Voda a novy vodny zakon

Mozno to znie prehnane, ked sa povie, ze voda je vsade okolo nas. Po hlbsom zamysleni vsak kazdy zisti, ze je to skutocne tak. Je v ovzdusi, ci ako vlhkost, vo forme oblakov, hmly, je na povrchu zemskom, v kazdom zivote a rastline. Jej existencia je neodskriepitelna aj pod povrchom Zeme, v niektorych pripadoch az v niekolkokilometrovej hlbke. Jej kontinuita v hydrologickom cykle vytvara z nej medium, ktore je nositelom informacie o kvalite prostredia, ktorym prechadza. Voda je navyse podmienkou akehokolvek zivota, hoci v minimalnom mnozstve, zivot kdekolvek v prostredi Zeme je bez nej nemozny. Mozno teda povedat, ze je jedinecnym fenomenom - je nositelom informacii v prirode, ako aj v posobeni cloveka a zaroven je ich sucastou, ktora umoznuje ich existenciu v prakticky nevycislitelnom mnozstve modifikacii. Vzhladom na charakter jej vyskytu a vyznamu je predmetom globalnych, medzinarodnych zaujmov, monitoruje sa jej mnozstvo a kvalita, odhaduju alebo vypocitavaju sa jej zasoby, ktore podliehaju okamzitym, sezonnym a dlhodobym zmenam. O globalnom vyzname vody svedci napriklad aj ta skutocnost, ze 22. marec bol Organizaciou spojenych narodov vyhlaseny v tomto roku za Svetovy den vody. V tento den by si mali vsetky staty sveta pripomenut, co pre ludstvo voda znamena.

Hodnota vody by mala najst svoju odozvu aj v jej cene. V minulom obdobi, ked boli vsetky ekonomicke kategorie deformovane, vzila sa predstava o tom, ze vody je dost, nema zmysel hovorit o jej cene a tento stav bude trvat vecne. Boli to slova vysokouznavanych odbornikov, ktori sa vysoko hodnotia az podnes, ale v ekonomickej oblasti ocenenia vody sa dopustali zasadneho omylu, ktory vniesol do myslenia spolocnosti zasadu nespravneho pristupu. Ich pristup mozno charakterizovat slovami: Co je to za spolocenske zriadenie, aka je to vlada, ked dopusti, ze aj voda bude draha. Ona vsak naozaj draha a vzacna je. Kazdy to spozna vtedy, ked otoci kohutikom vo svojej domacnosti a voda netecie. Kolko samozrejmych ukonov nie sme schopni vykonat, ked nemame k dispozicii vodu a kolko neprijemnosti takyto stav sposobi v rodine, zdravotnickom zariadeni, skole, tovarni, v polnohospodarskej vyrobe.
Mozno bude uzitocne zamysliet sa nad tym, kolko stoji namahy a kolko financii vyzaduje dnes pre mnohych taka samozrejma vec - objavenie sa vody v domacnosti v takom mnozstve a kvalite, ktoru dokazeme dnes zabezpecit. Je preto treba vybudovat studne, zachytit pramene - z podzemnych zasob vody je dnes zasobovanych okolo 90 % obyvatelstva na Slovensku. Cast je zasobovana z povrchovych vod, z vodarenskych nadrzi. V buducnosti sa bude pomer menit v prospech nadrzi, ale v zasade v najblizsich patdesiatich rokoch bude urcite hlavnym zdrojom pitnych vod na Slovensku podzemna voda. Je to lacnejsie, podzemna voda obsahuje tzv. biogenne prvky, velmi vyznamne pre zdravotny stav ludskeho organizmu. Preto je dolezite osobitne postavenie podzemnych vod v systeme ochrany vod.

Na Slovensku je vyhlasenych 12 vodohospodarskych chranenych oblasti, ktore sa viazu predovsetkym k zasobarnam podzemnych vod. V nich platia podla zakona o vodach rezimy osobitneho hospodarenia, ktore zarucuju, ze aj generacie po nas budu mat relativne lacnu a kvalitnu pitnu vodu. Z hladiska filozofickeho je pilenim konara pod sebou, ak sa rozlicne podnikatelske subjekty, casto podporovane aj poslancami na roznych urovniach, dozaduju roznych vynimiek. Jedna jedina vynimka vytvara precedens - ak ste povolili vynimku niekomu, preco ju nemozem mat ja, akym pravom som znevyhodneny. Tu ma velku zodpovednost statna sprava, ktora by nemala mat ine zaujmy ako ochranne. Zaujem statu je zaujmom spolocnosti, ktora ho tvori a nemoze mat casovo obmedzeny charakter. Musi platit navzdy.

