Slovenské banské múzeum, oddelenie geológie v Banskej Štiavnici, je jednou z viacerých organizácií, ktoré sa snažia o zber, ochranu a prezentáciu neživej prírody na Slovensku.

        Prvé známe zmienky o zbere minerálov z lokality Banská Štiavnica pochádzajú už z II. polovice 16. storočia, konkrétne z 21. januára 1572, kedy cisár Maximilián nariadil komorským hospodárom, aby zbierali “kryštály a vzácne horniny”. Maďarský mineralóg Sándor Koch sa odvolával na zápisnicu mesta Banskej Štiavnice, v ktorej Rudolf II. žiadal, aby mu zo svojich zbierok zasielali pekné minerály z Banskej Štiavnice. Na bohaté tradície zberu minerálov nadviazalo aj Múzeum Dionýza Štúra, ktoré vzniklo v roku 1927 - priamy predchodca Slovenského banského múzea, ktorého samostatná Geologická expozícia bola sprístupnená verejnosti v auguste 1968.

        Zbierky minerálov sú tvorené jednak zahraničnými vzorkami, ale najmä vzorkami zo slovenských lokalít, hlavne z kedysi významných a aj dnes známych stredoslovenských banských oblastí. Z nerastov tvoriacich zbierkový fond treba vyzdvihnúť hlavne druhy, ktoré sa na Slovensku vyskytujú (resp. vyskytovali) v mimoriadnej kvalite, ako aj druhy, ktoré boli pre mineralogický svet objavené na našom území.

        Konkrétne by sa mali spomenúť hlavne ukážky zlata z Kremnice, Banskej Štiavnice, Magurky a Harmanca, rýdze striebro a strieborné minerály (stefanit, proustit, polybazit, pyrargyrit) z Banskej Štiavnice a Hodruše, medi rýdzej z Bankova pri Košiciach a Španej Doliny. Zo sírnikov sú veľmi pôsobivé chalkopyrity, galenity a sfalerity z Banskej Štiavnice a antimonity z Kremnice. Ďalšími minerálmi antimónu, známymi svojím habitom aj v zahraničí sú pezinské kermezity a valentinity.

        Z nerudných minerálov Banskej Štiavnice treba vyzdvihnúť holubníkovitý kremeň, ametyst, baryt, rodochrozit, kalcit, manganokalcit a sadrovec.
        Ozdobou a pýchou nášho múzea sú vzorky zastupujúce minerály prvýkrát popísané na Slovensku, ako je hauerit z Vígľašskej Huty (Kalinka), euchronit a libetenit z Ľubietovej, evansit zo Železníka a hodrušit z Hodruše.

        Snahou pracovníkov múzea je, aby minerály boli chránené pred nežiaducimi vplyvmi (nevhodná teplota, vlhkosť), preto uchovávajú vzorky v depozitárnych skrinkách a vitrínach expozície, kde sú chránené pred mechanickým poškodením, aby aj naďalej mohli prezentovať svoju krásu a banícku históriu Slovenska.

 
V zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici sa nachádza aj mnoho krásnych ukážok nerastov z banskoštiavnických baní, napr. kryštály kleiofánu, svetlej odrody sfaleritu (1), ružové tabuľkovité agregáty rodochrozitu na drúze ametystov, fialovej odrode kremeňa (2), vláknité agregáty epsomitu (3) a mnoho ďalších