Čím je pre nás a pre množstvo iných foriem života naša spločná Matka Zem - GAIA, to vieme bez pochýb všetci. No koľkí z nás sa tomu primerane správame? A naopak, koľkí sme sa jej odcudzili natoľko, že je ľahostajné, čo sa s ňou a na nej deje, pokiaľ sa sami necítime obmedzovaní, až ohrození?
        Tí prví sú zatiaľ všade v menšine, ale Deň Zeme, 22. apríl a jemu podobné príležitosti využívajú aspoň tak, že dajú svetu o sebe a svojich prospešných aktivitách viac vedieť. Neraz ale pasivita, až vandalstvo mnohých z tých druhých celkom zmaria predpokladané aj skutočné prínosy nezištne investovanej iniciatívy, organizátorského úsilia, času, materiálu, financií, aj fyzickej práce uvedomelých jednotlivcov a skupín. Sú to dôsledky dlhodobého zanedbávania pozitívnej motivácie a zušľachťovania ľudských subjektov, chýbajúcej spoločenskej objednávky, ale aj pevne sa udomácňujúceho nenásytného konzumného spôsobu života a uprednostnením hmotnej - materiálnej hodnotovej orientácie.

        Aj také sú príznaky zreteľného odchyľovania sa vývoja civilizácie od smerovania k méte trvalo udržateľného života. To si určite všetci naplno, alebo aspoň občas, mimochodom uvedomujeme. Na to už dlho a dôrazne upozorňujú aj nie síce početné, rozptýlené a málo vplyvné environmentálne skupiny, no tiež honosné svetové konferencie a summity. Spravidla ale nie je v ich silách taký vývoj a zabehnuté rizikové praktiky urýchlene a zásadne zmeniť.

        Je preto načase, aby do tejto hry vstúpila aj vysoká politika. Nie len formálne, sľubmi, ale s plnou vážnosťou, bytostne s osobnosťami, ktoré o chybách a rizikách transformačných vývojových tendencií netreba presviedčať, ktoré však a vplyvom svojej autority, etiky, vedomostí, zodpovednosti a pozitívneho vzoru presvedčia o tom aj spoločnosť. Tak, aby sa v praktickom živote zvýraznilo kritérium, čo je ekonomické, to má byť aj ekologické, aj heslo skromnejší život - krajší svet.

        Nadchádzajúce parlamentné a komunálne voľby sú pred vstupom do tretieho tisícročia posledné a jedinečné príležitosti, aby sa zelené programy stali pre kandidátov aj voličov ostro sledovanými prioritami verejného záujmu. Aby jednorázové a krátkodobé miestne aktivity nahradila dôsledne a celoplošne uplatňovaná štátna environmentálna politika a na ňu nadväzujúce programy. Aby sa nielen slovami, ale aj činmi stal každý deň aj Dňom Zeme.