Tvorba v uzemi a tvorba krajiny


integralna sucast uzemneho planu

"Uzemne planovanie vyjadruje v priestore hospodarske, spolocenske, kulturne a ekologicke zamery spolocnosti. Je zaroven vedeckym odborom, spravnym nastrojom a metodou uplatnujucou interdisciplinarny a komplexny pristup k rieseniu vyvazeneho regionalneho rozvoja a k organizovaniu priestoru.
Uzemne planovanie prispieva k lepsej priestorovej organizacii Europy a k rieseniu problemov presahujucich narodne meradlo, cim zaroven podporuje pocet spolocnej identity so sucasnym ohladom na vztahy medzi severom a juhom, vychodom a zapadom."

Europska charta uzemneho planovania

Uzemie Slovenska preslo v priebehu tisicrocnej urbanizacie znacnymi zmenami, ktore ovplyvnila jednak morfologia krajinneho reliefu a najma vazby na civilizacne procesy v Europe. Tento vyvoj priniesol a prinasa so sebou rad negativnych dopadov na uzemie. Vsetky rozvinute spolocenstva (v podstate uz v staroveku a intenzivne v stredoveku) prijali urcite planovacie systemy na usporiadanie uzemia tak, aby tieto dopady boli eliminovane a prosperita ludskeho spolocenstva bola zabezpecena v kontinualnom vyvoji. Dnes sme si tento proces, tuto snahu, kodifikovali v medzinarodnom aj republikovom meradle ako politiku trvalo udrzatelneho rozvoja, podporujuceho ekonomicku prosperitu. Tu by mala platit myslienka:

"Co je ekologicke, je aj ekonomicke".

Harmonicky trvale udrzatelny rozvoj, zamena a cielavedoma optimalizacia vztahu cloveka a prirody v priestore, zachovanie a podpora identity prostredia a cloveka v nom, to su ciele a vystupy uzemneho planovania. Ekonomicky rozvoj je v tejto suvislosti len prostriedkom.
Ano, to je ta spravna premisa, z ktorej snad vsetci ucastnici procesu uzivania uzemia, krajiny, priestoru vychadzame. Avsak nase ciele, sposob ich realizacie sa vacsinou dostavaju do kontraverzie. Vynara sa potreba kompromisu, koordinacie a harmonizacie hmotneho prostredia, ktora vzrasta s postupom urbanizacie a neustaleho rozsirovania a stretania protikladnych zaujmov a potrieb. To sa prejavuje vo vsetkych hospodarsky a kulturne rozvinutych krajinach so znacnou hustotou obyvatelstva a existenciou velkych sidelnych a priemyselnych aglomeracii.
Konecne usporiadanie uzemia na urovni celostatnej, regionalnej alebo lokalnej nie je vsak len otazkou technickou, ale stale podstatnejsiu ulohu maju aspekty:

a dolezitost nadobudaju aspekty: ktore vyustuju do rozhodnutia politickeho. Zakladnymi vysledkami politickeho rozhodnutia by mali byt:
  1. zachovanie a rozvijanie prirodnych, kulturnych a materialnych hodnot
  2. sustavne zlepsovanie zivotnych podmienok, zivotneho prostredia a ekologickych poziadaviek v sulade s presadzovanim trvale udrzatelneho rozvoja
  3. vytvaranie predpokladov pre harmonicky rozvoj jednotlivcov a spolocnosti s akceptaciou dotknuteho spolocenstva (verejnosti)
  4. uspokojovanie a koleracia potrieb a poziadaviek verejnej spravy, samospravnych organov a sukromneho sektoru, ktory je hlavnym nositelom investicii
Podkladom pre taketo politicke rozhodnutie v konkretnom uzemi je uzemny plan. Uzemne planovanie je programovou a sustavnou koncepcnou cinnostou, ktora je v priestorovom chapani syntezou socialnych, ekologickych, ekonomickych, technickych a kulturno-estetickych pristupov k prostrediu v najsirsom zmysle. Tato cinnost, za predpokladu sledovania blaha cloveka, uspokojovania jeho hmotnych a duchovnych potrieb, je cinnostou demokratickou, tvorivou, vyzadujucou nielen znacnu davku kreativity, ale aj vysostne filozoficke a striktne vedecke postupy a pristupy multidisciplinarneho timu odbornikov.


