Na treťom zasadnutí Konferencie zmluvných strán v novembri 1996, v Buenos Aires minister životného prostredia SR Jozef Zlocha, vedúci delegácie Slovenskej republiky, pozval na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 739/96 Konferenciu zmluvných strán, aby sa na svojom štvrtom zasadnutí zišla v Slovenskej republike. Konferencia svojím rozhodnutím č. III/25 pozvanie prijala a určila, že zasadnutie sa bude konať v Bratislave v dňoch 4.-15. mája 1998. V tejto súvislosti sme položili niekoľko otázok RNDr. Jozefovi Kramárikovi, riaditeľovi odboru ochrany prírody a krajiny MŽP SR. 
 
 
Čo predstavuje Dohovor OSN o biologickej diverzite a kam siahajú jeho korene?
     Dohovor OSN o biologickej diverzite je dohovorom v systéme Organizácie Spojených národov a predstavuje jeden z výsledkov Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji, konanej v Rio de Janeiro v roku 1992. V súčasnosti sa považuje za jeden z najvýznamnejších nástrojov medzinárodného práva pre presadzovanie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja. O jeho význame svedčí i fakt, že otázky jeho implementácie boli zaradené medzi stále body programu rokovaní Valného zhromaždenia OSN. Tento Dohovor má tri hlavné ciele: 1. ochrana biologickej diverzity, 2. trvalo udržateľné využívanie jej zložiek, 3. spravodlivé a rovnocenné rozdeľovanie prínosov z využívania genetických zdrojov.
     Vláda Slovenskej republiky, uvedomujúc si význam zachovania biodiverzity ako základu pre zachovanie života na Zemi, podpísala Dohovor o biologickej diverzite v máji 1993, Národná rada SR 18. augusta 1994 vyslovila súhlas s jeho ratifikáciou a prezident ho ratifikoval 23. augusta 1994. K 1.1.1998 mal Dohovor 171 zmluvných strán. 
Akú úlohu plní Konferencia zmluvných strán Dohovoru?
        Najvyšším orgánom Dohovoru je Konferencia zmluvných strán (Konferencia), ktorá sleduje a posudzuje stav implementácie Dohovoru a určuje formou svojich rozhodnutí prioritné úlohy, ktoré je potrebné vykonávať pre naplňovanie cieľov Dohovoru na národnej i medzinárodnej úrovni. Prvé zasadanie Konferencie sa konalo v decembri 1994 v Nassau, Bahamy, kde bol prijatý strednodobý program práce zdôrazňujúci integráciu biologickej diverzity do iných sektorových aktivít. Druhé zasadnutie sa uskutočnilo v novembri 1995 v indonézskej Džakarte a prijalo rozsiahly program pre ochranu a trvalo udržateľné využívanie morských a pobrežných ekosystémov
 
 
Katran tatarský nachádzajúci sa len v lokalite PR Vŕšok
 
Čo očakávate od IV. zasadnutia Konferencie?
     Očakáva sa, že IV. zasadnutie Konferencie bude prvým výraznejším medzníkom v histórii Dohovoru. Po prvýkrát sa bude hodnotiť funkčnosť a operatívnosť Dohovoru ako celku, jeho jednotlivých orgánov, postup implementácie pracovného programu a prístup k zostavovaniu plánu práce v budúcnosti. Popri posudzovaní operácii Dohovoru, štvrté zasadanie Konferencie zmluvných strán zhodnotí aj efektívnosť finančného mechanizmu pre poskytovanie finančných prostriedkov umožňujúcich rozvojovým krajinám plniť ich záväzky v rámci Dohovoru. Úlohy finančného mechanizmu v súlade s relevantnými rozhodnutiami Konferencie zmluvných strán zabezpečuje v súčasnosti Globálny fond pre životné prostredie (GEF). Otázka postavenia finančného mechanizmu patrí medzi tie, ktoré zostávajú kontraverznými od vstúpenia Dohovoru do platnosti. Kým rozvojové krajiny trvajú na vytvorení nového mechanizmu, v rámci ktorého by rozvinuté krajiny poskytovali “nové a dodatkové” finančné zdroje tak, ako ich zaväzuje znenie Dohovoru, rozvinuté krajiny presadzujú, aby GEF bol uznaný za stály finančný mechanizmus.
       Podobne, ako na druhom zasadnutí Konferencie bol v podobe Džakartského mandátu prijatý rozsiahly program pre morské a pobrežné ekosystémy a na treťom zasadnutí program pre ochranu a trvalo udržateľné využívanie biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov, na štvrtom zasadnutí sa očakáva, že Konferencia zmluvných strán posúdi opatrenia pre lesné a sladkovodné ekosystémy.
Na aké okruhy problémov bude klásť Konferencia hlavný dôraz?
        Konferencia sa bude zaoberať postupom prípravy Protokolu o biologickej bezpečnosti v zmysle článku 19.3. Dohovoru, ktorý bude upravovať postupy súvisiace s cez hraničným prenosom, narábaním a využívaním geneticky modifikovaných organizmov. Text protokolu pripravuje Otvorená pracovná skupina zriadená na druhom zasadnutí Konferencie a jeho dokončenie sa očakáva do konca roku 1998. Protokol by mal byť prijatý na mimoriadnom zasadnutí Konferencie zmluvných strán, ktoré, ak s tým Konferencia vysloví súhlas, by sa malo uskutočniť začiatkom decembra 1998. 
        Po prvýkrát bude Konferencia rokovať o implementácii článku 13 Dohovoru o vzdelávaní a zvyšovaní povedomia verejnosti. Vzdelávanie verejnosti je dôležitou stránkou implementácie Dohovoru, pretože biodiverzitu väčšinou ohrozujú ľudské aktivity. 
        Ostatné problémy, ktorými sa Konferencia bude zaoberať, budú zahŕňať hodnotenie priebehu pilotnej fázy ustanovenia mechanizmu clearing-house pre podporu vedeckej a technickej spolupráce a výmeny informácií, analýzu implementácie Dohovoru na národnej úrovni využívajúc syntézu národných správ, ktorú pripraví Sekretariát Dohovoru, využívanie tradičných vedomostí pri ochrane biodiverzity a trvalo udržateľnom využívaní jej zložiek a zabezpečenie spravodlivého a rovnocenného rozdeľovania prínosov z využívania genetických zdrojov.

