Vytiahnute z depozitu

K histórii prvého spolku ochrany prírody na Slovensku

V Banskej Bystrici už v minulosti sa pomerne široký okruh ľudí zaujímal o ochranu prírody. Za veľkého milovníka prírody označovali najmä riaditeľa Reálneho gymnázia Karola Kuznányho v Banskej Bystrici a významného entomológa dr. Jána Roubala (1880 - 1971), ktorý bol iniciátorom založenia Spolku ochrancov prírody. V prípravnom výbore okrem neho figurovali prezident sedrie Dr. Ostrica, finančný riaditeľ E. Vávra, riaditeľ meštianskej školy Pelikán, rektor Mesík, spisovateľka T. Vansová, Viliam Figuš - Bystrý, senior J. Slávik, riaditeľ gymnázia J. Ulehla, profesori Kálal, Kmoníček, Skalák a P. Styk. V pozvaní na "spoločnú poradu" za účelom založenia Spolku ochrancov prírody pre Banskú Bystricu a okolie uvádzajú:"Každému uvedomelému Slovákovi musí záležať na tom, aby krásy jeho domoviny poznal a ich chránil. Každý uvedomelý Slovák - tento Slovan srdca najmäkšieho - nedovolí v budúcnosti, aby jeho priateľ kôň, pes a druhé zvieratá boli trápené". Vyslovili súčasne presvedčenie, že "Banská Bystrica ako srdce Slovenska nebude v týchto snahách medzi ostatnými, ale bude hľadieť byť medzi prvými".

Zakladajúca schôdza Spolku ochrany prírody a proti týraniu zvierat sa uskutočnila 19. októbra 1927 o 19. hodine vo veľkej poradnej sieni Mestského domu v Banskej Bystrici za účasti 35 popredných činiteľov mesta. V programovej reči riaditeľ gymnázia J. Roubal okrem iného uviedol, že v cudzine sa venuje veľká pozornosť ochrane prírody a jej pamiatok. Tam, kde zasahovala ľudská ruka násilne do prírodného vývoja, nezlepšila ho, ale pokazila. Amerika, Nemecko, Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko a iné krajiny pochopili význam rezervácií (chránených území). U nás ešte stále pretrváva ničenie starých, pamätných stromov, trápenie koní pri doprave dreva a brutalita pri zachádzaní s hydinou a i. Porušovanie rovnováhy prírodných síl je aj hubenie dravcov, ktoré ako zdravotná polícia odstraňujú slabé a choré zvieratá. Treba nájsť kompromis medzi nevyhnutnými hospodárskymi požiadavkami a potrebou zachovania prírodnej krásy. Je preto nevyhnutné na Slovensku zriadiť spolok, ktorý všetkými možnými prostriedkami bude prírodu chrániť.

Vo svojom vystúpení riaditeľ meštianky Pelikán vysvetlil cieľ Ligy lesnej múdrosti. Uviedol, že východisko z príliš zmaterializovanej a spolitizovanej doby spočíva vo výchove človeka k návratu k prírode, čo znamená vniknúť do dielne prírody, nájsť potešenie v jej kráse a účelnosti, čiže prispôsobiť jej svoj život. Cestu k tomu ukazujú osobnosti akými boli Thompson Seton, Thoreau, Ruskin. Úctu a lásku k prírode a k človeku treba vštepiť do sŕdc mládeže. Upozornil, že sa zle zaobchádza s prírodnými krásami. Náprava je možná len naším vzorom, životom a poučením. Návratom k najväčšej učiteľke - prírode nabádal k jej ochrane. Svoj precítený prejav ukončil slovami básnika: "V knihách mluví jenom lidé, v přírodě však mluví Bu h".

        Na schôdzi schválili stanovy a zvolili výbor. Predsedom sa stal Jan Roubal, podpredsedami riaditeľ filiálky Pražskej sporiteľne Wünsch a zlatník Renner, jednateľom J. Riečan (bol súčasne aj jednateľom Ligy lesnej múdrosti pre Slovensko), pokladníkom riaditeľ filiálky banky Macillis a za revízorov zvolili prof. Figuša- Bystrého a riaditeľa meštianky Pelikána. Na prvej výborovej schôdzi Spolku na ochranu prírody a proti týraniu zvierat dňa 8. 11. 1927 bolo rozhodnuté, že spolok s Ligou lesnej múdrosti bude mať spoločnú len oblasť ochrany prírody a ochrany týraných zvierat. Výbor vo vyhlásení ubezpečil verejnosť, že spolok chce len prebúdzať lásku k trpiacemu tvorstvu a zachovať pre ľudstvo to najkrajšie - kúsok božskej, nefalšovanej voľnej prírody. Nechce konkurovať iným hnutiam a spolkom, ale spolupracovať s nimi. Milovníkom prírody a turistom chce zachovať, nakoľko sa dá, krásu a pamiatky prírody odbornými ochranárskymi metódami. Členský príspevok bol 10 korún ročne, pre ostatných prispievateľov 38 korún.

