
S ubiehajucimi kilometrami pod kolesami auta narastala moja
zvedavost a zaroven radost, ze budem mat moznost vidiet uplne
zblizka dravych vtakov. Ostavalo este prekonat par prudkych
zakrut na serpentinach typickych pre okolie Banskej Stiavnice
a uz sa predo mnou vynorila panorama mesta skryta v hustej zeleni
okolitych kopcov.
Rehabilitacnu stanicu dravcov sme nasli velmi rychlo. Orientacnym
bodom bola stredna lesnicka skola, v areali ktorej stanica
vznikla a funguje dodnes. Zalozili ju studenti zo sokoliarskeho
kruzku pomocou profesora roku l984 a starali sa o chore
dravce.Dobre meno stanice sa rychlo rozsirilo po celom Slovensku.
V areali stanice postavili tzv. A-posedy, ktore sluzili dravcom
az do roku l992, kedy starostlivost o stanicu a jej ekonomicke
zabezpecenie prevzala Sprava CHKO Stiavnicke vrchy. Stanica
ziskala staleho pracovnika a nie velky, ale pravidelny financny
prijem. Vybrani studenti strednej lesnickej skoly pri osetrovani
dravcov nadalej pomahali. Dravych vtakov pribudalo, ale stanica
chatrala.
Preto roku l994 poziadala Sprava CHKO Stiavnicke vrchy
/pracovisko Slovenskej agentury zivotneho prostredia v Banskej
Bystrici/ o pridelenie financnych prostriedkov na obnovu stanice.
Statny fond zivotneho prostredia prostriedky poskytol, a tak roku
l995 stanicu ciastocne zrekonstruovali. Este tu ost ava vela
urobit, ale uz dnes mozno povedat, ze ide o zariadenie na
Slovensku ojedinele, ktoreho spolocensky prinos je nesporny.
- Nasa snaha je co najviac vtakov vypustit do prirody,- hovori
Vladimir Balaska, ktory ma sprevadza po areali. Vsetkych pat
rehabilitacnych volier ma svojich pacientov. Pri pohlade na nich
klesa moje prvotne nadsenie a radost strieda smutok. Je vobec
mozne, ze clovek, pan tvorstva, dokaze zivemu tvorovi takto
ublizit?
Vacsinu volier obyvaju mysiaky, so zlomenymi kridlami,
odcviknutymi prstami na nohach, podaktore su fyzicky zdrave, ale
nelegalny a nezakonny chov im dal zabrat psychicky. Nie su zatial
schopne vratit sa do prirody a postarat sa o obzivu. Kradma ruka
cloveka ich vybrala z hniezda este take male, ze ich matka
mysiarica nestihla naucit lovit. A naucit ich postarat sa o seba
vo volnej prirode je vec ovela tazsia ako osetrit a zahojit
bolacky. Z voliery na mna pomrkava svojimi krasnymi velkymi ocami
mlada mysiarky usatej. Chyba nu chvost a prave preperuje. Ma iba
4-5 tyzdnov. Je take mile, ze ma priam nutka pohladkat ho po
brusku. Ale to sa tu prave nesmie. Kazdy blizky kontakt
s clovekom mu ubera sance navratu do prirody . Takze radsej nie,
hovorim si v duchu, ale nemozem odtrhnut oci od krasnej sovicky.
Toto mlada este ma sance vzlietnut na konare stromov, treba iba
pockat, az mu dorastie chvost a skonci vymena peria. Ale i tak je
neiste, ci sa podari jeho osetrovatelom naucit ho ulovit si potr
avu. Drzim mu uz teraz v duchu palce.

Tibor Zachar, asistent - strazca, pomaha osetrovat a krmit dravce najma pocas prazdnin

Od 1.1 1995 su podla Zakona c. 287 o ochrane prirody a krajiny vsetky druhy
dravcov na Slovensku chranene a okrem nasich ochrannych opatreni su tieto
dravce chranene aj medzinarodnymi konvenciami, ako je napr. CITES
(Washingtonska konvencia). Prave preto je nevyhnutne sledovat stavy dravcov
a ochranovat ich.
Dravce sa mozu chovat len po udeleni suhlasu Ministerstvom zivotneho prostredia
SR a pri dodrziavani stanovenych podmienok. Kontakt s poranenym dravcom je
preto potrebne nahlasit na niektory zo statnych organov ochrany prirody. Draveho
vtaka chovame len surovym masom, okrem bravcoveho masa a vnutornosti.
Maso nemoze byt v ziadnom pripade tepelne alebo inak upravene. Poraneneho
dravca je najvhodnejsie umiestnit do mensieho tmaveho priestoru. Kazdy kto sa
stredtne s poranenym dravcom by sa mal pokusit urobyt co najviac prte jeho
zachranu, aby sa po vylieceni a zrehabilitovani, ak to jrho zdravotny stav
dovoli, mohol vratit spat do volnej prirody.