Preteky so smrtou

SZOPK sa systematicky venuje zachrane obojzivelnikov

O tom, ze laska a milovanie je vlastne tym najmocnejsim pudom v prirode, nemusime nikoho presviedcat. Zvierata sice o laske netusia nic, ale rozmnozovaci pud ich nuti vyhladavat partnera opacneho pohlavia. V tomto case su utlmene vsetky ostatne pudy, vratane jedneho z najdolezitejsich, a to pudu sebazachovy. V zaujme zachovania a pokracovania rodu su zvierata ochotne a schopne prekonavat neuveritelne prekazky a vzdialenosti. Takto ,,zotrocene laskou" putuju aj obojzivelniky. Len co sa na jar trochu otepli, prebudzaju sa zo zimneho spanku a vydavaju sa na dlhu cestu k vode...

Obojzivelniky patria v poslednych desatrociach v mnohych oblastiach sveta medzi najohrozenejsie skupiny zivocichov. Je varujuce, ze zo 17 druhov u nas zijucich obojzivelnikov, ktore maju v prirodnych ekosystemoch svoje nezastupitelne miesto, je dnes 12 druhov ohrozenych (vid Cervena kniha). Preto je najvyssi cas hladat nielen priciny tohto stavu, ale najma vychodiska. V suvislosti s podpisanim medzinarodneho Ramsarskeho dohovoru o ochrane mokradi aj Slovenskou republikou, ma ochrana populacii ziab ako aj ich biotopov mimoriadny vyznam.
K hlavnym pricinam ubudania obojzivelnikov patri predovsetkym destrukcia ich stanovist, reprodukcnych biotopov urbanizaciou, melioraciami a chemizacia. Vzhladom na dolezitost postavenia obojzivelnikov v potravinovych retazcoch a zaroven v biologickej rovnovahe maju tieto i dalsie negativne vplyvy sposobujuce ich rapidny ustup, dalekosiahle dosledky. Na ich masovej lokalnej decimacii sa podiela i automobilova doprava. Tisicky z nich koncia pod kolesami aut.

Osadzovanie dopravnych znaciek ma upozornit vodicov na kriticke useky ciest. Zial, u nas neexistuje specialna znacka pre tento ucel, preto sa pouziva znacka ,,Ine nebezpecenstvo" spojena s doplnujucim textom ,,tiahnutie ziab" a piktogramom zaby.

V priebehu roka mozno pozorovat niekolko typov migracnych tahov. Najnebezpecnejsi je pre ne masovy jarny tah dospelych jedincov z miest zimovania na miesta rozmnozovania. Pre vacsinu obojzivelnikov je charakteristicka tzv. vernost miestu, kde sa vyvinuli z vajicka. Na toto miesto sa vracaju kazdy rok. Ak ich prenesu na inu lokalitu, mozu stratit schopnost rozmnozovania a dokonca aj zahynut. Prekrizenie ich migracnych tras, po ktorych sa kazdorocne vracaju na "svoje miesta" za ucelom rozmnozovania, dopravnymi komunikaciami, sposobuje ich masove uhyny. Tie v mnohych pripadoch vedu k znacnemu ubytku celych populacii. Typickym predstavitelom je ropucha obycajna (Bufo bufo), ktora je najcastejsou obetou kolizii dopravy a migracnych tahov. Menej castymi obetami su aj dalsie druhy napr. ropucha zelena, rosnicka zelena, skokan hnedy, mlok obycajny a i.
Dnes existuje niekolko moznosti riesenia tohto problemu. Najjednoduchsou, ale casovo velmi narocnou metodou je priamy zber migrujucich zivocichov po komunikaciach a ich prenos k liahniskam. Jednou z najpouzivanejsich a snad i najodskusanejsich metod je vystavba zachytnych foliovych plotov (zabran) pozdlz ciest v usekoch s masovym uhynom, spojena s prenasanim zachytenych obojzivelnikov cez cestu k vode. Velkou vyhodou tejto metody je, ze po konzultacii s odbornikom ju mozno lahko realizovat i v amaterskych podmienkach. Vyhodou je i pomerne velka rychlost, nizka casova a materialova narocnost pri budovani a likvidacii zabran. Nevyhodou je casova narocnost sledovania zaciatku migracneho tahu, kazdodenny zber a prenos migrujucich jedincov. Najucinnejsou metodou sa javi vystavba podchodov pod komunikaciami kombinovana s navadzacim zariadenim - zabranami. Zivocichy cez podchody bezpecne prekonaju usek dopravnej komunikacie. Tato metoda plni svoj ucel i bez pritomnosti cloveka. Je sice nepomerne nak ladnejsia, ale zivocichom pomaha najdokonalejsie a ma trvaly efekt.

Hlavnymi aktermi zachranarskej akcie v Banskej Bystrici boli piataci a siestaci zo ZS na Uhlisku z Golianovej ulice, pravom sa hrdiacej titulom ,,Zdrava skola". Z iniciativy mestskeho vyboru SZOPK, Detmi Zeme, hlavne surodencov Vrbickych, a dalsimi dobrovolnikmi uz stvrtu jar obetavo zachranovali ropusich milencov na Micinskej ceste v casti B.Bystrica - Srnkova.