Priestorovy obraz revitalizacie mestskej krajiny ako dopracovanie uzemneho systemu ekologickej stability katastralneho uzemia B.Bystrica (Hustak). Sprac. pre UHA mesta B.Bystrica, autor: MIKROTOP, atelier krajinarskej tvorby Slovenska Lupca. Kresba Ing. arch. Milana Marencaka

T V O R B A

"Architektura a urbanizmus totiz nie je len naplnenie nejakeho chapaneho suboru funkcii. Pri ich naplneni sa ma s vlastnou urbanistickou, krajinarskou a architektonickou tvorbou iba zacat, a nie skoncit."

Architekt V. Milunic

Co vsak stale absentuje v celom procese, je fenomen tvorby krajiny, zachovania, resp. revitalizacie jej funkcie kulturnej, estetickej, priestorovo-kompozicnej, zdravotnej. Chyba nam jej zakotvenie v zakonnej norme, postavenie v planovacom procese, zadefinovanie struktury dokumentacie, metodicke postupy, odborna sposobilost. Jednou z pricin tohto stavu je, ze sa nedokazali vzajomne prepojit prirodne, technicke a spolocenske vedy. Humanne a spolocenske vedy sa tradicne nezaoberali hmotnym prostredim a az donedavna povazovali za trivialnu aj techniku napriek jej vyznamu pre civilizaciu. Prirodne vedy zasa sledovali kazdy problem do najdetailnejsich casti, pricom sa nestalo tradiciou prijat synergicky vystup s akceptaciou sirsich suvislosti. Priroda a clovek sa vsak nemozu posudzovat oddelene. Zakladom pre zjednotenie analyzy a rieseni je krajina ako morfologicka, geofyzikalna, bioticka a technicka jednota. Technicke, humanitne, socialne a prirodne vedy by sa mali spojit a rozsirit oblast poznatkov a spolocneho vystupu pre oblast tvorby krajiny vo vsetkych oblastiach.

"Povazujem za principialne zle opakovat chybu, ak pri realizacii velkych sidelnych ci krajinarskych celkov sa uplatnuje len jeden autorsky pohlad. Jeden tvorca nevytvori mesto, krajinu, pretoze tie su zalozene na napati a protikladoch v dlhom case, presahujucom ludsky zivot."

Architekt V. Milunic

Vzhladom na fakt, ze urbanisticka a architektonicka tvorba je multidisciplinarna cinnost, je zrejme, ze tvorba krajiny by mala byt uzko previazana na analyzy a vystupy dokumentacie ochrany prirody a vystupy v procese urbanistickej a urbanisticko-architektonickej tvorby, analyzy jej kulturno-historickeho, estetickeho, priestorovo-kompozicneho potencialu. Zveladovanie, ochrana a revitalizacia krajiny ako prirodneho a kulturneho dedicstva sa musi v procese tvorby dostat aj legislativne na zodpovedajucu uroven.

Pamiatkova rezervacia Vlkolinec

Navrh krajinarskych uprav uzemia Pamiatkovej rezervacie ludovej architektury Vlkolinec, autor Ing. Peter Jancura.

Co nam k tomu chyba?

