Veda na pomoc polinotikom

Zaujem o prenos pelovych zrn od ich producentov, teda od samcich reprodukcnych organov, tyciniek, na samicie reprodukcne organy vajicka nahosemennych rastlin alebo blizny krytosemennych rastlin - sa traduje bezmala od cias, ked sa zistilo, ze pelove zrna su tie utvary semennych rastlin, v ktorych sa diferencuju a prostrednictvom ktorych sa transportuju ich spermaticke bunky. Coskoro sa zistilo, ze sa pel niektorych rastlin dostava na vyssie uvedene primarne miesto urcenia zivocichmi, hlavne hmyzom (rastliny hmyzoopelive - entomofilne), pri inych rastlinach sa pozoroval transport pelu vzdusnymi prudmi (rastliny vetroopelive - anemofilne) alebo menej casto vodou ci inym sposobom. Postupne sa zvysoval zaujem pracovnikov roznych profesijnych orientacii o uvedene javy.

V ostatnych desatrociach sa velmi zintenzivnil zaujem hlavne lekarov o kvalitativne a kvantitativne parametre pelovych zrn v ovzdusi, a to v suvislosti s alarmujuco sa zvysujucim podielom ludskej populacie alergickej na pel. Lekari alergologovia a botanici orientovani na ekologiu opelovania, fenologiu, palynologiu a v ramci tejto hlavne na aeropalynologiu, zacali uzko spolupracovat.
Alergologovia uvadzaju, ze je pre nich a teda aj pre pacientov dolezite, aby vedeli pokial mozno v dostatocnom casovom predstihu, ake pelove zrna typu alergenov a v akom mnozstve sa nachadzaju v ovzdusi daneho uzemneho celku. Pre alergologa maju take udaje vyznam diagnosticky aj preventivny. Diagnozu mozno urcit rychlejsie, ak je moznost porovnat zaciatok zdravotnych tazkosti, pripadne ich gradovanie, s jednotlivymi fenologickymi fazami rastlin produkujucich alergenny pel a predovsetkym s dynamikou vyskytu prislusnych pelovych zrn v ovzdusi. Liecba je ucinnejsia, ak sa zacne v casovom predstihu a nie v case gradacie alebo vrcholu zdravotnych tazkosti. Je zname, ze v prvom pripade stacia podstatne nizsie davky liekov.

Lapace pelu

Uvedeny zaujem o produkciu a transport pelu vzdusnymi prudmi, ale najma v spojeni s alergickymi ochoreniami, motivoval aeropalynologov ku konstrukcii zariadeni vhodnych na sledovanie kvality a kvantity pelu v ovzdusi. Ako prve sa zacali pouzivat rozne zachytne plochy (napr. podlozne mikroskopicke sklicka, Petriho misky a pod.) potrene lepivou hmotou, napr. vazelinou, na ktorej sa klesajuce pelove zrna obsiahnute vo vzduchu zachytili a prilepili. Taka je podstata prvych tzv. gravimetrickych "lapacov" pelu, nazvanych podla ich konstruktera Durhamove. Ich prednostou bola technicka nenarocnost, nizsia cena, a teda aj moznost sirsieho pouzitia. Urcitou nevyhodou bola vsak menej prepracovana metoda vzajomneho porovnavania vysledkov viacerych takych zariadeni.

Lapac pelu typ Burkard instalovany na streche budovy Technickej univerzity vo Zvolene
Snimka: M. Krizo

Dnes sa dava prednost volumetrickym pristrojom, ktore su modifikaciami pristroja vyvinuteho v Anglicku v roku 1952 Hirstom. Vzduch sa nasava do pristroja uzkou strbinou rychlostou desat litrov za minutu a jeho prud je orientovany tak, ze naraza na obvodovy plast kotuca s presne stanovenym polomerom a sirkou plasta. Kotuc sa otaca rychlostou dvoch milimetrov za hodinu a o 360 stupnov sa otoci presne za tyzden, teda za 148 hodin. Na plast kotuca sa upevnuje priesvitna paska pokryta lepiacou hmotou (napr. vazelinou), na ktorej sa zachytia, podobne ako pri gravimetrickych lapacoch, vsetky drobne zlozky obsiahnute v danom objeme vzduchu nasavaneho do pristroja. Paska sa vymiena kazdych 148 hodin. Exponovana paska sa rozstriha na diely dlhe 48 mm, ktore zodpovedaju posunu kotuca za 24 hodin. Nastrihane useky pasky sa pripevnia na podlozne mikroskopicke sklicko, zvrchu sa prekryju mediom s obsahom farbiva a prikryju krycimi sklickami. Takto pripravene trvale preparaty sa vyhodnocuju mikroskopicky. Zaznamenavaju sa nielen zistene typy pelovych zrn, ale aj ich mnozstvo. Cely 48 mm dlhy usek pasky je rozdeleny na 4 mm siroke casti, takze je mozno urcit pocet pelovych zrn zachytenych v priebehu dvojhodinovej expozicie. To je velka prednost pristroja, lebo umozni sledovat kvalitu a kvantitu pelu v urcitych casovych usekoch dna. Ziskane pelove spektra odzrkadluju obraz kvitnucej vegeacie prislusneho regionu.