        Zanedlho spolok zmenil názov na Spolok na ochranu prírody a okrášľovanie domova, zjednodušene Spolok okrášľovací a ochranný. Zasahoval do riešenia otázok lovu, rybolovu, ovocinárstva, lesníctva, včelárstva, sprievodcovstva, turisticky, ochrany kultúrno - historických pamiatok, zveľaďovania prostredia a i. Z mimoriadne bohatej a pestrej činnosti spolku uveďme aspoň dve akcie, ktoré majú aj určitú historickú paralelu. Listom zo dňa 21.11.1929 sa spolok obracia na Obecný úrad v B. Bystrici so sťažnosťou na odstraňovanie starých stromov z Urpínskeho lesa, čím sa ničia podmienky pre hniezdenie užitočného vtáctva a súčasne sa narúša estetický prírodný rámec mesta. Nabáda súčasne, aby sa šetrilo to, čo príroda tvorila stáročia a aby pre pofidérny osoh niekoľkých korún krása prírody nebola ochudobnená, a to nielen na Urpíne ale aj inde.

       V odpovedi z mestského lesného úradu sa uvádza, že Urpínsky les sa neníčí, odstraňujú sa iba stromy ohrozujúce železnicu. Doporučujú súčasne upriamiť pozornosť pánov zo spolku na skutočnosť, že v miestach preriedených po vybratých nahnitých stromoch sa vytvára hustý prirodzený podrast potrebný na obnovenie lesa. Ďalej sa uvádza, že "čo sa týka výčitky, že aj v iných lesných čiastkach prestarlé stromy vytíname, má tiež svoje odborné odôvodnenie, poneváč snaha naša je z finančného ohľadu najcennejšie porasty vypestovať, ovšem ponechávame aj mnoho prestarnutých stromov tam, kde je to prípustné".

        Listom zo dňa 6.10.1932 sa spolok obracia na Mestské zastupiteľstvo v B.Bystrici s návrhom na preloženie zeleninárskeho trhu z "Promenády" na pôvodné miesto a upravenie malého parku a okolia Nemeckého kostola tak, "aby sa nedotýkalo estetického vkusu domácich obyvateľov ani cudzincov, ktorí práve v týchto miestach sa najčastejšie obrátia. Zároveň si dovoľuje prosiť, aby žiaden zo stromov v týchto miestach nebol odstránený, ak sa nechce uškodiť starej dobrej povesti mesta a mešťanov po stránke estetickej". Vo veci zachovania týchto stromov, vzhľadom na šíriace sa informácie o chystanom výrube, intervenoval na Notárskom úrade v B.Bystrici už predtým Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku z Bratislavy listom 10.9.1932, v ktorom upozorňuje, že predmetná aleja je chránená ako prírodná pamiatka.

        V rámci šetrenia záležitosti technický radca informuje Obecný úrad, že sa nič nestalo. Došlo len k podivuhodnému úniku informácií zo súkromného rozhovoru o zlom vzhľade a prílišnej hustote stromov na promenáde. V tejto súvislosti je zaujímavá poznámka "... bolo by na mieste už rozriešiť otázku, nakoľko môže mať referát (rozumie sa Štátny referát na ochranu pamiatok) práva zasiahnuť do vlastníctva súkromného a obmedzovať ho s titulom ochrany akýchsi pamiatok!" V odpovedi spolku sa uvádza, že "mesto na tzv. promenáde pri Farskom kostole nezamýšľa žiaden strom odstrániť. Zeleninárske búdky boli sem z horného námestia premiestnené z estetických hľadísk a na promenáde sú upravené tak, že neprekážajú výhľadu na hradné budovy". Napriek spomínaným snahám, promenáda i aleja na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov museli ustúpiť výstavbe novej tržnice.