 .

Hľuzovec Laeselov - naša najvzácnejšia kriticky ohrozená orchidea

 
    Na akej najvyššej úrovni sa stretnú predstavitelia členských štátov Dohovoru v Bratislave a na aké okruhy tém sa predovšetkým zamerajú?
        V súvislosti so štvrtým zasadnutím Konferencie zmluvných strán sa v dňoch 4. a 5. mája 1998 uskutoční rokovanie za okrúhlym stolom na úrovni ministrov zodpovedných za implementáciu Dohovoru o biodiverzite. Interaktívne rokovanie za okrúhlym stolom sa zameria na tri body: integráciu ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity do sektorových aktivít, posilnenie úlohy súkromného sektora v implementácii Dohovoru a podporu cestovného ruchu neohrozujúceho biodiverzitu. Rokovanie poskytne priestor na výmenu národných a medzinárodných skúseností získaných pri implementácii Dohovoru. Očakáva sa, že rokovanie za okrúhlym stolom prinesie politickú podporu potrebnú na uchovanie alebo zvýšenie dynamiky implementácie Dohovoru. Taktiež poskytne usmernenie vládam a medzinárodným organizáciám ohľadne problémov, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť.
Aký program pripravili organizátori pre účastníkov Konferencie?
        Pred zasadnutím Konferencie a v jej priebehu sa bude okrem okrúhleho stola ministrov uskutočňovať množstvo sprievodných podujatí, organizovaných Ministerstvom životného prostredia SR, špecializovanými organizáciami OSN, medzivládnymi organizáciami a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami. Najväčším z nich bude 10. zasadnutie Globálneho fóra pre biodiverzitu, ktoré sa uskutoční v dňoch 1.-3. mája 1998 v budove Správy účelových zariadení MZV SR (SUZA) v Bratislave. Ministerstvo životného prostredia SR prijalo ponuku Svetovej únie ochrany prírody (IUCN), so sídlom v Glande (Švajčiarsko) a spolupracuje na jeho zvolaní. 
 

Krátkonôžka štíhla
 
Aké je poslanie Globálneho fóra pre biodiverzitu?
Globálne fórum pre biodiverzitu slúži ako nezávislý, otvorený a strategický mechanizmus na podporu analýz a dialógu medzi všetkými, ktorí majú prioritný záujem na riešení ekologických, ekonomických a inštitucionálnych problémov súvisiacich s ochranou biodiverzity a zabezpečením trvalo udržateľného a spravodlivého využívania biologických zdrojov. Fórum si pre svoje 10. zasadnutie vybralo nasledujúce témy: podielanie sa na prínosoch získaných z využívania genetických zdrojov, využívanie tradičných poznatkov o biodiverzite v kontexte článku 8(j) Dohovoru, mechanizmus clearing-house - budovanie siete sietí, trvalo udržateľné využívanie, inovácie vo financovaní biodiverzitných projektov, ekosystémový prístup k manažmentu vnútrozemských vodných ekosystémov, vzdelávanie verejnosti, obchod a biodiverzita a úloha súkromného sektoru pri ochrane biodiverzity.
S kým spolupracuje Ministerstvo životného prostredia SR na príprave tohto podujatia a kde budú rokovania?
Zasadnutie organizačne pripravuje Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ostatnými ministerstvami vlády SR a Sekretariátom Dohovoru o biologickej diverzite v Montreali. Záväzky vlády SR sú obsiahnuté v Dohode medzi vládou SR a Programom OSN pre životné prostredie (UNEP) v mene Sekretariátu Dohovoru OSN o IV. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite. Zasadnutie Konferencie sa uskutoční v areáli Incheby, a.s..

 

Lykovec muránsky - náš najvýznamnejší, najstarší endemit

 
Kto sa zúčastní tohto významného podujatia?
V zmysle Dohody a v súlade s relevantnými ustanoveniami Rokovacieho poriadku Konferencie zmluvných strán, sa stretnutia zúčastnia predstavitelia alebo pozorovatelia:
zmluvných strán a štátov - pozorovateľov,
  1. organizácií, ktoré majú stále pozvanie Valného zhromaždenia OSN k účasti na konferenciách ako pozorovatelia,
  2. odborných a iných príbuzných úradovní OSN,
  3. iných medzivládnych organizácií,
  4. mimovládnych organizácií akreditovaných pri Dohovore,
  5. funkcionári Sekretariátu OSN,
  6. iné osoby pozvané Sekretariátom Dohovoru o biologickej diverzite a výkonným riaditeľom Programu OSN pre životné prostredie.
Celkový predpokladaný počet účastníkov zasadnutia Konferencie je 1500 - 2000. 
Čo zasadnutie Konferencie prinesie hostiteľskej krajine?
Zasadnutie Konferencie je pre hostiteľskú krajinu prestížna udalosť a predstavuje najvyššiu formu odbornej i medzinárodne - politickej reprezentácie krajiny. Pre Slovenskú republiku to bude jedno z najvýznamnejších medzinárodných podujatí usporiadaných v rámci procesov Organizácie Spojených národov na jej území.