Slovensky zvaz ochrancov prirody a krajiny sa problematike ochrany migrujucich obojzivelnikov venuje uz takmer 15 rokov. Zakladne organizacie i koordinacne vybory SZOPK realizuju kazdorocne mnozstvo akcii zameranych na ochranu migrujucich obojzivelnikov na celom uzemi Slovenska, napr. v lokalitach Muranska Dlha Luka - Muran (ZO SZOPK pri Sprave CHKO Muranska Planina), Zemplinska Teplica - Velke Ozorovce (ZO SZOPK Trebisov), VN Prietrz (KV SZOPK Senica), Vlachovo - Dobsina (ZO SZOPK Betliar). Jedenasty rok zorganizovali bratislavski ohranari zachranarsku akciu na Zeleznej studienke. Roku 1994 zachranili aj vdaka pomoci mladych ludi az 9451 ziab. Studenti Gymnazia A.Bernolaka v Namestova v spolupraci s Miestnou spravou CHKO Horna Orava sa rozhodli pre vyskum, ktory spojili s ochranarskou aktivitou v lokalite Skalka. Jeden z nich, Bohuslav Uher, celu problematiku zhrnul do prace, s ktorou zvitazil v stredoslovenskom regionalnom kole Stredoskolskej odbornej cinnosti. Vyskum prispel i k rozsireniu poznatkov o herpetofaune Namestova a blizkeho okolia. Uz niekolko rokov sa uplatnuju ochranne opatrenia pre migrujuce obojzivelniky aj v oblasti vodnej nadrze Velke Uherce (okres Topolcany, uzemie CHKO Ponitrie, ZO SZOPK Partizanske). Celkova dlzka postavenych zabran v tejto oblasti je asi 600 metrov. Na ostatnych usekoch obklopujucich vodnu nadrz ochranari zbieraju obojzivelniky po dopravnych komunikaciach. Tohto roku preniesli viac nez 8 tisic jedincov.V minulom roku bol pre tuto oblast schvalen y projekt a vydane stavebne povolenie pre vybudovanie podchodov pod cestou spolu s navadzacim zariadenim. Projekt by mal v buducnosti financovat Fond zivotneho prostredia SR.

Ak ste sa stretli s podobnymi problemami a chcete pomoct migrujucim zabam ci mlokom, tu su kontaktne adresy:

SAZP stredisko Prievidza, Dlha 3, 971 01 Prievidza, tel: 0862/250 92
Centrum mapovania mokradi SZOPK, Nabrezie sv. Metoda 17, 971 01 Prievidza, tel/fax: O862/265 05
RNDr. Vladimir Slobodnik, CSc, I.Krasku 8/5, 971 01 Prievidza

Desiatky neznych detskych ruk prenieslo stovky ropuch do nedalekej vodnej nadrze Pod Rybou.

Ropucha obycajna (Bufo bufo) u nas zije po celom uzemi. Najdeme ju v nizinach i nad hranicou lesa. Nasli ju dokonca aj vo Vysokych Tatrach vo vyske 2 000 m n.m. Nevyhyba sa ani miestam v tesnej blizkosti ludskych obydli. Okrem Irska a severnej Skandinavie zije v celej Europe, v severozapadnej Afrike a obyva mierne pasno celej Azie az po Japonsko.

Patri k nasim najvacsim zabam. Samice dosahuju dlzku asi 12 cm a samce okolo 8 cm. Su sfarbene roznymi odtienmi hnedej, olivovej alebo okrovozltej farby s hnedymi az ciernymi skvrnami. Brucho maju biele alebo sive s mensimi skvrnami. Robustne telo je pokryte tuhou kozou husto pokrytou bradavicami, na bruchu len jemne zrnitou. Zadne nohy su dlhsie nez predne a okrem chodze sa premiestnuje aj kratsimi skokmi. Na velkej plochej hlave so sirokymi celustami ma do stran posadene velke zlatave az nacervenale oci s vodorovnymi eliptickymi zornickami. Za nimi su velke priusne jedove zlazy. Usny bubienok byva len malo napadny. Plavacie blany siahaju iba do polo vice dlzky prstov. Nie je bezprostredne viazana na vodu, zije aj niekolko kilometrov od najblizsich vodnych ploch. Okrem obdobia rozmnozovania, zije ropucha jednotlivo. Prezimuje v ukrytoch na susi a na jar putuje k vode, kde sa rozmnozuje. Moze sa dozit az 20 rokov. Samce nemaju ziadne zvukove rezonatory, ich hlas je jemny, tichy, pripominajuci skor cvrlikanie nez skrekotanie. Akonahle samec najde tu pravu samicu, ktora je este volna a plna vajicok, snazi sa jej vyliezt na chrbat. Akonahle sa mu to podari, doslova k nej prilne. Keby ste takto spojene zaby (v amplexe) chceli rozpojit, pravdepobne by ste obidve poranili. Samice kladu vajicka v dlhych slizovitych snurach. Hned potom sa dospele zaby vracaju na sus a uz sa do vody nevracaju. Zivia sa roznymi cervami, hmyzom, makkysmi a drobnymi obratlovcami. V ohrozeni sa nafuknu a predstieraju, ze su ovela vacsie ako v skutocnosti. Az potom, ked im tato obrana nepomoze, mozu zacat vylucovat jedovaty kozny sekret, ktory silno drazdi sliznicu. Pozo r, nepreneste si ho do ust alebo do oka! Ropuchy pochytaju velke mnozstvo hmyzu a slimakov skodiacich na polnohospodarskych kulturach. Na britskych ostrovoch sa dokonca ropuchy do zahrad nasadzuju. V case migracnych tahov niektore staty v kritickych usekoch zastavia premavku (napr. Rakusko, Nemecko).

Roman Zoller
Alena Kosturikova
autor snimok: Jozef Klimko