberných stacionárov a odkladacích (aj mobilných) kontajnerov hlavne pre rizikové a špeciálne odpady; malá rentabilnosť, ale veľká technologická náročnosť opätovného spracovania síce vytriedených, ale fyzikálne aj chemicky rôznorodých (10 až viac druhov) plastov; platí to aj o viaczložkových predmetoch, ako vyslúžilá elektronika, autobatérie; nedbalosť až vandalizmus niektorých jednotlivcov, znehodnocujúcich vytriedené hmoty z ľudového zberu nepatričnými materiálmi a netriedeným domovým odpadom; napriek konkrétnym podnetom a skúsenostiam so zberom, napríklad starých galvanických článkov v Banskej Bystrici, sa taký zber nerozširuje ani plošne, ani sortimentne.

        Taká séria navzájom sa prelínajúcich príčin má za následok utlmovanie iniciatív a stagnáciu v praxi triedeného zberu. A to napriek jeho už po veľa rokov zdôrazňovanému viacnásobnému významu, až nevyhnutnosti, čo nikto zjavne neodmieta.

        Avšak trhové princípy spôsobujú ekonomickú demotiváciu v podobe rastu prepravných nákladov, aj poplatky na riadených skládkach. Prejavuje sa to i tak, ako si to azda nikto v skutočnosti neželá - aj na lokalitách ešte donedávna vzhľadných a čistých. V prímestskej aj voľnej krajine pribúdajú živelné skládky všakovakého netriedeného a odpudivého marastu. Pre založenie a zväčšovanie "vlastného" minismetiska stačia čo len jedinému vandalovi sekundy. Pre ich odpratanie a zahladenie je potrebné - no skúste si zrátať, čo všetko! Nielen že takých skládok neubudne, ale nezistení a netrestaní vandali sa "postarajú" o to, že pre vrúcne vyznania typu "mne Slovensko krása je" pominú dôvody. Ostanú len spomienky na časy, keď to ešte bola pravda. A naše deti si musia zvykať na novú, pre nás nelichotivú realitu.

RNDr. Ján Kleinert
 
 

Asi 500 metrov nad B. Bystricou smerom na Mičinú (pri lome) sme podľa sortimentu a blokov identifikovali ako pôvodcov tejto "čiernej" skládky jednu známu banskobystrickú reštauráciu na Námestí SNP