Rozhovor s ministrom životného prostredia SR Jozefom Zlochom na aktuálnu tému
Globálne problémy sa stali otázkami najvyššej dôležitosti
 
        V poslednom období sa veľa hovorí o dobrovoľných nástrojoch riadenia životného prostredia, aké miesto majú u nás?

        Národné a globálne problémy súvisiace so zmenami v životnom prostredí vstúpili v poslednom období do diania, ako otázky najvyššej dôležitosti, čoraz dôraznejšie vplývajú na orientáciu tradičnej politiky, spôsobujú prerozdeľovanie národného dôchodku medzi environmentálnu a sociálnu sféru a stávajú sa predmetom pozornosti aj občianskej verejnosti. Stále častejšie sa preto stávame svedkami toho, že spoločnosti iniciatívne hľadajú cesty minimalizácie odpadov svojho konania na životné prostredie. Uvedomujeme si, že životné prostredie a spôsob, ako s ním budeme zaobchádzať nie je len vecou úzkej skupiny odborníkov v environmentálnej sfére, ale riešenie čaká na zmenu postojov na všetkých stupňoch riadenia, predovšetkým vo sfére priemyslu.

        Skúsenosti zo sveta poukazujú, že environmentálne zákony a regulatívy sú účinné pre významnejšie zdroje znečistenia, no nemožno očakávať, že vyriešia všetky problémy životného prostredia a rozvoja. Ako príklad možno uviesť drobné zdroje záťaže ŽP, ktorých kumulatívny efekt môže spôsobovať vážne prehlbovanie nerovnováhy v stave životného prostredia. Práve pre zlepšenie podobného typu, ako podporné, doplňujúce riešenia sa ukazujú účinné ekonomicky a trhovo orientované postupy. Ide o regulatívy rešpektujúce špecifické podmienky jednotlivých krajín a súčasne požiadavky medzinárodného obchodu, ide o tzv. samoregulačné - dobrovoľné metódy.
 

 
Minister životného prostredia SR Ing. Jozef Zlocha slávnostne otváral medzinárodnú výstavu ENVIRO NITRA'97
 
        Podnikom vo vyspelých krajinách, ktoré dokázali rýchlo a pozitívne reagovať na tieto trendy sa dostáva nielen spoločenského uznania, ale inkasujú aj ekonomické výhody vyplývajúce z nižších sankčných a poplatkových povinností a sú tiež výrazne priorizované pri získavaní a udržiavaní trhov v týchto krajinách.

        Na pomoc podnikom pri zlepšovaní ich riadenia z hľadiska záujmov ochrany životného prostredia vytvorila Medzinárodná obchodná komora už v roku 1991 predpoklady pre zostavenie tzv. Podnikateľskej charty pre trvalo udržateľný rozvoj. Tento dokument obsahuje zásady environmentálneho riadenia, ktoré sa postupne stávajú požiadavkami a normou pre selekciu obchodných kontaktov. Treba rátať s tým, že spoločnosti s rozvinutými zahraničnými kontaktami budú s touto skutočnosťou konfrontované stále častejšie.

        Východiskom trvalej udržateľnosti ekonomického rozvoja je existencia pružných, dynamicky reagujúcich a rentabilných podnikov, pohybujúcich sa v prostredí zdravej a silnej ekonomiky. Je teda nepochybné, že obavy, či požiadavky ochrany životného prostredia nevedú k retardácii hospodárstva a neúnavnému zaťažovaniu ekonomiky, sú prežité a ukázali sa neaktuálne. Cieľom Podnikateľskej charty je dosiahnuť, aby sa podniky podujali kontrolovane zlepšovať svoju činnosť z hľadiska životného prostredia a prijali záväzok, že budú uplatňovať riadiace princípy vedúce k sústavnému zlepšovaniu, budú merať dosiahnuté výsledky a budú o tom podávať správy tak vo vnútri, ako aj navonok podniku. Pre tieto snahy sa ustálil termín environmentálne manažérske systémy.


        Čo robí ministerstvo a ďalšie orgány štátnej správy pre rozvoj a skvalitnenie environmentálneho riadenia?

        V uplynulých rokoch vyvinulo rozsiahlu aktivitu predovšetkým v legislatívnej oblasti riadenia, čím sa vytvorili nutné predpoklady. Tu by som rád upozornil na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ide o zákon, ktorý stanovuje povinnosť komplexne posudzovať environmentálne dôsledky zamýšľaných činností, ktoré by mohli spôsobiť negatívne dopady na životné prostredie ešte pred ich povolením. Do dnešného dňa ním prešlo okolo 250 zámerov činností, posudzovali sa okrem iných aj viaceré priemyselné a energetické zámery.

        V súvislosti s environmentálnymi manažérskymi systémami treba povedať, že sa v súčasnom období pripravuje postupné prevzatie noriem radu ISO 14 000 do sústavy slovenských technických noriem. Ich zmyslom je zvyšovanie úrovne riadenia vo vzťahu k environmentálnym požiadavkám kladeným na podnik legislatívou. Funkčnosť a účinnosť zavedeného systému v organizácii je potrebné potvrdiť certifikátom udeleným akreditovaným subjektom. Pre túto činnosť, ktorá je doteraz v pôsobnosti zahraničných subjektov sa aj u nás vytvárajú podmienky tak, aby v najbližšom období mohli byť akreditované domáce subjekty certifikujúce environmentálne manažérske systémy.