Europa a my

S ohladom na velku mobilnost pelovych zrn vzdusnymi prudmi nie je lahke lokalizovat ich zdroj. Cim hustejsia je siet stacionarii, vybavenych vyssie uvedenymi zariadeniami, tym jasnejsi obraz dostaneme o zaujmovych aeropalynologickych parametroch. Tieto ciele motivovali aj organizatorov celoeuropskej Pelovej informacnej sluzby (PIS), fungujucej v ramci Medzinarodnej aerobiologickej spolocnosti. Dnes je v Europe asi 200 stanic, ktore su napojene na europsku databazu PIS vo Viedni. Na Slovensku pracuju 4 stanice Pelovej informacnej sluzby:

  1. v Bratislave
  2. vo Zvolene
  3. na Strbskom plese
  4. v Michalovciach
Prva monitorovacia stanica vznikla este v byvalom Ceskoslovensku, v Brne. Bola to stastna zhoda nahod, ktora vyustila do plodnej spoluprace takpovediac rodinneho klanu v dobrom zmysle slova - Rybnickovcov. Uplatnila sa tu odborna a organizacna erudicia syna lekara - alergologa spolu s vysokou odbornostou, ale aj zanietenim rodicov, oboch botanikov, ale hlavne matky, medzinarodne uznavanej peloanalyticky. Tato prva stanica vznikla za podpory Nadacie nasim detom v Brne. Grant firmy Schering-Plough umoznil v spolupraci s Vyborom dobrej vole Nadacie Olgy Havlovej rozsirit siet stanic PIS v Ceskej republike na 10 a z toho isteho grantu boli vybavene aj styri stanice na Slovensku. Lapac pelu instalovany v Bratislave bol zakupeny z inych prostriedkov zasluhou Dr. O. Zlinskej z Botanickeho ustavu SAV v Bratislave.

Brnianska centrala PIS zorganizovala v r. 1994 seminar spojeny s kurzom pre zaskolenie odbornikov, ktori zabezpecuju pravidelne tyzdenne vyhodnocovanie palynologickych preparatov pripravenych spominanym sposobom. Pre tuto cinnost ziskali absolventi kurzu atest Medzinarodnej aerobiologickej spolocnosti. Aj takto sa nase stanice PIS dostali na uroven ostatnych europskych stanic a ich vysledky su zakomponovane do europskej databazy.

V minulom roku sa ustanovilo koordinacne pracovisko PIS na Slovensku v Kupeloch Strbske Pleso a.s. Osobitne stanice PIS zasielaju svoje tyzdenne spravy do tohto pracoviska, ktore ich zjednoti a distribuuje vsetkym alergologickym pracoviskam na Slovensku, pripadne dalsim zaujemcom, ako aj oznamovacim mediam:

Tuto vyznamnu cinnost umoznuje grant firmy Schering-Plough. Niektore stanice davaju k dispozicii svoje vysledky tyzdenne oznamovacim mediam aj samostatne. V poslednych rokoch je zabezpecovanie cinnosti PIS na Slovensku spojene s urcitymi ekonomickymi tazkostami. Zakladne pristrojove vybavenie mame na europskej urovni. Ale stale ostava nedoriesena otazka honorovania pracovnikov zabezpecujucich chod stanic.
Mozno iba dufat, ze na cinnost PIS na Slovensku sa najdu prostriedky predovsetkym v zaujme pacientov polinotikov, ale aj v zaujme zakladneho aeropalynologickeho vyskumu, ktory sa zacal u nas slubne rozvijat.

