Vyuzitie uzemia

Kazda doba ma urcite modne, ale aj zabudnute slova. Frekventovane, modne vyrazy spravidla odrazaju aktualne dolezite problemy, alebo su replikou na vyznamne udalosti, atmosferu doby. Tieto vyrazy sa casto pouzivaju bez hlbsieho poznania ich vyznamu. V sucasnosti su modnymi slovami manazment, trh, privatizacia, ktore odrazaju spolocensko - ekonomicke vztahy, ale aj slova ekologicky, environmentalny, trvalo udrzatelny rozvoj (zivot), ktore odrazaju stav zivotneho prostredia a jeho trendy. Kazda doba ma aj zabudnute, malo frekventovane vyrazy, respektive slova, ktore sa akosi vytratili. Myslime tie, ktore vyjadruju nieco dolezite a naliehave, su pecatou doby, ale vytlacia ich potreby a ine "naliehavosti".Jednym, respektive dvojicou tychto slov je uzemny plan. Termin, ktory bezprostredne suvisi so spravou uzemia, s jeho vyvojom a buducim vyzorom.

Clovek, len co osidlil uzemie, snazil sa vyuzit ho vo svoj prospech. Prve, o co sa snazil, bola stabilizacia jeho teritoria, vytvorenie a oznacenie hranic. Neskor zriadenie spravnych sidiel, najprv hradisk, potom hradov a po XIII. storoci miest. Tak postupne vznikalo to, co dnes nazyvame spravou uzemia. Rozdelenie uzemia, najprv uzivanie, neskor vlastnictvo, boli zakladnymi podmienkami jeho riadenia. Stredoveki panovnici pouzivali, ako jeden z nastrojov moci prerozdelenie casti uzemia, ktore bolo v ich podruci, medzi svojich stupencov a spojencov.
Postupne sa formovali uzemia spravovane na roznych urovniach velkosti a rozhodovacej pravomoci. Zivelny rozvoj osidlenia a postupne vycerpanie kapacity ploch na rozne formy vyuzitia prinutili ludi racionalne rozdelovat toto uzemie. Najprv to bolo - dnes by sme povedali - manazerske a kompetencne rozdelenie. Formovala sa sprava obci, miest a ich teritoria, ich zavislost alebo slobody od vyssich spravnych jednotiek, napr zup alebo priamo kralovsk ej komory. Neskor, ako pribudali problemoy v obzive obyvatelstva, migracie a presuny (napr. emigracia obyvatelstva po zruseni poddanstva), koncentracia velkeho poctu obyvatelov na malych plochach, ludia si zacali uvedomovat, ze bezny spravny pristup ako reakcia na momentalny stav uz nevyhovuje.
V XIX. storoci pribudaju problemy v zivotneho prostredi a "storocie dymiacich kominov" predznamenava, ze clovek vstupil radikalne do prirodnych procesov. Naliehavym sa stava predvidanie. Nie v zmysle vestenia ci predpovedi dvornych astrologov, ale vecne predvidanie nasledkov konania ludi. Rodi sa novy ludsky odbor, koncepcna cinnost v sprave a riadeni, ktora sa snazi zaznamenat na mapach usporiadanie uzemia a predpokladat jeho vyvoj tak, aby nebol v rozpore, ale v sulade s prirodnymi a socioek onomickymi podmienkami uzemia. Prve plany miest vznikaju koncom stredoveku, ale realne planovanie vznika az s neumernym narastom uzemnych problemov koncom XIX. storocia.

Vyrez z uzemneho planu sidla

Slovo planovanie sa nam za poslednych styridsat rokov akosi prejedlo. Svetla buducnost sa ukazala ako prelud, vlna, ktora sa preliala cez dve generacie, nevyriesila to, co ludia ocakavali. Zaniklo vela "oblubenych" slov a ich vyznam sa stal skor ironiou ako cimsi dalej pouzitelnym. Tam niekde prepadlo aj slovo planovanie. Lenze! Bez predvidania sa vyvoj stava neovladatelnym zivlom, kde, obrazne povedane, lava ruka nevie, co robi prava. Nuz, pomohli sme si lahko. Namiesto plan sme povedali konc epcia, prognoza, namiesto predvidania pouzivame slovo predikcia. To by este nebolo na skodu, keby sme s vodou nevyliali aj dieta z vanicky. V podobnej pozicii sa ocitlo aj uzemne planovanie.
Neuteseny stav nasich sidlisk, nezmyselne riesena vystavba komunikacii a podobne asi nerobi dobru reklamu socialistickemu planovaniu. Planovanie sa stalo sprofanovanym terminom, pretoze v predoslom rezime sa mu prikladal neprimerany vyznam. Jeho vystupy sa stali fixnou sablonou, planovanie bolo vlastne statnym direktivizmom. Ale zivot ide dalej a predvidat treba ...
Vyuzitie uzemia je podmienene potrebami a zaujmami spolocnosti a je umerne stupnu jej civilizacneho rozvoja. Na jednej strane ho ovplyvnuje technicka uroven, na druhej strane uvedomenie si nasledkov a dopadu ludskych cinnosti na stav prostredia, Zasah do prirodnych procesov vyzaduje uvazlivy pristup, aby civilizacny rozvoj nestal sam proti sebe. Uroven vedomia sa preto stava rozhodujucim kriteriom prezitia spolocnosti.
Sucastou tohto vedomia je schopnost uvazlivo a rozumne rozhodovat, volit optimalne kroky vo vyvoji spolocnosti k jej prosperite a trvalo udrzatelnemu rozvoju.
Pri rozhodovani o uzemi, navrhu jeho optimalneho vyuzitia a riadeni rozvoja osidlenia je nutne postupovat premyslene, na zaklade dokladneho poznania uzemia. Rozvoj uzemia, ci ide o sidlo (obec, mesto), jeho katastralne uzemie alebo vacsi uzemny celok, je podmieneny jeho potencialom, vyrobnym, hospodarskym (polnohosopodarskym, lesohospodarskym a pod.), moznostami vystavby, ekologickou stabilitou. Prognoza a vyuzitie tohoto potencialu je podstatou prosperity uzemia hlavne vo vztahu k buducnosti.
Planovanie sa odohrava spravidla v dlhsich casovych usekoch, je zalozene na prognoze, predvidani buducich dejov a moznych, respektive predpokladanych vyvojovych trajektorii. Planovanie ma vseobecny charakter, tyka sa sirsich vztahov a suvislosti. Je koncepcnou cinnostou. Mierka spracovania uzemnej problematiky je spravidla v rozmedzi 1: 1 000 000 az 1: 2 000. Typickou formou spracovania je studia, prognoza, alebo plan. Planovanie predchadza pripravu realizacnych zamerov.
Plan je vopred stanoveny rozvrh cinnosti s uvazenim ciela a prostriedkov na ich dosiahnutie. Terminologicky je pojmu plan najblizsie termin koncepcia, ktory je zauzivany aj v manazmente. Podla manazerskej literatury (Cunderlik, 1991): ,,...koncepciu vo vlastnom zmysle slova mozno chapat rovnako ako slovo strategia. I napriek rozdielnej terminologii mozno nacrtnut retazenie postupu: najprv sa zvoli urcity pristup (approach), nato sa spracuje koncepcia (concept), vypracuju sa rozne moznosti (options) a scenare (scenarios). Na nich sa zalozi akcny plan (action plan)."