        Spolok na ochranu prírody a okrášľovanie domova vzhľadom na jeho veľký kultúrny dosah bol zaradený do Mestského osvetového zboru v Banskej Bystrici. V roku 1936 výbor spolku tvorili riaditeľ Roubal - predseda, podpredsedovia boli Dr. Ostrica, prezident Krajského súdu, a riaditeľ Pelikán, jednateľom bol prof. O.Tichý, pokladníkom odb. učiteľ Murgaš. Členom výboru bol aj hlavný notár J.Lukovský a čestnou členkou T.Vansová. Dňa 12.11.1936 požiadal výbor Mestskú radu v B. Bystrici o zaradenie do zoznamu kultúrnych spolkov v meste. V odôvodnení žiadosti sa uvádza, že ide o spolok prvý svojho druhu na Slovensku, ktorý je exponentom najväčšieho združenia pre ochranu pamiatok a prírody v republike, súčasne je informačným orgánom Referátu na ochranu prírody v Bratislave a požíva osobitnú priazeň Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe. Konštatuje sa, že ochranárske spolky sú v iných mestách vážené, a to aj v prípadoch, keď nevykazujú takú rozsiahlu činnosť ako banskobystrický spolok. Jeho členovia sú exponovaní na riešení otázok celoštátneho významu a pre vysoké kvality boli traja menovaní za štátnych konzervátorov.

        O zániku spolku nie sú dostupné údaje, pravdepodobne tomu tak bolo v roku 1938 po odchode J. Roubala z Banskej Bystrice. Pokračovateľom spolku bol Zbor ochrancov prírody, ktorý vznikol v B. Bystrici pred 30-timi rokmi a neskôr sa zmenil na Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). Dnes ho reprezentuje ZO SZOPK EKOTREND. Dobrovoľnými pracovníkmi boli aj spravodajcovia a konzervátori štátnej ochrany prírody, ustanovaní podľa vyhlášky Povereníctva školstva a kultúry č. 212 z roku 1958. Pred 40-timi rokmi vznikla v Banskej Bystrici aj profesionálna zložka v podobe Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorá po mnohých reorganizáciách nadobudla dnešnú podobu Centra ochrany prírody a krajiny v rámci SAŽP. Zrejme sídlo tejto celoslovenskej organizácie ochrany prírody v Banskej Bystrici nie je náhodné už aj vzhľadom na históriu a ochranárske tradície v tomto meste.

    Ing. Július Burkovský,
    SAŽP - COPK B.Bystrica

Vytiahnuté z depozitu Ochrana rastlín

Už pred vznikom spolku sa v tlači sporadicky objavovali kritické články o negatívnych zásahoch do životného prostredia. V mestskom parku boli často bezdôvodne vytínané stromy, na strmom svahu Urpína došlo k výrubu dubovo-bukovej hory, namiesto ktorej boli vysadené jedle. Pri vojenskej plavárni rúbali jelše a v parku na Uhlisku podobný osud postihol i 120-ročný pamätný dub, ktorý vôbec neprekážal pri stavebných prácach. Dedinské ženičky bezhlavo trhali poľné kvety a olamovali vetvičky krovín, aby ich speňažili na trhu; na Urpíne a Vartovke sa po prvých pekných jarných dňoch nachádzali odhodené kytičky kvetov a halúzok a z Ostrého vrchu putovali na trh plné koše nášho endemitu - ponikleca slovenského. Extrémnym javom bolo vytrhanie 20 000 malých stromčekov pod Panským dielom.

Členovia spolku bojovali za záchranu jelší pri vojenskej plavárni, na brehu Hrona pri Šalkovej, medzi Medeným Hámrom, Kostiviarskou a Harmancom; líp pri mestských kasárňach a na Kalvárii; drevín v Bárczyho parku v Radvani. Pozornosť ochrancov prírody upútalo nielen šklbanie vzácnych cyklámenov na Šturci, plesnivcov na Čiernom kameni, poniklecov pri Mičinej, ale i bežnejších druhov rastlín (lykovec, scila, veternica, šafran). Rámec mesta presahovali snahy o záchranu flóry v oblasti Spišskej Belej. Úspešné boli aj intervencie na príslušných úradoch, aby pri regulácii Hrona nedochádzalo k výrubu starých dutých jelší a vŕb, ktoré boli často jedinými hniezdišťami mnohých druhov vtákov. Popri ochrane bylín a drevín významná bola i výsadba nových stromov. V tomto období, napriek existencii ovocinárskeho spolku, bolo v porovnaní s inými mestami vysadených veľmi málo ovocných stromov, nad čím vyslovilo svoje počudovanie aj okresné zastupiteľstvo.

