Svedectvo minulosti

SPOT objavil zvysky americkeho bojoveho bombardera

Slovenska agentura zivotneho prostredia patri k tym organizaciam na Slovensku, ktore uz dlhsiu dobu vyuzivaju pre svoju cinnost panchromaticke druzicove snimky satelitu SPOT. Oblast ich vyuzitia je v podstate sirokospektralna, pre dovsetkym pri rieseni krajinnoekologickych problemov (R-USES, tj. Regionalny uzemny system ekologickej stability), alebo pri uzemno-planovacej dokumentacii velkych uzemnych celkov.

Oblastna pobocka SAZP Nitra spociatku vyuzila tieto snimky pri mapovani mimolesnej vegetacie.Pomohli identifikovat tazsie dostupne plochy rozptylenej zelene vo volnej krajine, pricom sa zaroven vyuzivali aj digitalne data lesnych hospodarskych celkov (LHC) spracovanych Lesoprojektom Zvolen.
Satelit SPOT lieta nad povrchom Zeme vo vyske 822 km, cas jedneho obletu je 101,4 minut. Predstavte si sal siroky 60 km, ktorym by ste obopli celu zemegulu. Prave takto siroke uzemie satelit zosnima prave za 101, 4 minuty. Nad tym istym miestom na Zemi sa objavi raz za 26 dni. V pripade ekologickych katastrof, napr. poziaroch, polomoch, povodni a pod. je mozne naprogramovat naklon senzora na palube satelitu SPOT tak, ze tento je schopny danu ohrozenu oblast zosnimat v periode 3 dni. Tuto vyhodu pouzili aj v pripade monitoringu havarie v Cernobyle. Samotna priestorova rozlisovacia schopnost snimky je 10m, takze je este vyhovujuca aj pre pouzitie v mierke 1 : 25 000 pri komplexnom rieseni krajiny ako celku. Hlavnym kriteriom vyuzitelnosti v praxi je hardwarove, softwarove vybavenie, ale aj velmi presna az detailna znalost skumaneho uzemia s urcitou davkou obrazotvornosti.
Druzicove snimky je mozne vyuzit v roznych oblastiach. Napriklad zaujimave su kruhy s priemerom 100 m, ktore sa vyskytli na jednej mapovej sekcii niekolkokrat. Po rozsiahlejsich uvahach a overeni si faktov prisli pracovnici SAZP Nitra k jednoduchemu zaveru, ze ide o zavlazovacie fregaty, kde zavlazovana vegetacia podstatne zretelnejsie vystupovala na povrch ako vegetacia nezavlazovana.

Podobne netradicnym sposobom sa pokusili identifikovat miesto dopadu velkeho americkeho bombardera v oblasti stareho lesneho porastu nad Hronskym Benadikom (dopadol sem v oktobri 1944 po bombardovani v Sliezsku), v blizkosti ktoreho sa nachadza prirodna rezervacia Klica. Neslo ani tak o najdenie miesta, respektive vraku lietadla, kedze lokalita bola priblizne znama z historickych pramenov, ale o pokus vyuzit tieto satelitne snimky netradicnym sposobom. Chceli sme najst presne miesto dopadu bombardera, ktore bolo po vyse 50-tych rokoch uz tazko rozpoznatelne vo velmi clenitom a zalesnenom terene. Skumane uzemie, resp. priestor medzi starym zidovskym cintorinom a prirodnou rezervaciou Klica, ohranicili na mapovom podklade stvorcom s rozmermi 400 x 400 m, na ktorom vytvorili pomocnu siet 50 x 50 m. Presne ohranicit tuto lokalitu by vsak bolo bez pomoci druzicovych snimok mozne velmi tazko. Bolo by to ako hladat ihlu v kope sena. Pohlad na lokalitu v pocitacovom spracovani PC ARC VIEW 2.1 s nalozenim vektorov. Prave druzicove snimky s prenesenou sietou z mapovych podkladov pomohli lokalizovat hladany priestor za velmi kratky cas. Predpokladalo sa, ze dopad lietadla sposobil iste zmeny v lesnom poraste, resp. "dieru", ktoru vsak uz cas zastrel. Po vizualnych porovnaniach pomocou leteckych snimok, mapovych podkladov a digitalnych dat (vrstevnice a koty) sa vytipovali 3 mozne plochy. Napokon po terennej obhliadke (teren je mimoriadne clenity a strmy) s vyskomerom sa podarilo predpokladane miesto najst este v case vegetacneho pokoja, t.j. zaciatkom aprila. Dokazom je mnozstvo plechov, nabojnic, skla a pretaveneho aluminioveho materialu, ako aj plechov s anglickymi textami. Vdaka tejto najmodernejsej technike sa prace, ktore by trvali inak mozno niekolko rokov, skratili na par mesiacov. O tomto naleze informovali aj americke velvyslanectvo.

Mili citatelia, svoje prispevky posielajte na e-mail enviro@sun.sazp.sk