Predmetom Dohovoru o ochrane svetoveho a kulturneho dedicstva,
prijatom clenskymi statmi UNESCO na 17. generalnej konferencii
roku 1972, je vyclenovanie objektov a uzemi unikatnych
a vyznamnych z celosvetoveho hladiska a zabezpecenia ich
osobitnej ochrany, udrziavania i prezentacie ako neocenitelneho
a nenahraditelneho vlastnictva nielen urciteho naroda, ale celeho
ludstva.
Zahrna program starostlivosti o dedicstvo na statnej urovni
a podmienil vytvorenie Medzinarodneho vyboru svetoveho dedicstva
a Fondu svetoveho dedicstva od roku 1976. Roku 1992 sa zriadilo
Centrum pre svetove dedicstvo ako staly sekretariat vyboru so
sidlom v Parizi.
Uzko spolupracujuce organy su Medzinarodna rada
pre pamiatky a sidla (INOMOS) a Medzinarodna unia ochrany prirody
(IUCN). Do septembra 1995 uvedeny dohovor ratifikovalo 142 statov
vratane Slovenskej republiky.
K 1. 1. 1996 je do zoznamu svetoveho kulturneho a prirodneho
dedicstva zahrnutych 469 objektov a uzemi, z toho 349 kulturnych,
103 prirodnych a 17 zmiesanych pamiatok. Na zasadnuti
Medzinarodneho vyboru svetoveho dedicstva v dnoch 4. - 9. 12.
1995 v Berline sa odsuhlasil i bilateralny slovensko-madarsky
projekt Jaskyne Slovenskeho a Aggtelekskeho krasu. Tym je po
svetovom kulturnom dedicstve (Banska Stiavnica s okolitymi
technickymi pamiatkami, Spissky hrad s okolim, Vlkolinec) na
uzemi Slovenska zastupene aj svetove prirodne dedicstvo.
Slovensky a Aggteleksky kras ako suvisle krasove uzemie
predstavuje typicky stredoeuropsky planinovy kras mierneho
klimatickeho pasma s viacerymi genetickymi a morfologickymi typmi
jaskyn a priepasti. Zabera rozlohu asi 600 km2, z coho 2/3 su na
uzemi Slovenskej republiky a 1/3 na uzemi Madarskej republiky.
Z hladiska velkoplosnych chranenych uzemi sa vztahuje na CHKO
Slovensky kras a Aggteleksky narodny park. V doteraz znamych viac
ako 700 jaskyniach a priepastia ch su zastupene roznorode formy
sintrovej vyplne. Podzemne krasove javy su miestami polohovo
koncentrovane a dosahuju neobycajnu hustotu (na casti planiny
Dolny vrch je sutredenych 20 priepasti na 0,5 km2).
Ako charakteristickych a reprezentativnych lokalit je v projekte
zvyraznenych 21 jaskyn, resp. genetickych jaskynnych systemov
(Domica - Baradla, Silicka ladnica - Gombasecka jaskyna,
Krasnohorska jaskyna, Hrusovska jaskyna, Jaskyna Skalisteho
potoka - Kunia priepast, Drienovska jaskyna, Jasovska jaskyna,
Snezna diera, Zvoniva priepast, Diviacia priepast, Ochtinska
aragonitova jaskyna, Obrovska priepast, priepast Vecsem-bukki,
Vass Imreho jaskyna, jaskyna Meteor, priepast Rejtek, Jaskyna
slobody, Kossuthova jaskyna, Jaskyna mieru, Rakocziho jaskyna
1 a Rakocziho jaskyna 2). Hoci Ochtinska aragonitova jaskyna sa
nachadza v Revuckej vrchovine, bohatstvo a unikatnost
aragonitovej vyplne i zaclenenie do byvaleho ochranneho pasma
CHKO Slovensky kras podmienili jej zaradenie do spolocneho
projektu. Jasovska jaskyna v Medzevskej pahorkatine je sucastou
CHKO Slovensky kras.
Zo slovenskej strany sa na spracuvani projektu za koordinacie
Ministerstva zivotneho prostredia SR podielali SAZP - Sprava CHKO
Slovensky kras, Sprava slovenskych jaskyn, Slovenske muzeum
ochrany prirody a jaskyniarstva aj Slovenska speleologicka
spolocnost. Z madarskej strany najma Sprava Aggtelekskeho
narodneho parku a Speleologicky institut v Budapesti.
Zoznam svetoveho dedicstva doteraz zahªna styri prirodne
lokality, ktorych unikatne hodnoty su v podzemnom krasovom
fenomene - jaskyniach. Ide o Narodny park Mamutej jaskyne (USA,
najdlhsi jaskynny system na svete) a Skocjanske jaskyne
(Slovinsko), Narodny park Carlsbadskych jaskyn (USA) a Jaskyne
Slovenskeho a Aggtelekskeho krasu. Jaskyne sa vyskytuju aj na
niektorych inych uzemiach zaradenych do tohto zoznamu, avsak
z hladiska ich celkovej hodnoty nie su dominantne.
V ramci svetoveho kulturneho dedicstva je zahrnuta jaskyna
Altamira (Spanielsko), kresby v jaskyniach v doline Vezere
(Francuzsko) a podzemny religiozny priestor antropogenneho povodu
zv. Sokkuram (Juzna Korea).
Zapisanie kulturneho alebo prirodneho majetku do zoznamu
svetoveho dedicstva zvyraznuje jeho samotnu existenciu a zavazuje
prislusny signatarsky stat konvencie zabezpecit jeho ochranu
a primeranu starostlivost. Ak treba, s moznostou poziadat
o medzinarodnu podporu z Fondu svetoveho dedicstva.
V pripade nasich jaskyn je realna aktualizacia programov
starostlivosti s dorazom na clovekom postihnute a atakovane
lokality, vratane monitorovania stavu prirodneho prostredia.
Medzi najvaznejsie negativne prejavy urcite patri narusenie
prirodzeneho zaladnenia Silickej ladnice. Okrem toho treba
venovat osobitnu pozornost styrom spristupnenym jaskyniam
(Domica, Gombasecka jaskyna, Jasovska jaskyna, Ochtinska
aragonitova jaskyna) pri sledovani vplyvu prevad zky na jaskynne
geosystemy a zanedbatelny nie je ani technicky a esteticky stav
vstupnych arealov s poskytnutim zakladnych informacii
o prislusnom prirodnom dedicstve. Najvyznamnejsie jaskyne
v Slovenskom krase budu v zmysle Zakona NR SR c. 287/1994 Z.z.
o ochrane prirody a krajiny vyhlasene za narodne prirodne
pamiatky.
Priebeznym monitorovanim stavu prirodnych objektov a uzemi
zapisanych do zmieneneho zoznamu, ktore vykonava Centrum pre
svetove dedicstvo prostrednictom odbornych expertov UICN, sa
zabezpecuje medzinarodny dohlad na odsuhlasene svetove dedicstvo.
Uvedenym skutocnostiam a zamerom by mali odpovedat dalsie
cinnosti organizacii ochrany prirody i dobrovolnych jaskyniarov.
Pozor !!! SUPERSUTAZ