Čitatelia miestnych novín sa v elegantne napísanom článku "Ostatní mohykáni pri Banskej Bystrici" (1928) mohli dozvedieť o vzácnosti, ktorá sa nachádza nad obcou Riečka, o prastarých stromoch - tisoch.

Ochrana zvierat

Je prekvapujúce, že napriek stáročnému pôsobeniu náboženstva i sporadických ochranárskych aktivít ešte v dvadsiatych rokoch nášho storočia bolo týranie zvierat na verejných priestranstvách v Banskej Bystrici i v okolí úplne bežným javom. Obyvatelia mesta boli k týmto prejavom necitliví a polícia často nečinná. Konkrétne išlo o týranie a zabíjanie lastovičiek na banskobystrickom námestí, nemilosrdné hrdúsenie psov, bezuzdné týranie koní pri doprave dreva. Dobytok, vedený na bitúnok, bol kopaný do hlavy; pytliaci vyťahovali v čase trenia z vody holými rukami desiatky kilogramov rýb; vianoční kapry sa metali vo výkladoch bez vody, pri predaji ich často chytali za oči a živé balili, hoci ich stačilo omráčiť kladivom, aby netrpeli. Kurčatá, kačice a barany nosievali z trhu uchopené za nohy, pričom im hlavy neraz obíjali o múr. Ovečkám mnohí gazdovia neposkytovali úkryt ani v klimaticky najkrutejších obdobiach.

Spolok dôrazne vystupoval proti takýmto stredovekým praktikám, ale svoju pozornosť zameral aj na ochranu zriedkavých a ohrozených druhov zvierat, ktoré boli strieľané z pochybnej športovej náruživosti. Vyjadroval sa aj k otázkam rybolovu. Priekopníci ochrany prírody si už vtedy uvedomovali následky porušenia biologickej rovnováhy človekom - napr. správne vysvetlili vtedajšie enormné premnoženie vrán, ktoré sa stali nebezpečím pre spevavé vtáctvo a parazitom periférie mesta.

Právna ochrana prírody

Pre podnikateľov a majiteľov pozemkov bola v tomto období príroda takmer vždy iba predmetom obohacovania a pospolitý ľud nemal zmysel pre krásy prírody a nešetril v nej ani to, čo bolo cenné a zriedkavé. Z týchto dôvodov nie je prekvapujúci názor, že na väčšinu ľudí platia iba prísne zákony a prísne tresty. Už pred vznikom ČSR ministerstvá a zemské úrady vydávali zákony a výnosy, ktoré chránili niektoré rastliny, živočíchy a historické pamiatky. V medzivojnovom období pribudli nové nariadenia, pričom bolo možné využívať i staršie predpisy (napr. zákon proti týraniu zvierat z roku 1897, ktorý umožňoval previnilca odsúdiť na 8 dní väzenia). Záslužnú činnosť v ochrane prírody vykonali mestské a okresné úrady a lesné riaditeľstvá. Mestská rada Banskej Bystrice vydala príkaz, ktorý zakazoval týranie zvierat a tunajšie okresné zastupiteľstvo v roku 1934 sa obrátilo k občanom vyhláškou o ochrane ovocných a okrasných stromov a zvláštnych druhov rastlín. Banskobystrický spolok sa podieľal aj na tvorbe noriem právnej ochrany prírody. Pripomienkoval osnovu loveckého zákona, na jeho podnet ministerská rada do pripravovaného zákona o ochrane týraných zvierat začlenila i potrebu chrániť aj mnohé voľne žijúce živočíchy. Členovia spolku pre Masarykovu akadémiu vypracovali niekoľko návrhov na vyhlásenie vytipovaných území za prírodné rezervácie. Pod vedením predsedu spolku sa zúčastňovali i na tvorbe jednotného štatútu, ktorý by prírodu chránil komplexnejšie a účinnejšie - zákona na ochranu prírody. Jeho osnova ešte v roku 1937 ležala nevybavená na ministerstve a trvalo takmer ďalších dvadsať rokov, kým sa mnohoročné úsilie ochranárov úspešne dovŕšilo.

(Banskobystrický Večerník, január 1998, krátené)