Kde su pacientmi dravce

S ubiehajucimi kilometrami pod kolesami auta narastala moja zvedavost a zaroven radost, ze budem mat moznost vidiet uplne zblizka dravych vtakov. Ostavalo este prekonat par prudkych zakrut na serpentinach typickych pre okolie Banskej Stiavnice a uz sa predo mnou vynorila panorama mesta skryta v hustej zeleni okolitych kopcov. Rehabilitacnu stanicu dravcov sme nasli velmi rychlo. Orientacnym bodom bola stredna lesnicka skola, v areali ktorej stanica vznikla a funguje dodnes. Zalozili ju studenti zo sokoliarskeho kruzku pomocou profesora roku l984 a starali sa o chore dravce.Dobre meno stanice sa rychlo rozsirilo po celom Slovensku. V areali stanice postavili tzv. A-posedy, ktore sluzili dravcom az do roku l992, kedy starostlivost o stanicu a jej ekonomicke zabezpecenie prevzala Sprava CHKO Stiavnicke vrchy. Stanica ziskala staleho pracovnika a nie velky, ale pravidelny financny prijem. Vybrani studenti strednej lesnickej skoly pri osetrovani dravcov nadalej pomahali. Dravych vtakov pribudalo, ale stanica chatrala. Preto roku l994 poziadala Sprava CHKO Stiavnicke vrchy /pracovisko Slovenskej agentury zivotneho prostredia v Banskej Bystrici/ o pridelenie financnych prostriedkov na obnovu stanice. Statny fond zivotneho prostredia prostriedky poskytol, a tak roku l995 stanicu ciastocne zrekonstruovali. Este tu ost ava vela urobit, ale uz dnes mozno povedat, ze ide o zariadenie na Slovensku ojedinele, ktoreho spolocensky prinos je nesporny. - Nasa snaha je co najviac vtakov vypustit do prirody,- hovori Vladimir Balaska, ktory ma sprevadza po areali. Vsetkych pat rehabilitacnych volier ma svojich pacientov. Pri pohlade na nich klesa moje prvotne nadsenie a radost strieda smutok. Je vobec mozne, ze clovek, pan tvorstva, dokaze zivemu tvorovi takto ublizit? Vacsinu volier obyvaju mysiaky, so zlomenymi kridlami, odcviknutymi prstami na nohach, podaktore su fyzicky zdrave, ale nelegalny a nezakonny chov im dal zabrat psychicky. Nie su zatial schopne vratit sa do prirody a postarat sa o obzivu. Kradma ruka cloveka ich vybrala z hniezda este take male, ze ich matka mysiarica nestihla naucit lovit. A naucit ich postarat sa o seba vo volnej prirode je vec ovela tazsia ako osetrit a zahojit bolacky. Z voliery na mna pomrkava svojimi krasnymi velkymi ocami mlada mysiarky usatej. Chyba nu chvost a prave preperuje. Ma iba 4-5 tyzdnov. Je take mile, ze ma priam nutka pohladkat ho po brusku. Ale to sa tu prave nesmie. Kazdy blizky kontakt s clovekom mu ubera sance navratu do prirody . Takze radsej nie, hovorim si v duchu, ale nemozem odtrhnut oci od krasnej sovicky. Toto mlada este ma sance vzlietnut na konare stromov, treba iba pockat, az mu dorastie chvost a skonci vymena peria. Ale i tak je neiste, ci sa podari jeho osetrovatelom naucit ho ulovit si potr avu. Drzim mu uz teraz v duchu palce.

Tibor Zachar, asistent - strazca, pomaha osetrovat a krmit dravce najma pocas prazdnin