Prof. Ing. Milan Krizo, DrSc.
Katedra fytologie
Lesnicka fakulta TU Zvolen

Letne a jesenne pelove alergeny

Pelove zrno reznacky lalocnatej z elekronoveho rastrovacieho mikroskopu
Snimka: M. Krizo, M. Mamon

Letne obdobie sa vyznacuje kvitnutim rastlin, ktorych pel patri medzi najvyraznejsie alergeny. Su to travy, alebo ako im odborne hovorime, zastupcovia celade lipnicovitych (Poaceae). Travy su jednorocne, ale vacsinou trvace byliny s charakteristickou stavbou vegetativnych aj generativnych organov. Kvety sa nikdy nevyskytuju jednotlivo, ale vzdy v sukvetiach zvanych klasky, s charakteristickymi listenmi typu pliev, plevic a plievociek. Klasky mozu byt jednokvete i viackvete a zoskupuju sa do zlozitych sukveti typu paklasov, metlin a pod. V kvetoch su tri tycinky s dlhymi tenkymi nitkami a obycajne velkymi pelnicami, ktore sa aj pri co najmensom zavane pohybuju a v case zrelosti uvolnuju pel. Pelnica sa pri praseni otvara najprv na vrchole, ktorym sa pel vysypava. Neskorsie sa pelnicovy vacok rozdeli pozdlzne a vyprasenie pelu sa urychli. Rychle uvolnovanie pelu z pelnic je dane aj jeho charakteristickym, v podstate gulovitym tvarom a hladkym povrchom exiny, len s velmi drobnymi ultramikroskopiskymi strukturami na povrchu, bez lepivych substancii, ktorymi su naopak charakteristicke pelove zrna hmyzoopelivych rastlin. Pelove zrna trav maju jednu aperturu, podla coho je mozne tento typ dobre poznat. Rozlisenie jednotlivych rodov a navyse druhov je vsak pri sledovani optickym mikroskopom problematicke vzhladom na pomerne velku sirku variability velkosti a prelinanie velkostnych tried pelu roznych druhov. Takmer bezpecne mozno podla velkosti (nad 40 um) a tvaru rozlisit typ SecaleTriticum (psenica). Niektore travy tvoria stebla jednotlive alebo v riedkych trsoch, ine su naopak husto trsnate. Niektore sa vyskytuju na lokalite roztrusene, ine v rozne hustych zarastoch. Doba kvitnutia roznych druhov trav je pomerne dlha, trva asi od polovice maja az do jula. Z nasho pohladu je tiez vyznamne, ze po skoseni sa mozu tvorit nove stebla so sukvetiami a s tvorbou pelovych zrn. Pel trav sa nielen dostava do ovzdusia vo velkom mnozstve, ale udrziava sa tu dlho po vypraseni. Z alergologickeho hladiska je vyznamne aj zistenie vyraznej skrizenej reakcie, teda spoluposobenie viacerych druhov. Podla rozlicnych udajov je na pel trav alergickych viac ako 80 % polinotikov. V lete sa v ovzdusi vyskytuje pel aj inych druhov, pripadne rodov. Za alergenny sa povazuje pel bazy ciernej (Sambucus nigra), druhov rodu skorocel (Plantago), stiavov (Rumex s.l.), prhlavy (Urtica) a vzacne aj niektorych inych. Koncom leta, ale hlavne v jeseni kvitnu niektore druhy, ktore su z hladiska alergii viac alebo menej vyznamne. Vacsinou ide o buriny alebo o rastliny rastuce na roznych neobrabanych miestach, ako su rozne skladky, smetiska, zboreniska a pod. Suborne sa tato druha skupina rastlin odborne nazyva rastliny ruderalne. Medzi ne patria povodne druhy nasej flory, ale aj k nam zavlecene. Do prvej skupiny patria napr. niektori zastupcovia celade mrlikovitych (Chenopodiaceae) alebo druhy rodu palina (Artemisia). Do druhej skupiny patria napr. druhy rodu zlatobyl (Solidago) a hlavne v poslednom case stale sa viac rozsirujuca a v teplych oblastiach casto masovo rozsirena ambrozia (Ambrosia). Zaujimave je, ze palina a ambrozia su typicke vetroopelive rastliny, kym velka vacsina zastupcov celade astrovitych (Asteraceae), kde tieto rody patria, je hmyzoopeliva. Pel hmyzoopelivych rastlin sa dostava do ovzdusia v mensom mnozstve a moze atakovat citlivych ludi iba pri bezprostrednom dotyku, napr. na luke s bohato zakvitnutou pupavou lekarskou a pod.

Prof. Ing. Milan Krizo, DrSc.
RNDr. Blazena Bencatova
 Kadetra fytologie, Lesnicka fakulta TU Zvolen