Aj biologiu mozno ucit zaujimavo
V tejto rubrike sa chceme prihovarat vam, ktori hladate
inspiracie z oblasti ekologickej a environmentalnej vychovy
a vzdelavania v skole a radi sa podelite s vlastnymi skusenostami
ci napadmi. Privitame aj ine prispevky, ktore sa tykaju zivota
skoly i mimo nej. Prispevky posielajte na adresu redakcie.
motto : Ziak nech sa neuci, ale nech cosi nachadza
Rousseu
Mojim cielom je sprostredkovat zakladne informacie k danej
problematike, zaroven stimulovat autonomny sposob myslenia a ine
postoje vo vychove ziakov, nez ake su doteraz bezne.
Zacala som netradicne vyucovanie v podmienkach skoly standardneho
typu. Prevladali terenno-laboratorne cinnosti. Z metod sa mi
najviac osvedcila:
- praca s literaturou
- prakticke cinnosti - (vyskumne, laboratorno-problemove)
- inscenacne.
Casto som vyuzivala vychadzky, prieskumy, exkurzie, ekohry
v ucebni, v najblizsom areali skoly (dvor, park). Ucebny plan bol
pre mna operacnym polom pre koncipovanie cielov s ohladom na
konkretne moznosti ziakov, skoly s prihliadnutim na regionalne
specifika. Pretoze ucebnice biologie su preteoretizovane, strohe,
malo ilustrovane, a tak pomerne obtiazne, nezazivne (prezitok),
snazila som sa obohacovat poznatkovu zakladnu o siroky okruh
materialov, pisanych textov, knih, casopisov atd.
Tento sposob vyucby umoznoval:
- vacsiu samostatnost ziakov
- rozvoj ich tvoriveho myslenia
- individuality pri aktivnom rieseni uloh aj v praktickom zivote
- priamy kontakt s prostredim (pozorovania, prieskumy, objavy)
- ziskanie dolezitych schopnosti, zrucnosti
- vedomosti cez pozorovanie in natura (urcovanie, kontrolovanie,
zbieranie, experimentovanie, zaznamenavanie svojich
cinnosti)
Tieto aktivity plynule prechadzali aj do mimoskolskej
cinnosti (ucast a dobre umiestnenie v regionalnych sutaznych
kolach).
- Katka Vanova najlepsie uspela pri rieseni laboratornych
prac v biologickej olympiade
- Jozko Poliak s pracou Kysle dazde skoncil na druhom
mieste v studentskej odbornej cinnosti
- kolektiv prvej A triedy pod vedenim Katky
Mojzisovej v EKOPROJEKTE skoncil na prvom mieste a vyhral
pobyt na horskej chate
- Petra Fejfarova a Zuzka Volarova ziskali v EKOTIPEe prve
miesto, Zuzka uz druhykrat
Vsetci studenti, ktorych ucim, su
nevycerpatelnym zdrojom inspiracie. Kazdu chvilu v nich
objavujem, cosi nove, zvlastne, jedinecne. Su fajn!
Mgr. Agnesa Mojzisova
Katolicke gymnazium S. Moyzesa, B. Bystrica
Clovek...
Clovek sa naucil ovladat ohen, potom sa naucil vyrabat kovy,
pestovat obilie a chovat domace zvierata, naucil sa preplavat
oceany, vzniest sa do vesmirnych vysav, ovladnut atom. A pomaly
prichadza doba, kedy sa clovek uci ovladat sam seba pre buduce
pokolenia, pre deti svojich deti, aby sa jedneho krasneho dna
nespytali, ako vlastne vyzeral strom.
Vediet latinsky nazov prirodniny este nezarucuje, ze dokazeme
citit krasu kvetu, zaujimavy let sokola. Nezarucuje ani uvedomelu
ochranu prirody. Niekedy kratsi alebo dlhsi krok znamena zachranu
nasich najkrajsich druhov rastlin, niekolko desiatok mravcov, ci
este neodrastenych mladat v hniezde skovranka. Mesiac lesov alebo
Dni ochrany prirody velakrat oslavime tym, ze sadneme na motorky,
do aut a vyrazime do lesov. Vraciame sa s kyticami bledul
a vonavych lykovcov...
