Vplyv národného hospodárstva na životné prostredie je nutné posudzovať
v súvislosti s ekonomickým vývojom Slovenskej republiky. V roku 1996 sa
zachovala tendencia oživenia výkonnosti ekonomiky. Medziročný index rastu
hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahol hodnotu 112,9. Na uvedenom raste
sa podieľali všetky odvetvia ekonomickej činnosti, pričom z odvetví, ktoré
majú rozhodujúci vplyv na životné prostredie zaznamenal priemysel index
rastu 103,8 a pôdohospodárstvo index rastu 104,1 (graf č.1).
graf č. 1, zdroj |
Výroba tovaru v priemyselných odvetviach v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 vzrástla o 3,2 %. Z hľadiska väzby k životnému prostrediu je dôležitý rast výroby v spracovateľskom priemysle o 2,9 %, rast produkcie v ťažbe nerastných surovín o 6,4 % a nárast vo výrobe a rozvode elektriny o 4,1 %. Rovnako ako v roku 1995 aj v roku 1996 najväčší podiel výroby pripadol na výrobu kovov a kovových výrobkov 15,5 %, výrobu strojov, zariadení a dopravných prostriedkov 14,8 % a výrobu potravín a pochutín 14,2 %. Najnižší podiel produkcie vytvorili odvetvia spracovania kože a výroby kožených výrobkov 1,3 % a odvetvia spracovania dreva a výroby z dreva 1,5 %.
Základné indikátory vývoja priemyselnej produkcie (v podnikoch s 25
a viac pracovníkmi)
Odvetvie |
|
|
|
||
Priemysel spolu
vrátane energetických odvetví |
|
|
Ťažobné odvetvia |
|
|
Spracovateľské odvetvia
v tom |
|
|
Výroba potravín a pochutín |
|
|
Textilný, odevný priemysel |
|
|
Spracovanie. kože a výroba kožených výrobkov |
|
|
Spracovanie dreva a výroba z dreva |
|
|
Výroba celulózy, papiera a výroba z papiera |
|
|
Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív |
|
|
Chemicko gumárenská výroba |
|
|
Výroba kovov a kovových výrobkov |
|
|
Výroba strojov, zariadení a dopravných prostriedkov |
|
|
Ostatné |
|
|
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody |
|
|
Spracovateľský priemysel ovplyvňuje jednotlivé zložky životného prostredia,
najmä emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody, pôdy a horninového
prostredia, dôsledkami havárií, produkciou priemyselných odpadov a záberom
poľnohospodárskych pôd.
Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok na území SR sa sleduje
prostredníctvom databázy Registra emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia
(REZZO), ktorá sa od roku 1985 spracováva na Slovenskom hydrometeorologickom
ústave (SHMÚ). Register emisií je členený podľa výkonu, veľkosti a druhu
zdrojov na 4 časti:
Emisie tuhých látok - REZZO 1
(tvoria 58 % z celkových emisií SR) |
graf. č. 2, zdroj: SHMÚ |
Hlavnými prispievateľmi znečisťovania ovzdušia oxidmi síry (SO2)
a tuhými znečisťujúcimi látkami (TZL) sú spaľovacie procesy a priemysel.
Podiel dopravy je významný pri znečisťovaní ovzdušia oxidmi dusíka (NOx)
a oxidom uhoľnatým (CO). Najväčší podiel na emisiách oxidu uhoľnatého patrí
metalurgii železných kovov. Na grafoch č. 2-5 sú znázornené emisie do ovzdušia
podľa odvetví priemyslu za rok 1996. Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia
ovzdušia patria Východoslovenské železiarne, a.s., Košice, SLOVNAFT, a.s.,
Bratislava, SLOVALCO, a.s., Žiar nad Hronom, CHEMKO Strážske, a.s., DUSLO,
a.s., Šaľa, Kovohuty, a.s., Krompachy a i.
Emisie SO2 - REZZO 1
(tvoria 88 % z celkových emisií SR) |
graf č. 3, zdroj: SHMÚ |
Oproti roku 1990 došlo k poklesu celkového množstva emisií základných
znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOx, CO). Uvedený
trend dokumentuje schopnosť slovenského priemyslu plniť záväzky vyplývajúce
z medzinárodných dohovorov. Jedná sa predovšetkým o: Dohovor o znížení
emisií síry (Helsinky 1985, Oslo 1994), o znížení emisií oxidov dusíka
(Sofia 1988). Záväzok z prvého Protokolu o síre predstavoval redukciu európskych
emisii SO2 o 30 % do konca roka 1993 v porovnaní s rokom 1990.
Slovenská republika tento záväzok z Protokolu splnila.
Emisie CO - REZZO 1
(tvoria 35 % z celkových emisií) |
graf č. 4, zdroj: SHMÚ |
Emisie NOx - REZZO 1
( tvoria 55 % z celkových emisií) |
graf č. 5, zdroj: SHMÚ |
V roku 1996 došlo v porovnaní s rokom 1995 k miernemu zníženiu vypúšťaného
množstva priemyselných odpadových vôd do tokov Slovenska. Z grafu č.6 môžeme
vidieť, že došlo k zníženiu hodnôt vo všetkých sledovaných hodnotených
ukazovateľoch reprezentujúcich zaťaženie tokov znečistenia: nerozpustné
látky (NL), biologická spotreba kyslíka (BSK5), chemická spotreba kyslíka
(CHSKcr) nezávisle od vypúšťaného množstva. Hlavný dôvod tohto
priaznivého vývoja môžeme pozorovať v dôsledku výstavby nových čistiarní
odpadových vôd. Počet čistiarní stúpol oproti roku 1995 o 91 a dosiahol
počet 281.
Vývoj ukazovateľov znečistenia v odpadových vodách z priemyslu |
graf č.6, zdroj SHMÚ |
Environmentálne právne i ekologické opatrenia v zhodnocovaní surovín viedli k poklesu produkcie odpadov z 25,7 mil. ton v roku 1995 na úroveň 20,2 mil. ton v roku 1996. V roku 1995 sa priemysel na produkcii odpadov podieľal množstvom 4 816 tis.t. Z toho zvláštne odpady v množstve 637 tis.t a nebezpečné odpady 1 114 tis.t.
Je treba vidieť i skutočnosť, že dosiahnuté výsledky sú odrazom aj
rastu environmentálneho povedomia a snahy viacerých znečisťovateľov riešiť
problémy súvisiace s ich nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Svedčí
o tom celý rad environmentálnych opatrení, ktoré realizovali zavádzaním
nových technológií alebo environmentálnou vhodnou úpravou jestvujúcich
technológií. Starostlivosť o životné prostredie je v neposlednej miere
podmienená aj dostupnosťou finančných prostriedkov na realizáciu opatrení
pre zachovanie kvalitného a zlepšenie kvality poškodeného životného prostredia.