Lesne ekosystemy Slovenska

Lesy Slovenskej republiky patria do Zapadokarpatskeho biomu. Vymera lesnej pody je 1 978 057 ha. Lesnatost Slovenska je 40,3%. Najbohatsi na lesy je Stredoslovensky region. Ma zalesnenu takmer polovicu plochy, presnejsie 47,6 % (t.j. 885 206 ha). Preto su tu umiestnene dve zo styroch centralnych riaditelstiev statnych lesov na Slovensku (Banska Bystrica, Zilina). Je tu situovany aj rozsiahly drevospracujuci priemysel, Zvolen je centrom slovenskej lesnickej a drevars kej vedy. Je tu sidlo Ustavu ekologie lesa SAV, dalej rezortneho Lesnickeho vyskumneho ustavu, Ustavu pre hospodarsku upravu lesov (Lesoprojekt) a dalsich lesnickych institucii. Technicka univerzita (byvala Vysoka skola lesnicka a drevarska) vychovava lesnych, ekologickych a drevarskych inzinierov.Druhy najlesnatejsi slovensky region je Vychodoslovensky. Vymera lesov v nom dosahuje 618 494 ha, co predstavuje tretinu jeho plochy (33,2 %). Zapadoslovensky region je na lesy najchudobnejsi. Ma len 357 942 ha lesnej pody, co tvori 19,2 % z jeho vymery.

Z lesnych drevin najvacsie zastupenie dosahuje buk (29,5 %). Podiel lesnych ekosystemov s jeho povodnym zastupenim v slovenskych lesoch dosahuje dokonca 86 %. Oba tieto fakty nemaju v Europe obdobu. Ma preto velky vyznam nielen pre drevospracujuci priemysel (Bucina Zvolen, Bukoza Vranov a dalsie, ale aj velky vodohospodarsky vyznam a funkciu v stabilite ekosystemov. Rastie casto v zmiesanych porastoch s jedlou a smrekom. Taketo zmiesanie dostalo v medzinarodnej odbornej literature nazov "karpatska zmes".Kazdy stvrty strom v slovenskych lesoch je smrek. Ma zastupenie 26,4 %. Je teda nasou najviac zastupenou ihlicnatou drevinou. Z listnatych drevin vyraznejsi podiel dosahuje dub (11,7 %), z ihlicnatych borovica (7,5 %). Zastupenie najcitlivejsej dreviny nasich lesov jedle stale klesa. V sucasnosti dosahuje iba 5,8 %. Pretoze sa nepodarilo jednoznacne zistit priciny jej ustupu, lesnici ju vsestranne chrania. Zvysok do 100 % tvoria ostatne listnace (hrab, topol, vrba atd.) a ostatne ihlicnace (smrekovec, limba a ine).
Rocne nam prirastie 5 321 500 m3 ihlicnateho a listnateho dreva. Vzhladom na potreby narodneho hospodarstva tazili sme priblizne 5 600 000 m3.Pri pohlade na les vidime v prvom rade stromy. Ale to nie su len stromy a drevo. Lesy alebo lesne ekosystemy, ako ich castejsie vo vedeckej literature nazyvame, plnia pre ludsku spolocnost aj mnohe ine funkcie. Strom je viac ako len strom a les viac ako len drevo. Mali by sme si uvedomit nielen hodnotu lesov, ale kazdeho stromu a maleho zivocicha. Lesy nam poskytuju vyznamne materialne aj nematerialne uzitky. Vyplyvaju z funkcii, ktore lesne ekosystemy plnia. Podla platneho zakon a ich nazyvame verejnoprospesne funkcie. Z viacerych triedeni mozno uviest triedenie, ktore ich deli do troch zakladnych skupin, a to na

1. produkcnu
2. ekologicku
3. environmentalnu

• Produkcna funkcia lesnych ekosystemov je vyslednicou vztahu medzi lesom a produkcnymi cinitelmi. Podla produktov, ktore nam poskytuje, mozno ju rozdelit na drevoprodukcnu (produkcia dreva), polovnu (produkcia zveriny) a ostatnu produkcnu (produkcia lesnych plodov, liecivych rastlin, hub a pod.)
  
• Ekologicka funkcia lesnych ekosystemov vyjadruje vztah medzi lesom ako zivym organizmom a prirodnym prostredim. Aj ona ma esta dalsie funkcie. Z nich najvyznamnejsia je podohospodarska (uzitky v melioracii, v zlepsovani a ochrane pody), vodohospodarska (mnozstvo a kvalita vody) a klimatizacna (klimaticke, filtracne a vzduch cistiace uzitky).
  
• Environmentalna funkcia je poslednou zakladnou funkciou lesnych ekosystemov. Zmedzinarodnene cudzie slovo "environment" znamena zivotne prostredie cloveka. Ide teda o vztah lesa k jeho zivotnemu prostrediu.