V poslednych rokoch ekologovia dochadzaju k poznaniu, ze je
kriticky narusena rovnovaha v prirode. Je pat minut pred
dvanastou na zachranu toho, z coho clovek vzisiel, aby opat
v prirode, ako v naruci matky, nasiel svoje utocisko, cit,
posilu, novu chut do zivota, obohatil svoju schopnost vnimat
krasno, vsetko, co je nam najblizsie.
Zuzka Volarova
3. rocnik Katolickeho gymnazia v B. Bystrici
Pat medaili pre nasich
INEPO - Medzinarodna sutaz ekologickych a environmentalnych
projektov - sa zrodila v roku 1993 a odvtedy sa kazdy rok
stretaju studenti strednych skol z roznych krajin sveta, aby
v sutaznej prehliadke vyvesnych panelov (posterov) predstavili
vysledky svojej prace na projektoch z oblasti ekologie
a biologickej problematiky zivotneho prostredia. Projekty sa
predkladaju v anglictine, ako aj cela sutaz je v anglictine.
Sutaziaci obhajuju postery pred hodnotiacou porotou tiez
v anglictine. Pravda, mozu vyuzit aj pomoc tlmocnikov.
Zaciatkom juna 1996 sa v tureckom Istanbule uskutocnil uz 4.
rocnik INEPO. Zucastnilo sa ho 61 projektov z 20 krajin sveta,
spolu 85 sutaziacich a 50 narodnych koordinatorov a clenov
medzinarodnej jury. Medzi nimi bola aj skupina sutaziacich zo
Slovenskej republiky. Bolo to skutocne pozoruhodne a vyznamne
podujatie stredoskolskej mladeze, ktore sa da porovnat so sutazou
JUGEND forscht v Nemecku. Roznorodost tem, ktore sutaziaci
riesili svojimi projektami, bola velka. Od kontaminacie rastlin
ceziom v oblasti Cernobylu az po navrh projektu tzv. ekologickej
jurty v Kazachstane. Velmi vysoka bola aj uroven projektov.
Medzinarodna komisia mala skutocne tazku ulohu vybrat tie
najlepsie.
Pre nase sutazne druzstvo to bol mimoriadne uspesny rocnik.
Ziskali sme jednu zlatu, dve strieborne a dve bronzove medaily.
Projekt dvoch studentov bratislavskych gymnazii Martina Regeca
a Jana Taligu ziskal prve miesto, teda absolutne vitazstvo
v sutazi. To sa nepodari kazdy rok. Studenti monitorovali vyskyt
netopierov v jaskyniach a v starych stolniach v oblasti Malych
Karpat. Uloha vychadzala z medzinarodneho projektu na
monitorovanie tychto ohrozenych druhov zivocichov.
Dalsie nase uspesne projekty sa venovali:
- diverzite chrobakov v Jahodnickych Hajoch pri Martine (Huber Polacek, Gymnazium
Martin)
- vyuzitiu azbestovaneho odpadu z Izomatu Nova Bana na
pestovanie vybranych druhov drevin (Anna Lencova, Gymnazium Nova
Bana)
- vplyvu prostredia na vyvoj deti v obdobi puberty (Emilia
Pcolova, Gymnazium Snina)
- porovnaniu rastlinstva rubaniska
a lesa (Zuzana Niznanska, Gymnazium Spisska Nova Ves)
Tento uspech nasich gymnazistov zavazuje.
V rovnakom case tu bola medzinarodna konferencia OSN o ludskych
sidlach HABITAT II. Bol to posledny zo serie summitov o ludskych
pravach, zivotnom prostredi a populacnom raste, tzv. mestsky
summit, ktory riesil problemy byvania, sidiel a urbanizacie.
Spolu s ostatnymi ucastnikmi INEPO sme mali moznost navstivit
kongresove centrum, kde sa konal summit, a prezriet si jeho
vystavne priestory.
RNDr. Pavol Elias, CSc.
Predseda Slovenskej komisie Biologickej olympiady
- Smutna vrba
- nie je sama smutna dnes, smutny je uz cely les.
- Aka to marnost
- Pokrok bol Cloveku dany na povznesenie ducha, preto by nemal byt
vyplytvany na pestovanie brucha.
- Make up
- Zem sa obcas kyslo tvari? V kyslych dazdoch zle sa dari.
Enviro-aforizmy Jaroslava Liptaya