Aka je vsak konkretna situacia na Slovensku? Ako ju mozno charakterizovat z hladiska kvality povrchovych vod? Z celkovej dlzky tokov, sledovanych a vyhodnocovanych spravcami vodnych tokov v SR, je priblizne 20 - 25 % zaradenych do IV. a V. triedy cistoty, to znamena do dvoch najnepriaznivejsich tried kvality. Je charakterizovana ako prakticky nepouzitelna pre bezne ucely a nema krajinotvornu hodnotu. Po blizsom skumani je mozne zistit, ze rozhodujucimi ukazovatelmi, sposobujucimi zatriedenie tokov do IV. a V. triedy cistoty, su biologicke a mikrobiologicke ukazovatele. To poukazuje na absenciu spolahliveho zneskodnovania, t.j. cistenia odpadovych vod zo sidiel. K biologickym a mikrobiologickym sa priraduju dalsie specificke ukazovatele, ako su napriklad tazke kovy, pesticidy, specificke organicke latky, chlorovane uhlovodiky, ktore sposobuju taketo nepriaznive zatriedenie. Negativnu ulohu tu zohrava aj nedostatocne cistenie priemyselnych vod a plosne znecistenie - jeho pricinou je predovsetkym polnohospodarska cinnost.
Zamerom Ministerstva zivotneho prostredia SR je vyrazne zlepsenie tohoto stavu, ktory mozno dosiahnut najma podporou budovania komunalnych, ako aj priemyselnych cistiarni odpadovych vod. Zo Statneho fondu zivotneho prostredia, ktoreho spravovatelom je Ministerstvo zivotneho prostredia SR, bolo napriklad v roku 1995 venovanych na tento ucel 351 mil. Sk a v prvom polroku 1996 287 mil. Sk.
Opodstatnenost zameru dosiahnut po roku 2000 taky stav, ze uz nebudu existovat, alebo len v obmedzenej nevyraznej miere, toky zaradene do IV. a V. triedy cistoty zdovodnuje fakt, ze az 60 % zasob podzemnych vod sa nachadza v oblastiach pririecnych zon ovplyvnovanych priamo povrchovymi vodami. V mnohych pripadoch sa tak zlepsi kvalita podzemnych vod vo vseobecnosti. Vyhovujuci stav kvality podzemnych vod v horskych oblastiach mozno dosiahnut zlepsenim sposobu hospodarenia v lesoch a vybavenim rekreacnych zariadeni zodpovedajucimi cistiarenskymi zariadeniami na odpadove vody. Samozrejme, treba este vela vykonat v osvete, aby sa chovanie verejnosti v prirode v mnohych aspektoch zmenilo k lepsiemu.

Rezort zivotneho prostredia bol konstituovany len nedavno, v roku 1991, a tato skutocnost nesporne pomaha v postupnom zlepsovani stavu aj v ochrane vod. Ide samozrejme o zlozeny efekt sposobeny aj ekonomickou recesiou. Vystavba novych cistiarni odpadovych vod, zmena technologii vo vyrobnych procesoch, ktore sa premienaju na vhodnejsie z hladiska zaujmov zivotneho prostredia, vsak sposobili, ze vypustanie odpadovych vod dynamicky pokleslo o niekolko desiatok percent. Zaujimave je, ze tento fakt sa prejavuje, avsak v ovela mensej miere aj v zlepsujucom sa trende kvality vod v tokoch. Pretrvava zrejme vplyv znecisteneho prostredia, cez ktore prestupuju drenujuce podzemne vody, najma pri nizkych a minimalnych stavoch v povrchovych vodach. Je zname, ze proces zmien pod povrchom Zeme je dlhodoby, mnohonasobne dlhsi ako proces znecistovania. Extremnym prikladom je pripad z cudziny, z USA, ktore sa povazuju za jednu z najvyspelejsich krajin v oblasti ochrany zivotneho prostredia: podla kvalifikovanych odhadov sa bude aktivna dekontaminacia radioaktivneho zamorenia v oblasti Hanfordu, kde sa vyrabalo plutonium pre jadrove zbrane najma v obdobi 2. svetovej vojny a po nej, efektivne prejavovat az po roku 2015. Ide o najvacsi dekontaminacny program na svete a bude stat viac ako dlhodoby program vyvoja, skusok a vyroba jadrovych zbrani v USA pocas celej studenej vojny.

Velmi ucinnym nastrojom, ktory ak ma dobru, logicku stavbu a zohladnuje realne podmienky, vratane ekonomickych, je zakon. Koncepcia vodneho zakona z roku 1973 je vo vseobecnosti povazovana za velmi dobru. Slabinou bolo ustanovenie umoznujuce udelovanie vynimiek pri vypustani odpadovych vod, ktore vyuzilo viac ako 170 subjektov. V roku 1991 sa podarilo tento institut prave zasluhou Slovenskej komisie pre zivotne prostredie zrusit. Su tu vsak dalsie aspekty spolocenskych a ekonomickych zmien, ktore zasadne ovplyvnuju vsetky zakony vytvorene pred rokom 1989. Ministerstvo zivotneho prostredia SR zacalo preto z vlastnej iniciativy pripravovat novy zakon o vodach, ktory po intenzivnej praci na zasadach zakona a paragrafovom zneni nadobudol taku podobu, ze ho bolo mozne prerokovat so zainteresovanymi rezortmi a predlozit na prerokovanie do Legislativnej rady vlady SR. Po prvom prerokovani je nevyhnutne zakon v urcitych castiach upravit a znovu predlozit na opatovne, dufajme uz bezproblemove rokovani do organov vlady SR. Podarilo sa vclenit do navrhu aj principy legislativy Europskej unie, medzi ktore patri najma zasada, ze znecistovatel plati za znecistovanie, uplatnuje sa princip prevencie, zavadza sa termin najlepsej pristupnej technologie vo vyrobnych a cistiarenskych procesoch, spojeny s predpokladom komplexneho riesenia technologii vylucujucich takzvane konecne riesenie "na konci rury". Po odsuhlaseni navrhu zakona o vodach vo vlade SR prejde este schvalovacim procesom v Narodnej rade SR a zaroven sa budu vypracuvat vykonavacie predpisy. Optimisticke predpovede tvrdia, ze novy vodny zakon bude platit od 1. jula 1997. Dufajme, ze nam vsetkym pomoze v ochrane a racionalnom vyuzivani vod.