Banská činnosť má priamy vplyv na životné prostredie, zasahovaním do prírody sa vyvolávajú zmeny, ovplyvňujúce vlastné pracovné prostredie pracovníkov, zaradených do pracovného procesu. Následne sa vplyvy banskej činnosti prenášajú aj na širšie okolie banských prevádzok.
        Problematika vlastného pracovného prostredia banských prevádzok je zameraná na vytváranie zdravotne nezávadného ovzdušia. Nutná produkcia znečisťujúcich splodín vyplýva z nasledovných faktorov: mechanické rozpojovanie horninového masívu a rozdružovanie hornín upravárenského spracovania, používanie výbušnín, prevádzka dopravných zariadení s naftovým pohonom, prirodzený výron rádioaktívneho žiarenia z horninového masívu.
        Uvedené faktory spôsobujú znečistenie ovzdušia zvyšovaním prašnosti, výronom nitróznych plynov výfukovými plynmi a výronom radónu. Problematika je riešená vetraním baní, ktoré sa zabezpečuje prevádzkou vhodného systému ventilátorov a vetracích objektov.
        Ku kontrole pracovného prostredia slúži celá rada prístrojov na meranie: obsahu jednotlivých plynov v ovzduší, prašnosti ovzdušia, intenzity rádioaktívneho žiarenia, teploty ovzdušia a rýchlosti prúdenia vzduchu v banských dielach.
 


Banská Štiavnica
Copyright ©  Vladimír Linder

        Vplyv banskej činnosti na širšie okolie banských prevádzok je možné rozdeliť do nasledovných oblastí: znečisťovanie ovdzušia a vôd, uskladňovanie odpadu v depóniách a poddolovanie povrchu.
        Zamedzovanie znečisťovania ovzdušia počas prevádzky banských a hutníckych zariadení je riešené systémom zachytávania pevných a plynových častí, napr. z minulosti je dymovod a komín z centrálnej huty v Banskej Štiavnici, slúžiaci na zachytávanie úletov z hutníckych procesov.
        K znečisťovaniu povrchových vôd dochádza hlavne priesakom vôd cez horninový masív, resp. odvaly na povrchu a po následnom vyluhovaní niektorých prvkov. Príkladom zo súčasnosti je riešenie zachytávania kyslých vôd z povrchového lomu a háld Šobov, š.p., DINAS, Banská Belá.
        Produkty vznikajúce po upravárenskom spracovaní surovín sú uskladňované na odkaliskách. Po skončení banskej činnosti sa pristupuje k ich rekultivácii v súlade s vypracovanými a schválenými projektami rekultivácie, príkladom zo súčasnosti je rekultivácia odkaliska Sedem žien Rudných baní v Banskej Štiavnici.
        Prejavy poddolovania na povrchu sú v prevažnej miere riešené v štádiu plánov otvárky, prípravy a dobývania. Vplyv poddolovania zo starých banských diel je riešený samostatne pre každý vzniknutý prípad.