        Chcel by som zdôrazniť, že rozhodnutie podniku podstúpiť environmentálnu certifikáciu podľa noriem radu ISO 14 000 je vážnym manažérskym činom, ktorý má svoje organizačné a finančné dôsledky a nemožno ho podceniť. Predpokladá sa, že podnik vytvorí vo vnútri zodpovedajúcu organizačnú schému, zaangažuje do riešenia environmentálnej situácie doslova všetkých pracovníkov a bude zabezpečovať preukázateľné a sústavné zlepšovanie ochrany životného prostredia pred dôsledkami svojej činnosti.

        Oceňujem, že slovenské podniky patria medzi prvé v krajinách s tranformujúcou sa ekonomikou, ktoré zachytili svetový trend a podstupujú certifikáciu svojho prístupu k environmentálnemu riadeniu. Akciová spoločnosť Matador Púchov bola medzi nimi vôbec prvá a zaslúži si menovité ocenenie za pozitívny prístup k riešeniu environmentálnych problémov podobne ako Slovnaft, a.s., alebo Divizný závod Studená valcovňa spoločnosti VSŽ Oceľ, s.r.o., Košice. Na environmentálnu certifikáciu sa pripravujú ďalšie firmy, napr. Duslo Šaľa, Chemolak Smolenice a iné.

        Ministerstvo životného prostredia pripravuje vládny program podpory zavádzania environmentálnych manažérskych systémov, ktorý by mal deklarovať štátny záujem na ich rýchlejšom rozvoji. Podniky, ktoré dobrovoľne podstupujú certifikáciu svojho systému riadenia a sú spoločensky kontrolované z hľadiska ich environmentálneho pôsobenia sú našimi prirodzenými spojencami a chcem, aby túto skutočnosť aj pocítili.
 


 
        Nástup dobrovoľných systémov riadenia ochrany životného prostredia považujeme za kvalitatívne nový vzťah medzi podnikateľskou sférou a životným prostredím, ktorý zodpovedá záujmom oboch. Čo ďalej v tejto oblasti rezort životného prostredia “podniká”?

        Jednou z ďalších aktivít rezortu MŽP SR bolo vytvorenie a gestorovanie Národného programu environemntálneho označovania výrobkov SR, schváleného uznesením vlády SR č. 97/1996. Ustanovením tohto programu sme sa zaradili do skupiny 35 krajín, v ktorých majú obdobný systém zavedený.

        Hlavným cieľom národného programu je znižovanie negatívnych vplyvov výrobkov na životné prostredie a podpora k stimulácii pozitívnych výsledkov transformačného procesu. Slúži k orientácii veľkého počtu zainteresovaných subjektov výrobných, obchodných, spotrebiteľských, snaží sa uľahčiť dosiahnutie konsenzu ohľadne najnaliehavejších environmentálnych problémov. Patrí k programu tzv. druhej generácie, ktoré prinášajú dvojitý zisk - hospodársky aj environmentálny.

        Štruktúra a procedúry nášho programu sú obdobné ako v schéme ekologického značenia zavedeného v krajinách Európskej únie Nariadením Rady EÚ č. 880/1992.

        Do návrhu výrobkových skupín môže vstupovať široká podnikateľská i spotrebiteľská verejnosť. Na výbere kritérií spolupracujeme so širokou odbornou akademickou environmentálnou sférou. Odbornosť a regulérnosť procesov sleduje Komisia environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov pozostávajúca zo zástupcov zainteresovaných ústredných orgánov, odborných inštitúcií, združení a ďalších inštitúcií.
 

 
Minister životného prostredia SR Ing. Jozef Zlocha na návšteve v ASSA DOMÄ N PACKAGING, Štúrovo
 
        Označovanie výrobkov značkou Environmentálne vhodný výrobok (ďalej EVV) umožňuje výrobcom, ktorí sa rozhodnú uchádzať sa o prepožičanie značky, získať výhodu, ktorá sa v rámci pôsobenia voľných trhových síl prejaví zvýšením konkurencieschopnosti ich výrobkov. Tým získajú aj potencionálnu možnosť rastu výroby a predaja.

        Pre spotrebiteľov značka EVV poskytuje štátom garantovanú informáciu o vplyve daného výrobku na životné prostredie, orientuje širokú spotrebiteľskú sféru na nákup a používanie výrobkov s redukovanými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie. Program je otvorený pre všetky výrobkové skupiny s výnimkou potravín, nápojov a liečiv, na ktoré sa vzťahujú osobitné zdravotné, hygienické a bezpečnostné požiadavky.

        V súčasnosti sú spracované smernice pre postup hodnotenia a environmentálne kritériá pre osem skupín výrobkov: posteľná bielizeň, toaletný papier, papierové vreckovky, plastové výrobky, vodou riediteľné lepidlá, vodou riediteľné tmely, elektrické práčky pre domácnosť, radiálny plášť pre osobné automobily.

        Doteraz získali právo používať značku EVV tri výrobky firmy Chemolak, a.s., Smolenice, dva druhy toaletného papiera z Harmaneckých papierní, a.s. a posteľná bielizeň spoločnosti Texicom, s.r.o.. V súčasnosti sú v posudzovaní štyri prihlásené výrobky o právo používať značku EVV a v SAŽP CEHOVT sú zaregistrované ďalšie žiadosti.