GPS je modernou technológiou priestorovej lokalizácie javov na Zemi pomocou satelitov. Podstatou GPS je prijímanie zakódovaných údajov zo satelitu prijímačom, ktorý sa nachádza na bode, ktorého polohu chceme určiť. Tieto údaje obsahujú presnú polohu satelitu a ďalšie údaje, pomocou ktorých sa potom presne určí poloha prijímača. Na presné určenie polohy (do 1-5 m) sa meria v dvoch bodoch, z ktorých jeden má známu polohu (tzv. referenčný bod), na ktorom sa zisťujú odchylky od jeho správnej polohy a tieto (diferencie, korekcie) sa potom aplikujú na namerané súradnice bodu, ktoré týmto spresníme.
 
 
Travertínová kopa vriaceho krátera v Čeríne
 
        Slovensko je krajina, ktorá sa radí množstvom, výdatnosťou a chemickým zložením minerálnych vôd medzi najvýznamnejšie štáty sveta. V súčasnosti je evidovaných 1626 prameňov s rôznym chemickým zložením, výdatnosťou i teplotou. Ich rozloženie na území republiky je nerovnomerné, najväčšiu hustotu dosahujú v páse tiahnucom sa od Bardejova a Prešova, cez Popradskú kotlinu, Liptov, Turiec, Strážovské vrchy až po Trenčín. Ďalšou oblasťou s vysokou hustotou výskytu prameňov je údolie Hrona od prameňa po Zvolen a západná časť Slovenského rudohoria. Relatívne najmenej prameňov sa vyskytuje v oblasti Východoslovenskej a Podunajskej nížiny. Zatiaľ čo minerálna voda v horských a podhorských oblastiach sa na zemský povrch dostáva prirodzenými vývermi, v nížinných oblastiach prevažujú hydrogeologické vrty.
 
 
Citlivé architektonické riešenie ochranného objektu Jasenská kyslá

 
        Minerálne a termálne vody sa dostali do povedomia ľudí už v dávnej minulosti. Hojnosť ich výskytu a možnosti liečebného a technického využitia postavili Slovensko do popredia európského záujmu už v stredoveku. Majitelia panstiev sa starali o úpravu najvýznamnejších prameňov a o výstavbu kúpeľných zariadení. Pospolitý ľud si všímal aj menej významné pramene na odľahlejších miestach. Podľa kvality a charakteristických vlastností dostávali pramene názvy, ktoré sa neskôr objavili v prvých písomnostiach. Významnú zmenu priniesol v neskoršom stredoveku humanizmus, ktorý so svojím príklonom k antike žičil kúpeľníctvu ako dennej očiste človeka vo vode. Paradoxne aj v ďalších storočiach napomohol k rozvoju kúpeľníctva vpád Turkov na naše územie. Islamské náboženstvo vyžadovalo totiž dôkladné denné umývanie, a tak, kde sa objavili mohamedáni rozvíjalo sa aj kúpeľníctvo. V 16. a 17. storočí vzniklo mnoho literálnych diel zaoberajúcich sa minerálnymi vodami od domácich aj zahraničných autorov, väčšinou lekárov (Juraj Wernher, Tomáš Jordan, Ján Inocent Petrycy, Eduard Brown a ďalší). Nie veľmi žičlivý bol pre využívanie minerálnych vôd koniec 17. a začiatok 18. storočia, kedy doznievali nepokoje a náboženské rozbroje. Po skončení stavovských povstaní sa končí éra živelného využívania minerálnych a termálnych vôd a začína sa ich organizované využívanie. Na ochranu kúpeľných miest sa budujú opevnenia a rozvíjajú sa na základe osobitných cisárskych výsad. Už v roku 1763 cisárovná Mária Terézia nariadila prvú registráciu minerálnych a termálnych vôd celej Rakúsko-uhorskej monarchie. Na Slovensku však mala táto registrácia veľmi dôstojného predchodcu - Mateja Bela, ktorý už v prvej polovici 18. storočia vydal publikáciu O podivuhodných vodách Uhorska, ktorá sa nachádza v arcibiskupskej knižnici v Ostrihome. Koniec 18. storočia je charakteristický nielen budovaním a propagáciou kúpeľných zariadení ale aj publikačnou činnosťou. Tento trend pokračoval aj v 19. storočí, kedy vzniklo množstvo monografií, balneografií a doktorských dizertácií o minerálnych a liečivých vodách. Jednou z najvýznamnejších je dizertácia S. A. Stolza: Aguae minerales sulfureae hugariae v roku 1833. Jej zvláštnosťou je už klasifikácia minerálnych vôd. Roku 1842 vznikla aj dizertácia trenčianského rodáka Dávida Szü sza: Aguae minerales comitatus trenchiniensis. V 20. storočí sme sa dočkali aj slovenskej balneografie. V roku 1951 ju napísal Juraj Henkel s kolektívom s názvom Balneografia Slovenska. Táto poblikácia má výslovne odborný charakter a je zameraná na hodnotenie kvality minerálnych vôd. Autori v nej zaznamenali 306 prameňov s chemickými rozbormi a 358 prameňov bez chemických rozborov. Doteraz najobsiahlejšou publikáciou je Balneografia a krenografia I.-II. s mapovými prílohami od autorov Krahulec, Rebro, Uhliarik, Zeman, ktorá bola vydaná v roku 1977. Ďalšou veľmi zaujímavou publikáciou sú Vzácne a obdivované vody Slovenska od Augustína Rebra, ktorá vyšla v roku 1996.
 