- Odkedy platia prisne zakonne opatrenia, je tu dravcov z nezakonnych chovov menej. Viac ich sem prichadza na jesen, v case polovaciek,.- hovori Vladimir Balaska. Tazko sa mu priznava, ze to mozu urobit aj polovnici, ved sam je polovnik. Ale ako inak si vysvetlit, ze dravce su postrielane z brokovej zbrane ? Nuz ludia sme rozlicni a o polovnikoch to plati takisto. Polovny zakon a pravidla hovoria o tom, ze polovnik ma byt zaroven aj ochrancom prirody. Vacsina aj je. Ale ako vo vsetkom, aj tu vynimka potvrdzuje pravidlo. Ostava nam iba zelatsi, aby takych bolo co najmenej. A ked sa tak stane dokazatelne, mali by tu platit dvojnasobne prisne postihy. Novela zakona, ktora obsahuje postihy za priestupky voci chranenej zveri, este zatial neplati. Ale uz podla navrhu novely mozno predpokladat, ze bude prisna. Napriklad za jastraba velkeho, kory nebol doteraz chraneny, je postih 10 000 Sk, v zavaznom pripade sa tu moze dat az 300% - na prirazka, a za jastraba krahulca az 20 000 Sk.Za mysiaka lesneho bolo doteraz 2000 Sk pokuty, teraz bude 8000 Sk a pod. A tak by sme mohli pokracovat.... Nechcem vsak nikoho strasit, to nebol moj umysel. Dostatocne strasny je pohlad na ubohych vtakov, ktorych som uzrela v rehabilitacnej banskostiavnickej stanici. Napriek vsetkej starostlivosti a laskavej opatere bude z nich vacsina poznacena na cely zivot. Namaha a laska, s akou sa staraju o chore dravce, znamenaju v konecnom dosledku obrovsku spolocensku hodnotu. A preto na zaver este niekolko statistickych udajov, ktore hovoria za vsetko:Za obdobie rokov 1994-95 tu prijali 326 jedincov, z toho zrebahilitovali a vratili do prirody 195 dravcov.Spolocenska hodnota podla vyhlasky c.192/93 je 1 milion, 091 tisic Sk. Podla novej vyhlasky to bude uz 3 miliony, 166 tisic Sk. Najvacsiu hodnotu vsak ma to, co sa neda vyjadrit cislami. A to je v tomto pripade cosi, co maju pracovnici tejto stanice hlboko ukryte vo svojom srdci.

Judita Jergusova
snimky: autorka

Chranme dravce

Na svete je asi 264 druhov dravych vtakov. Z toho poctu zije na slovensku viac ako 50 druhov, z nich asi 30 druhov u nas hniezdi. Dravce patria medzi najohrozenejsiu skupinu zivocichov na svete, pretoze su na vrchole potravinovych retazcov alebo Eltonovych piramid. Na Slovensku patri medzi najkritickejsie ohrozene druhy vtakov orol skalny(Aquila chrysaetos), orol kralovskyila heliaca), orol maly(Hieraateus pennatus), hadiar kratkoprsty (Cirrataetus gallicus), orliak morsky (Haliatus albicilla), sokol stahovavy (Falco peregrinus) , sokol raroh(Falco cherug).

Jednou so sprievodnych akcii ENVIROFILMu v juni tohto roku v Banskej Bystrici bola aj ukazka z chovu dravcov. Milackom clenov Slovenskeho klubu sokoliarov pri banskobysrrickom Junior centre sa stalo aj mlada krkavca vypadnute z hniezda. Trpezlivo a citlivo sa nielen o neho stara predseda klubu Pavol Michal.

Od 1.1 1995 su podla Zakona c. 287 o ochrane prirody a krajiny vsetky druhy dravcov na Slovensku chranene a okrem nasich ochrannych opatreni su tieto dravce chranene aj medzinarodnymi konvenciami, ako je napr. CITES (Washingtonska konvencia). Prave preto je nevyhnutne sledovat stavy dravcov a ochranovat ich.
Dravce sa mozu chovat len po udeleni suhlasu Ministerstvom zivotneho prostredia SR a pri dodrziavani stanovenych podmienok. Kontakt s poranenym dravcom je preto potrebne nahlasit na niektory zo statnych organov ochrany prirody. Draveho vtaka chovame len surovym masom, okrem bravcoveho masa a vnutornosti. Maso nemoze byt v ziadnom pripade tepelne alebo inak upravene. Poraneneho dravca je najvhodnejsie umiestnit do mensieho tmaveho priestoru. Kazdy kto sa stredtne s poranenym dravcom by sa mal pokusit urobyt co najviac prte jeho zachranu, aby sa po vylieceni a zrehabilitovani, ak to jrho zdravotny stav dovoli, mohol vratit spat do volnej prirody.

Pavol Michal, clen Slovenskeho klubu sokoliarov, Banska Bystrica