Zakon c. 50/1976 Z. z. o uzemnom planovani v zneni neskorsich noviel a vyhl. c. 84/1976 o uzemnoplanovacich podkladoch a uzemnoplanovacich dokumentoch neuvadzaju termin "tvorba krajiny", nespecifikuju obsah jej dokumentacie. Obdobne aj zakon c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny. Krajinari a zahradni architekti, ktori participuju v procese ochrany a tvorby zivotneho prostredia formou rieseni v uzemnych planoch, mozu v tomto procese posobit len ako zivnostnici, nie ako autorizovani architekti - krajinari. Zakon c. 136/1995 Z.z. pre vybrane cinnosti vo vystavbe, v zmysle ktoreho sa udeluje odborna sposobilost, urcuje v ­ 2 cinnosti: projektovanie pozemnych stavieb, vypracovanie uzemnoplanovacich podkladov a uzemnoplanovacej dokumentacie a vykon cinnosti stavebneho dozoru. Odbornu sposobilost v tvorbe krajiny teda nie je mozne ziskat. Pritom v krajinach s bohatou kulturnou tradiciou je tvorba architektov a krajinarov deklarovana za umelecku cinnost s velkym celospolocenskym dopadom. Jednoznacne vsak je, ze nastroj na uplatnenie principov tvorby krajiny mame: Je to uzemne planovanie, ktoreho integralnou sucastou by mala byt aj tato tvoriva cinnost. To si vsak vyzaduje zakomponovat ju do sustavy nastrojov uzemnoplanovacej dokumentacie. V celom procese tvorby novej pravnej normy uzemneho planovania, ktory nas ocakava, je potrebne jednoznacne nadviazat na system priestoroveho planovania v Europskej unii tak, ako ho potvrdili aj dokumenty v oblasti ochrany a tvorby zivotneho prostredia: Strategia statnej environmentalnej politiky, schvalenej uznesenim Narodnej rady SR c. 339/1993 a uzneseniami vlady SR c. 619/1993 a c. 894/1993, Ustava Slovenskej republiky a zavery zo zasadania neformalnej Rady ministrov zodpovednych za uzemne planovanie v 12 clenskych krajinach Europskej unie a Europskej komisie pre regionalnu politiku v Lipsku (Nemecko) 21. - 22. septembra 1994. Zasadanie tejto Rady znovu potvrdilo vyznam uzemneho planovania pre dosiahnutie trvale udrzatelneho rozvoja a hospodarskej a socialnej sudrznosti v Europskej unii. Zucastnene staty sa zjednotili v tom, ze je potrebne spracovat vyhladovy dokument pre priestorovy rozvoj Europy, a to v uzkej spolupraci s clenskymi krajinami a Komisiou zalozenou na realizacii strategie trvale udrzatelneho rozvoja. Len vtedy totiz budu schopne vsetky regiony, mesta a obce ziskavat vyhody vyplyvajuce z jednotneho europskeho trhu. Vybor pre uzemne planovanie zahrnie dokument "Principy europskej politiky uzemneho rozvoja" do riesenia perspektiv priestoroveho rozvoja Europy. S ohladom na posilnenie decentralizovanej struktury osidlenia v reformujucich sa statoch strednej a vychodnej Europy zucastnene delegacie prijali navrh predsednictva realizovat opatrenia do Europskej dohody uzavretej s Polskom, Madarskom, Ceskou republikou, Slovenskom, Bulharskom a Rumunskom v oblasti uzemneho planovania, ako aj v inych oblastiach. S ohladom na sucasny stav a prognozy buduceho vyvoja spolocenstiev Europskej unie aj pre nas teda jednoznacne vyplyva nutnost akceptovat perspektivu, stanovenu v dokumente "Europa 2000" z roku 1991. Podkladom pre politicke rozhodovanie buducich rokov musi byt podla tohto dokumentu najma: stanovenie hospodarskych cielov tak, aby sa dalej neposkodzovalo zivotne prostredie, hospodarsku cinnost stale menej viazat len na urcite geograficke lokality - presmerovat rozvoj smerom k vidieku, narastajuce zatazenie intenzivne osidlenych aglomeracii, najma ich dopravnu infrastruktuu rychle a ucinne doriesit. Za ucelom vytvarania a udrzovania konkretneho systemu je potrebne zintenzivnit zber a vymenu informacii a ucinne ich vyuzivat v priestorovom, uzemnom, krajinnoekologickom, regionalnom a pripadne dalsich druhoch planovania. Tieto vychodiskove premisy, premietnute do synergickeho vystupu - a tym je jednoznacne uzemny plan - je potrebne zohladnit pri tvorbe novej legislativy a pri realizacii mnozstva organizacnych, strukturalnych a vecnych opatreni v oblasti uzemneho rozvoja, ochrany a tvorby zivotneho prostredia, a teda procesu trvalo udrzatelneho zivota. Sme presvedceni o spravnosti tohoto komplexneho pristupu.

                                     Ing. arch. Alexandra Berkova
                                  riaditelka    sekcie   uzemneho
                                  planovania,    environmentalnej
                                  bezpecnosti a vhodnosti stavieb
                                  MZP  SR,  clenka predstavenstva
                                  Slovenskej komory architektov