 

Prameň Kyslá v lesnom prostredí nad obcou Beňuš

 
        Základnú registráciu minerálnych a termálnych vôd na Slovensku vykonal geologický prieskum (transformovaný na IGHP, neskôr na INGEO) Žilina v rokoch 1991-1996. Každý zaregistrovaný prameň má priradené registračné označenie podľa vtedajšieho územného členenia Slovenska. Výsledkom registrácie bolo vydanie správ: Registrácia minerálnych vôd na Slovensku. Spolu s fotodokumentáciou a situáciou zdrojov v M 1:25 000. Od roku 1969 registrácia nových výverov a vrtov pokračuje kontinuálne ďalej a výsledky sú priebežne publikované v doplnkoch registrácie. V roku 1991 bola vykonaná revízia registrácie minerálnych vôd. Jej cieľom bolo zdokumentovať stav všetkých dovtedy zaregistrovaných prameňov, mimo kúpeľných a plniarenských centier. Revízia bola ukončená záverečnou správou. Koncom roka 1995 sa začalo realizovať databázové spracovanie registrácie.
 
 

Súčasná úprava prameňov v kúpeľoch Brusno

 
        Do tohto procesu vstúpila v roku 1996 Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá v rámci Stratégie územného rozvoja a usporiadania Slovenska vytvára samostatnú vrstvu informačného systému životného prostredia pod názvom Pasport minerálnych prameňov SR. Úloha vychádza zo skutočnosti, že minerálne pramene tvoria na území Slovenska fenomén ovplyvňujúci ekonomický rozvoj, prispievajúci k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva a formujúci ochranu krajiny. Ochranu a optimálne využívanie minerálnych prameňov je nevyhnutné čo najskôr premietnuť do strategických zámerov vývoja Slovenska na všetkých troch úrovniach (celoštátnej, regionálnej a komunálnej). Práce pozostávajú z prípravy podkladov, prieskumu v teréne, spracovania materiálov získaných terénnymi prácami a z výstupov (na okresnej, krajskej a celoštátnej úrovni) v členení:

 
 
Aj takto môže vyzerať úprava minerálneho prameňa - Plážové kúpalisko v Banskej Bystrici

 
        Pri zameriavaní minerálnych prameňov sa použila referenčná stanica vybudovaná na SAŽP (centrum), ktorá je schopná pokryť korekciami GPS celé územie Slovenska. Na každom minerálnom prameni zameriaval pracovník SAŽP polohu prameňa druhým (mobilným prístrojom), a to 50 meraní v 5 sek. intervaloch, z ktorých sa urobil priemer. Tento sa opravil o korekcie z referenčnej stanice. Pri meraní sa použila skladacia 5 m nivelačná lata, ktorá umožnila vyzdvihnutie signálu nad okolitý terén, čím sa zvýšil príjem signálu a tým aj celková presnosť merania.